KRPEĽANY. Včelári opäť hovoria o tom, že je málo medu. Tí starší dokonca tvrdia, že súčasný stav je najhorší za posledných päťdesiat rokov. Podpísalo sa pod to predovšetkým počasie, ktoré spôsobilo nedostatok nektáru. Včiel síce bolo dosť, no nemali čo zbierať.
Včely museli dokrmovať cukrom
Nízke teploty a daždivé počasie trápili včelárov už od jari. Kvety malín či černíc vymrzli a nektáru bolo veľmi málo. Na niektorých rastlinách sa zas stihol vytvoriť len peľ.
„Nektár sa tvorí medzi jedenástou a pätnástou hodinou. Práve v týchto časoch však často pršalo a dážď ho zmyl. Včely tak síce lietali, ale nenašli žiadny nektár,“ hovorí Peter Špirko z Krpelian, ktorý sa stará o 21 včelích rodín.
Situácia bola dokonca taká zlá, že včely museli dokrmovať cukrom. Nedokázali totiž nazbierať ani toľko, aby uživili samy seba.
„Nie je to len moja skúsenosť, ale tiež kolegov. Teplotné výkyvy a prudké dažde nerobili dobre. Keby nebolo včelárov, veľké množstvo včiel by jednoducho zimu neprežilo,“ upozornil.
V tejto súvislosti pripomenul, že až 83 percent kvetov opeľuje hmyz a z toho až 73 percent včely. Takže bez ich pracovitosti by u nás neexistovala prakticky žiadna flóra.
Nie je med ako med
V našom regióne sa dorába med vysokej kvality.
Je to i vďaka tomu, že u nás rastie viac ako 400 druhov liečivých rastlín, medzi ktoré patrí napríklad dobrá myseľ, materina dúška, repík, trezalka či promincľovka.
Zvláštnym druhom je medovicový med. Ten vzniká tak, že mravce si v narušenej kôre ihličnatých stromov chovajú vošky, ktoré produkujú sladkú šťavu – medovicu. Tú zbierajú včely a nosia do vlastných úľov.
„Aby bolo vošiek dosť, potrebujú nočnú teplotu nad 15 stupňov. Tento rok príliš často taká vysoká nebývala, a preto je málo i medovicového medu,“ povzdychol si. Napriek tomu, že „tekutého zlata“ je tohto roku málo na celom Slovensku, stále sa najmä popri cestách objavujú ľudia, ktorí ho ponúkajú na predaj, často za veľmi vysoké ceny. Včelár hovorí, že takýto nákup je veľmi riskantný.
„Človek vôbec nevie, čo kúpený med obsahuje. Aj keď je na fľaši štítok s informáciami o jeho zložení, človek nemá žiadnu záruku pravosti medu. Navyše, predávajú ho drahšie ako včelár, ktorý sa pri jeho výrobe tvrdo nadrie a pritom kvalita medu predávaného pri ceste je neporovnateľne nižšia.“
Ideálnou voľbou kupujúceho je kupovať med priamo od včelára, a to najlepšie zo svojho regiónu. Hovorí sa, že práve takýto med má blahodarné účinky na organizmus.
Včelárstvo ako životný štýl
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v posledných rokoch je medu čoraz menej. Včelárstvo, podobne ako iné odvetvia poľnohospodárstva, nepatrí medzi vyhľadávané profesie.
„Je to skôr životný štýl ako profesia. Včelár má istú len robotu, naopak, zárobok je veľmi neistý. Ten, kto nemá k včelám vzťah, ten to rýchlo vzdá,“ myslí si Peter Špirko.
Roboty okolo včiel je naozaj dosť. Treba ich sledovať, či nosia a či nosia dosť, snažiť sa zabraňovať rojeniu a kontrolovať kladenie matky. Ďalšou prácou je výroba nových rámikov s medzistienkami, na ktorých musia včely vystavať dielo, vyberanie plných, odviečkúvanie a vytáčanie medu. A popri tom treba sledovať zdravotný stav včiel a ošetrovať ich proti nebezpečným klieštikom a pozorne dodržiavať hygienu, čo je najlepšia prevencia proti chorobám včiel.
Zatiaľ čo za socializmu bolo včelárčenie jediným z mála povolených spôsobov podnikania a štát ho podporoval, napríklad garantovanými výkupnými cenami medu, dnes u nás podľa mnohých upadá. Aj keď odborníci tvrdia, že až 99 percent našich včelárov dorába med vysokej kvality.
Ohrozením včelárstva v Krpeľanoch je plánovaná výstavba diaľničného tunela Korbeľka, ktorá by podľa mnohých ohrozila znečistením ovzdušia najmä život včiel, pričom ich úhynom by tento región prišiel o vzácnu flóru, ktorá sa tu dnes nachádza.
