Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Otáznikov okolo požiaru pri skanzene je viac

Príčiny nedávneho požiaru skládky dreva pri martinskom skanzene ešte v závere minulého týždňa známe neboli. Odhliadnuc od toho, ako vyšetrovanie dopadne, hrozba, že by ohňu mohli podľahnúť aj drevené stavby v múzeu, bola veľmi reálna. Uvedomujú si to aj kompetentní.

Štiepkovalo sa v tesnom susedstve lesného porastu.Štiepkovalo sa v tesnom susedstve lesného porastu. (Zdroj: Viera Legerská)

MARTIN. Vráťme sa o pár týždňov dozadu. Martinom sa ako blesk v jeden augustový večer šírili správa, že pri skanzene horí. V okrajových častiach sídliska Ľadoveň mali zrazu ľudia po pokojnej noci. Sirény, premávanie hasičských áut, oheň, ktorý šľahal do výšky viac ako štyri metre sa postarali o program v množstve domácností.

Požiar hasili profesionáli i dobrovoľníci

 „Správu o tom, že horí strom, dostali martinskí profesionálni hasiči o deviatej večer. Na mieste ale zistili, že okrem stromu horí aj skládka dreva s rozlohou približne 10 x 70 m, pričom plamene siahali až do výšky 4 metre,“ vysvetľovala na druhý deň po požiari hovorkyňa Krajského riaditeľstva HZZ SR v Žiline Miroslava Ondrichová.

Skryť Vypnúť reklamu

Vzhľadom k tomu, že požiar sa mohol rozšíriť na blízky les a možno aj areál skanzenu, ktorý bol od ohňa vzdialený asi 200 metrov, Martinčania privolali posily a do likvidácie požiaru sa postupne zapojili okrem profesionálov aj dobrovoľné hasičské zbory z martinskej Priekopy, Sučian a Koštian nad Turcom.

 

 

 „Vodu k ohnisku požiaru, hasiči vozili kyvadlovou dopravou z rieky Turiec a po čiastočnom uhasení požiaru dreva, zhorenisko nakladačom prehrabali a pokračovali v zalievaní vodou,“ pokračovala Ondrichová a dodala, že v blízkosti epicentra požiaru našli hasiči aj druhý tlejúci strom, ktorý spílili, pretože hrozilo jeho zrútenie na prístupovú cestu do Múzea slovenskej dediny. Postupne prekontrolovali aj areál Múzea slovenskej dediny, aby predišli možným škodám na vzácnych drevených stavbách v ňom.

Skryť Vypnúť reklamu

Nočný zásah hasičov trval 5,5 hodiny, spotrebovali pritom 165-tisíc litrov vody. „Príčiny požiaru sa ešte stále zisťujú,“ povedala nám v minulom týždni M. Ondrichová.

Nie hydranty, rýchlosť bola dôležitejšia

Hneď vzápätí sa mestom začali šíriť správy o tom, že oheň by boli hasiči zahasili aj skôr, no nemohli čerpať vodu z hydrantov na Ľadovni. Vraj boli nefunkčné.

„Nie je to pravda. Otvorili sme tri, bol v nich nízky tlak vody. Ak by sme z nich odobrali väčšie množstvo vody, časť sídliska by zostala bez nej. Asi by sa nám potom ľudia nepoďakovali,“ obhajuje rozhodnutie veliteľa zásahu Ľubomír Vaňko, ktorý vedie Dobrovoľný hasičský zbor v Priekope.

„To bol jeden zo závažných dôvodov pre prísun vody kyvadlovou dopravou z Turca. Druhým bola potreba rýchlo napĺňať cisterny, lebo hrozba, že oheň preskočí na les a z neho na skanzen, bola naozaj veľká. Nebolo od toho ďaleko, stačilo, aby zafúkal vietor. Čerpať vodu z rieky sa dalo rýchlejšie,“ dodáva a čuduje sa, kto vlastne urbáru vôbec dovolil skládkovať drevo pár metrov od lesa. „To ako keby podávali ruku tým ľuďom, ktorí sa neštítia odhodiť horiacu cigaretu vedľa seba. Skládkovať suché drevo veľa lesného porastu je veľká nezodpovednosť,“ krúti hlavou Vaňko.

Skryť Vypnúť reklamu

„Kopy  suchého dreva tam boli celé leto,“ povedala nám jedna z obyvateliek sídliska, ktorá tým smerom takmer denne chodí na prechádzku so psom. „Divila som sa, že to nikomu neprekáža, veď blízko je prístup do skanzenu, je sezóna, špatilo to tam a niekedy bolo okolo tých skládok aj nebezpečné chodiť,“ dodala.

Je to tam ako v ťažobnej oblasti

Ľudia sa mylne domnievajú, že pozemky okolo skanzenu sú majetkom Slovenského národného múzea v Martine, ktorého je Múzeum slovenskej dediny súčasťou. „Nemáme žiaden dosah na majiteľov lesa. V deväťdesiatych rokoch sme časť pozemkov okolo skanzenu v rámci reštitúcií previedli na bývalých vlastníkov a tí tam teraz hospodária. V tomto roku robia taký masívny výrub, že to tu vyzerá ako v ťažobnej oblasti. Nepôsobí to dobre na ľudí, ktorí vstupujú do skanzenu, dokonca je to tam pre pešiakov aj veľmi nebezpečné,“  povedala nám riaditeľka SNM v Martine Mária Halmová a dodala, že s urbárom sa komunikuje veľmi komplikovane.

Presvedčili sme sa o tom aj my. Jediný telefonický kontakt na Urbár Jahodnícke háje, ktorý sme našli na internete, bol hluchý, hoci sme sa naň opakovane pokúšali dovolať, aby nám zodpovední vysvetlili svoj postoj k požiaru a k jeho možným dôsledkom.

Hydranty nie sú primárne pre hasičov

Požiar a jeho priebeh otvoril v Martine aj tému prevádzkyschopnosti hydrantov. „Hydranty sa v prvom rade používajú na naše prevádzkové činnosti,“ informuje Tibor Adamko z Turčianskej vodárenskej spoločnosti Martin. „Čerpanie vody na hasenie požiaru je ich sekundárnou funkciou,“ prízvukuje. Dodáva, že ide predovšetkým o odkalovanie a odvzdušňovanie potrubia, odoberanie vzoriek na kontrolu pitnej vody. Kopírujú iba trasu vodovodného potrubia a v aglomerácii Martina je ich vyše dvetisíc.

„Len zlomok z tohto množstva, konkrétne 55 kusov, je na Ľadovni a v Jahodníkoch a mnohé spravidla prekrývajú zaparkované autá. Je pochopiteľné, že aj napriek pravidelným kontrolám môže dôjsť k poruchám či poškodeniu, keďže hydrant je výtoková armatúra s mechanickým ovládaním,“ vysvetľuje Adamko verejnú kritiku, ktorá sa zrejme po požiari neoprávnene koncentrovala na Turvod. „Keď poruchu zistíme, zaevidujeme ju a zaradíme do plánu opráv,“ hovorí. „V tú noc, keď sa hasila skládka pri skanzene, hasiči naozaj otvorili jeden z našich hydrantov, ktorý nebol plne funkčný, no o pár desiatok metrov ďalej boli iné, z ktorých sa odber mohol robiť,“ uzatvára.

Požiar motivuje k technickým riešeniam

Ľubomír Vaňko si, naopak, prístup Turvodu pochvaľuje. „Hľadáme teraz spoločne technické riešenie, ako v meste hydranty v prípade potreby na čerpanie vody využiť.  Možno budeme na niektoré inštalovať väčšie výtokové stojany, možno nájdeme iný spôsob ako ich sprístupniť pre hasičov. Každopádne požiar v blízkosti skanzenu motivuje k tomu, aby sme sa lepšie na podobnú situáciu pripravili,“ skonštatoval.

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 688
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 821
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 070
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 478
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 863
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 568
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 270
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 122
  9. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 881
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 852
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Histórii martinského futbalu už nehrozí, že zapadne prachom

Ikona nášho futbalu Jozef Huťka sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku knihy, ktorá mapuje sto rokov martinského futbalu. Pri jej zostavovaní sa dočkal pomoci, no stretol sa aj s odmietaním.

Kniha mapuje dianie v martinskom futbale medzi rokmi 1912 a 2012.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Ilustračné foto.

FOTO: Vrch Stráža v Socovciach

Napriek svojej nízkej nadmorskej výške (534m) je považovaný za dominantu Turca s najkrajšími kruhovými výhľadmi.

Na vrchu Stráža - výhľady sú nádherné. A na všetky strany.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Už ste čítali?