Od predchádzajúcej nedele ste nezamestnaný. Prečo vám Evanjelická cirkev a. v. nepredĺžila zmluvu?
– Pretože som sa v súkromnom rozhovore so zborom biskupov vyjadril, že manželstvo považujem za zväzok dvoch dospelých, svojprávnych osôb, ktoré doň vstupujú na základe slobodného rozhodnutia a vzájomného sľubu vernosti a lásky. Netrvám na tom, aby mali rozdielne pohlavie.
Znamená to, že nemáte problém s manželstvom osôb rovnakého pohlavia?
– Pokiaľ ide o štátnu legislatívu, tak s tým problém nemám. Nemám problém ani s tým, ak si to cirkev nejako upraví. Ale cirkev má právo na to, aby mala svoje stanovisko. Žiadne spolužitie samo osebe sa nedá posúdiť ako problémové alebo bezproblémové len preto, že spolu žijú dvaja ľudia buď rôzneho, alebo rovnakého pohlavia. Záleží na tom, ako to spolužitie funguje. Na to neexistuje jednotný meter. Pán Boh bude každého posudzovať zvlášť.
Vyjadrili ste sa takto niekedy aj verejne, napríklad v kázni či na hodine náboženstva?
– V kázni ani na vyučovaní náboženstva či biblických hodinách nie. Ale medzi kolegami bolo známe, že som liberálnejší. Vždy som to však bral tak, že to treba vydiskutovať medzi farármi, kňazmi, ktorí sa teológiou zaoberajú podrobnejšie. Nikdy som to neoznačoval za učenie cirkvi. Vždy som dal jasne najavo, že je to môj súkromný názor.
Medzi kresťanmi sú rôzne pohľady na homosexualitu. Časť ju považuje za prirodzenú a druhá časť ju len toleruje. Aký je váš postoj?
– Homosexualitu považujem za človekom nezvolenú sexuálnu orientáciu. Niečo, čo si človek sám nevyberie. Nejakým spôsobom je mu to dané. Je v tom nevinne.
Znamená to, že ju nepovažujete za morálny problém?
– Homosexualitu, keďže si ju človek sám nevyberá, nemožno ani morálne samo osebe odsúdiť. Nikoho by som si netrúfol odsúdiť len preto, že je inak sexuálne orientovaný.
V mysliach väčšiny tradičných kresťanov sa homosexualita vníma cez príbeh Sodomy a Gomory, ktorá bola podľa tradičnej náuky zničená práve v dôsledku tejto sexuálnej orientácie jej obyvateľov. Ako sa na to pozeráte vy ako evanjelický duchovný?
– Musíme si najskôr zodpovedať na otázku, berieme všetko, čo je napísané v Biblii, bez toho, aby sme zohľadnili kontext, v akej dobe a v akom čase ten text vznikol? Dôležité je, či použijeme preklad z pôvodného jazyka, či zohľadníme kultúrny a sociologický kontext, a tak sa snažíme prísť na to, o čom sa v tom texte môže písať a poctivo to porovnáme s tým, čo zažívame my. V príbehu Sodomy a Gomory vôbec nie je dominujúcim príbehom homosexualita, hoci sa tam nepriamo vyskytuje – rozhodne však nie vo forme celoživotných zväzkov. Ako príbeh hovoriaci negatívne o homosexualite sa tento text vykladá až od 13. storočia, najviac sa o ňom v tomto kontexte začalo hovoriť až v 20. storočí. Dovtedy sa ako hlavný hriech Sodomčanov spomína skôr ich pýcha.
Príbeh Sodomy a Gomory je viac o neprijatí cudzincov. Izraeliti mali zákon pohostinnosti k cudzincom, ktorý Sodomčania chceli porušiť najhrubším možným spôsobom, keď cudzincom odmietli poskytnúť pomoc a vyhrážali sa im násilím.
Znamená to, že tradičný výklad tohto príbehu je nepresný?
– Nestotožňujem sa s tradičným výkladom.
A na spolužitie osôb rovnakého pohlavia máte z morálneho pohľadu aký názor?
– Ak dvaja ľudia chcú spolu žiť, tak ich zväzok by mal mať nejakú právnu úpravu.
Napriek vášmu pohľadu na homosexualitu ste podľa medializovaných informácií boli ochotný si to nechať len ako váš súkromný názor a verejne hlásať oficiálnu náuku evanjelickej cirkvi. Prečo ste to v rámci konzistentnosti nechceli hlásať aj verejne?
– Rešpektujem ju (náuku evanjelickej cirkvi, pozn. red.) do tej miery, že dokážem od seba oddeliť môj súkromný názor od oficiálneho postoja cirkvi. Pokiaľ som v úrade a som kaplánom, je mojou povinnosťou a daným sľubom, aby som učil to, čo učí cirkev.
Nepovažovali ste to za dvojtvárnosť?
– Keď sa ma niekto opýta na môj názor, poviem mu svoj názor a keď sa ma niekto opýta na učenie cirkvi, tak mu poviem učenie cirkvi.
Keď sa rozhodovalo o tom, či vám predĺžia zmluvu, zastal si vás niekto z predstaviteľov evanjelickej cirkvi?
– Zastalo sa ma presbyterstvo cirkevného zboru, čo sú vlastne zástupcovia cirkevného zboru. Zastali sa ma niektorí jednotlivci cirkevného zboru, ale v zásade to bolo nevypočuté.
Ako sa na to pozerala manželka?
– Moja manželka ma podporila a stála pri mne po celý ten čas. Nemali sme preto osobný konflikt.
Nemali ste pocit, že ste sa stali obeťou netolerantného prístupu? Neoľutovali ste, čo ste spravili?
– Nevnímam to ako svetabôľ, ani sa necítim ako obeť. Myslím si, že to mohlo podnietiť širšiu spoločenskú diskusiu. Ja sa však preto nehnevám, ani sa nechcem zaťažovať nejakým hnevom. A ani by som nemenil svoj postoj.
Momentálne ste ešte na fare v Turanoch. Dokedy tam môžete byť a máte kam a za čo ísť?
– Máme kam a máme už aj za čo. Odsťahujeme sa na Myjavu za rodinou. Dokedy tu budeme, je vecou mojou a cirkevného zboru.
Ako vnímate to, že v priebehu 12 hodín sa vám vďaka vášmu kamarátovi vyzbieralo až dvetisíc eur od rôznych ľudí?
– Nesmierne ma to prekvapilo. S manželkou nás to veľmi potešilo. V mnohom nám to zjednodušilo našu situáciu so sťahovaním a podobne. Prekvapilo ma to aj preto, že Slovensko sa mi javilo ako pomerne konzervatívna krajina, a predsa sa to podarilo vyzbierať.
Čo s tými peniazmi teraz urobíte?
– Budú použité na náklady spojené so sťahovaním, prípadne na výživu našich detí (manželom Pavlúsovcom sa v tomto období narodili dvo-jičky, pozn. red.), pokiaľ si nenájdem zamestnanie. Ak niečo zostane, nechám im to do budúcna.
Ako si predstavujete svoju budúcnosť?
– Na pár týždňov si vydýchnem. Rozhliadnem sa okolo seba a niečo si nájdem.
Máte ešte šancu sa vrátiť ako duchovný do evanjelickej cirkvi?
– Nádej je. Som ordinovaný kňaz evanjelickej cirkvi, len nemám platnú pracovnú zmluvu.
Neplánujete prejsť ako duchovný do nejakej liberálnejšej cirkvi, ako sa to niekedy stáva v prípade katolíckych kňazov?
– Premýšľam o rôznych variantoch, momentálne si však naozaj potrebujem vydýchnuť a zorientovať sa, kým sa znova pohnem ďalej.
