KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Kradnúť sa nesmie. Z morálneho hľadiska je to hriech, z hľadiska legislatívy kriminálny čin. Kradlo sa vždy, ale spoločnosti sa tomuto zločinu vždy snažili brániť rôzne silnými prostriedkami. Bohužiaľ, u nás na Slovensku sa okruh politiky a peňazí tak nejako plazivo „zacykloval“. Spôsobuje to nedozerné škody na obyvateľstve, ktoré si z mediálne husto propagovaných politikov berie príklad. Neoprávnené prisvojenie si cudzieho vlastníctva sa stáva takmer normou. Aj preto sa opakovane u nás stáva, že do rozhodujúcich funkcii sú volení aj ľudia s charakterovými defektmi a s nezriadenou túžbou po majetku, čo je v civilizovaných krajinách neprípustné. Odstrániť tento nešvár sa dá iba výchovou občanov. U nás sú aj médiá pod tlakom mocných a privilegovaných skupín, teda strácajú schopnosť pozitívne formovať spoločnosť. Táto úloha sa presúva na aktivistov, ktorí aspoň verejnými protestmi oslovujú občanov so snahou vysvetliť im zločinnosť konania politikov a nešťastné dosahy takéhoto konania pre spoločnosť. Držím im palce a želám veľa vytrvalosti a schopnosti obetovať sa. Lebo vzťahy, ktoré sa z čias komunizmu premenili na peniaze, tie na moc a moc sa znova a znova premieňa na ďalšie peniaze, je ťažko a zložito prekonať. Zmeniť sa musí najprv spoločnosť, až potom sa zmenia aj politici. Želám úspech podobným akciám, ako sme zažili 6. septembra.
MILAN GONDA, knihovník
Určite nie! Žijeme v demokracii už pár desaťročí, tak vieme, že u nás to tak nefunguje. Gorila vyzerala aj celkom sľubne, no po volebnom šoku to úplne vyšumelo. A za tých pár mesiacov ešte sme nenazbierali dosť síl poriadne sa nahnevať na politikov a dať im to najavo. Zaujal ma však nový rozmer spomínaných protestov – chvíľami sa menili na piknik a ľudovú zábavu. Ešte krátko a začali by na tieto podujatia chodiť i pohanení. Nakoniec – možno aj by sme sa s nimi pomerili. Veď sme Slováci – jedna veľká rodina!
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Určite politiku zmeniť nedokážu. V myslení a uvažovaní ľudí je niečo, čo oslabuje racionálne, logické a tiež etické. Takže aj keď rozum je proti, predsa len zlodeji a kriminálnici sú nám sympatickí, obdivujeme Jánošíkov a Robinov Hoodov aj v ich novodobej podobe. Druhý problém je, že aj keď sa akokoľvek premáhame, ľudia, ktorí akékoľvek protesty organizujú, sú totálne nesympatickí a nedôveryhodní. Od čias Nežnej revolúcie až po dnes sa ten pocit v nás nezmenil. Takže ja neprotestujem proti ničomu, ja pozorujem a bavím sa. (P.S. Nemám pocit že by boli Rezešovci, Majskí či Meľovci dnes šťastní, nikoho z nich som už dávno nevidel usmievať sa, uvidíme, či sa o desať rokov bude usmievať Bašternák alebo Kaliňák).
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Občiansky názor a postoj, a teda i prejav protestu, považujem v demokratickej spoločnosti za dôležitý. Zo skúsenosti vieme, že takéto prejavy (ak neberieme do úvahy november 1989) politiku zatiaľ významne nezmenili, naštartovali však diskusiu o téme. Zostáva len veriť, že to zmeny prinesie a politici budú obhajovať aj občianske záujmy, nielen svoje politické záujmy.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Žiaľ, politikov takéto protesty nezmenia. Tí, proti ktorým sú organizované, ich ignorovali rovnako, ako ignorujú otázky novinárov a zástupcov voličov. Nové skutočnosti neposúvajú vyšetrovanie dopredu, ale skôr do stratena. To dokazuje, aké pevné sú väzby, keď treba. Stačil jeden povolebný týždeň a aj politici, ktorí sľubovali prešetrenie kauzy zrazu vravia, dozvedel som sa viac a naozaj tam nie je nič podozrivé. Prevrátili kabát a s ním aj svoje názory. Každá minca však má dve strany a rovnako tak moja odpoveď. Našťastie, takéto protesty nezmenia ani politikov, ktorí ich organizovali. Neodradila klesajúca účasť ani mlčanie pýtaných. Arogancia mocných neodradila ani tých, ktorí dávajú otázky. Tu je možno tajomstvo úspechu. Zatiaľ sme nevideli žiadnu vlnu, ktorá by zmietla korupciu a zneužitie moci ako tsunami, pretože žiadna vlna odhalenia nebola dosť veľká a silná. Voda je však neuveriteľné silná aj vďaka svojej vytrvalosti. Drobné vlnky môžu postupne podmývať zámok, na ktorom zlodeji žijú až dovtedy, kým nebude jedna z malých vĺn dosť silná na to, aby ho konečne spláchla.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Každý má právo prejaviť svoj názor, aj formou verejného protestu na námestiach. Spoločenský tlak politici, ak majú v sebe pud sebazáchovy, vnímajú, a preto má v demokratickej krajine svoje opodstatnenie. Na druhej strane, ak niekto na uliciach vytĺka len politický kapitál, chce sa za každú cenu zapáčiť, núti ľuďom svoju stranícku agendu, tak také protesty veľa neprinesú. Naopak, skôr odradia ostatných od angažovania sa.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Pokiaľ viem, protesty sa konali pod heslom Proti zlodejom v politike. Pre mňa pojem dosť všeobecný a nekonkrétny. Stále mi na myseľ prichádza otázka: Už niekoho odsúdili a stal sa tak z neho zlodej?
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy Martin
Od roku 1989 naša spoločnosť kráča od jednej kauzy k druhej. Či už ide o Mečiarove amnestie, Dzurindove sitká, Čarnogurského poľnohospodárstvo, predaj SPP, zásobníkov plynu či elektrickej energie. Takto by sme mohli pokračovať ďalej a prepracovali by sme k niekoľkým tisícom káuz. Už viackrát som sa i na tomto mieste vyjadril, že ich množstvo závisí od fungovania súdnictva a prokuratúry. Ak by tie pracovali ako majú, tak kauzy nevzniknú, pretože ich aktéri by si to nemohli dovoliť. Ruka zákona by jednoducho bola pevná a nedotknuteľná. Každá medializovaná kauza je zložená z troch častí. Úvodnej, v ktorej je všetko jasné. Strednej, v ktorej sa kauza nafukuje a zároveň zahmlieva a záverečnej, v ktorej sa stráca pravda o kauze až do jej zániku. A podobne je to aj s kauzou Bašternák.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
V demokratickom štáte by mal byť každý občan rovný pred zákonom. Ak sa tak nedeje, nastupuje forma protestu. Ako skončí, je v rukách všetkých štátnych orgánov, ktoré majú konať v zmysle platnej legislatívy. Ak sa tak nekoná, je to výsmech právnemu štátu a treba to napraviť. Celkovo je asi nevyhnutné vniesť viac pokory a slušnosti do verejného života a zvlášť do postojov a práce politikov.
