MARTIN. V skanzene sa dá spojiť príjemné s užitočným. Po-prechádzať sa a načerpať energiu v prostredí prekrásnej prírody a zároveň sa dozvedieť niečo o obydliach a spôsobe života ľudí zo severozápadného Slovenska z konca 19. či začiatku 20. storočia.
„Presne preto sme tu aj s manželkou prišli. V pokoji sa prejsť, vychutnať si dobovú architektúru a porozmýšľať o tom, ako naši predkovia žili. Návšteva splnila naše očakávania, páči sa nám tu, sme veľmi spokojní. Vyhľadávame takéto miesta, kde nie sú davy ľudí, hurhaj a zhon. Už keď sme do Turca mierili, tak sme si povedali, že sem prídeme, ani nám nikto nemusel poradiť, “ povedal nám v stredu poobede Jozef z Brezna.
Jozefa Dolinského s manželkou Emíliou do skanzenu priviedol kamarát z Martina aj so svojou polovičkou.
„Do Turca chodíme často, ale tu sme ešte neboli. Bol najvyšší čas pozrieť si to. Úprimne, páči sa nám tu. Zaujíma nás, ako si žili naše predkovia, obdivujeme ich majstrovstvo i šikovnosť.
Určite nakukneme i do krčmy, ale pozrieme si aj miesta, kde sa natáčala Perinbaba,“ rozhovorili sa manželia z Bratislavy.
Cez leto navštívili skanzen tisícky ľudí z rôznych kútov Slovenska, ale čoraz častejšie aj zo zahraničia.
„Okrem našich najviac prichádzajú Česi, potom Nemci, Angličania, Poliaci. Ale mali sme tu aj Rusov, Holanďanov, Švédov, dokonca i návštevníkov z Ekvádoru, Brazílie Mexika či Austrálie,“ prezradila zaujímavosť pani pokladníčka.
Mladé dievčatá – Martina Jesenská a Dominika Ladňáková, ktoré si v MSD privyrábajú na brigáde ako lektorky, tiež pridali pár postrehov.
„Všetci návštevníci sú milí, nestretávame sa so žiadnymi problémami. Ľudí najviac zaujímajú usadlosti z Vyšného Kubína, pýtajú sa na Alžbetku či Jakuba z Perinbaby. Medzi ľuďmi je obľúbený i drevený kostol z Rudna a krčma z Oravskej Polhory.“
Turisti sa radi zastavujú aj pri suveníroch. Zaujímalo nás, čo si kupujú.
„Najviac letia magnetky s motívom skanzenu, to je teraz trend, ale aj prívesky, píšťalky na krk, zvončeky, sloníky či prasiatka pre šťastie.
Česi sa pýtajú na mince, pohľadnice či turistické známky, Angličania si tu, napríklad, kúpili tkané koberce, Poliaci zas ľudové postavičky zo šúpolia. Ale dobre išli aj goralské klobúky,“ vyratúvala pani predavačka.
