KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Nie som deštruktívna osoba. Zrútila by som iba tie „zarakvené“ budovy, o ktoré sa nik nestará a nemajú kultúrnu ani inú hodnotu. Rozhodne by som išla cestou lepšieho udržiavania všetkých početných a zanedbaných kultúrnych pamiatok v Martine, zvýšených investícií do priemyslu, ktorý by zamestnal viac našich občanov, no a, samozrejme, veľkými investíciami do dostavby diaľničných úsekov v okolí Martina a R3. Čo najskôr by som opravila „tankodróm“ vedúci do Turčianskych Teplíc, čo by zlepšilo kontakty Martina s okolitými mestami. Harmonizovala by som MHD a prímestskú dopravu, postavila novú, reprezentačnú a funkčnú železničnú a autobusovú stanicu. V blízkosti centra mesta by som vybudovala podzemné garáže, rozmýšľala nad nejakým martinským kultúrnym stánkom, ktorý by mohol hostiť aj účastníkov odborných a vedeckých sympózií. Fandila by som postaveniu novej nemocnice pre mesto Martin, lebo nemocnica je aj výučbovou bázou pre študentov JLF UK. Zo športového hľadiska by som optimalizovala cyklistické cesty v meste, postavila nový krytý bazén a zmodernizovala otvorené kúpalisko. No a dala by som postaviť veľa nájomných bytov pre mladých ľudí, mladé rodiny a v Martine zamestnaných ľudí, čo by snáď prilákalo aktívnych ľudí mladého a stredného veku do nášho regiónu.
MILAN GONDA, knihovník
– Búrať je ľahké, stavať zložitejšie. Kedysi mi bolo priam ľúto, že Martin nemá poriadnu autobusovú stanicu a železničnú len takú prastarú. Teraz to vidím inak, a preto by som železničnú stanicu nebúral. Premenil by som ju na živý skanzen. Výpravca a celý personál by boli oblečení ako za čias budovania Košicko-bohumínskej železnice. Biletárky by predávali malé tvrdé cestovné lístky a bagážnik by odvážal cestujúcim kufre od vlaku na drevenom dvojkolesovom vozíku. Historické vlaky jazdia hocikde po Slovensku, no fungujúcu historickú železničnú stanicu môžeme mať ako jediní. Dobré, nie? Verím, že som tým niekoho inšpiroval...
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Ona tá „dominanta“ extra krásna nebola, nemala tam byť už aspoň 20 rokov.
Ale obávam sa, že na jej mieste sa zjaví dominanta iná, ešte škaredšia. Ak sa bude stavať tak, ako sa rekonštruuje pešia zóna s betónovaním zničenej dlažby, tak sa máme na čo tešiť. Nie je dôležité, že to bude škaredé, dôležité je, aby na tom niekto zarobil. Nech žije materiál budúcnosti, nech žije sadrokartón (v Národnom dome je ho tiež habadej a tiež je to odporné).
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Je určite viacero stavieb, ktoré mestu škodia. Akurát som sa potešila informácií, že železničná stanica sa bude aspoň rekonštruovať, keď už nie stavať nová. To by som navrhla riešiť prioritne a k tomu služby, ktoré v meste ako turistickom centre chýbajú. Očakávam, že investori sa posnažia a splnia svoje zámery, čím vznikne nové námestie pri katolíckom kostole s nadväznosťou na mestskú tržnicu, ktorej rekonštrukcia síce pomohla, ale zásadne vzhľad tejto časti mesta nezmenila. Ďalšia premena iste čaká na budovu a areál Neografie, a ak sa tam pod jednu strechu združia všetky úrady, bude to fajn. No na záver, za čo počúvam od mojich priateľov zo zahraničia kritiku, je obytná zóna na Ul. Ambra Pietra. Takéto „obytné komplexy“ do blízkosti centra v európskych mestách nepatria.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
– Nie som veľký priaznivec búrania, aj keď pripúšťam, že aj takéto radikálne kroky sú niekedy nevyhnutné. Ak by sa teoreticky v našom meste uvoľnil nejaký pľac, tak by som ho určite využil na oddychovú zónu so zeleňou. Betónu je už všade dosť.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Nebral by som nič. Martin je plný krásnych budov a stavieb, ktoré majú svoju dušu a cítiť z nich kus histórie. Mrzí ma dnešný trend búrať všetko, čo je staré. Zoberme si vzor z českého Brna, kde dokázali starý výrobný areál prerobiť na nádherné obchodné centrum, alebo poľského mesta Lodž, kde v bývalej fabrike okrem obchodov funguje aj obrovské múzeum. Takto by sa mohol vrátiť život i do až strašidelne spustnutého areálu ZŤS. Dal by sa zmeniť na miesto, kde sa budú stretávať umelci, podobne ako v Trenčíne a bývalých textilných závodoch. Viac ako obchody chýba Martinu priestor, kde by ľudia mohli zmysluplne tráviť voľný čas. Veľká multifunkčná hala, ktorá by sa dala využívať na kultúrne či športové akcie, prípadne i na firemné eventy.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Navrhol by som zbúrať súčasný futbalový štadión a miesto neho postaviť nový, dôstojnejší. Keď už martinskí futbalisti postúpili do vyššej súťaže, nech majú lepšie podmienky na trénovanie a reprezentáciu nášho mesta. Za zmenu imidžu by určite stála naša hlavná promenáda – martinské námestie, chcelo by to viac zelene a konečne aj nejakú kvetinovú výsadbu. A do tretice – zrekonštruovať Námestie S. H. Vajanského, kde by „hlavné slovo“ mala súčasná, žiaľ, dlhé roky chátrajúca a nefunkčná fontána.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy Martin
Plochu, na ktorej stál bývalý obchodný dom Prior, si pamätám ešte z čias, keď tam fungovalo autobusové nástupisko a blízko boli známe martinské reštauračné zariadenia. Postavený bol na jeseň 1983 a slúžil ľuďom 33 rokov. Od roku 1991 mal aj jednu nevýhodu – platené parkovisko.
A tak začali ľudia hľadať možnosti nákupu v iných lokalitách mesta. Mimochodom, parkovanie v centre mesta je boľavým problémom aj v súčasnosti. Turčania tak ignorujú obchody v centre Martina a radšej navštevujú obchodné reťazce, ktoré ponúkajú neplatené a veľkorysé parkovanie vo svojej blízkosti. Predpokladám, že vynovené obchodné centrum ponúkne aj parkovanie, aby ožili i predajne v srdci Martina. Je ťažké povedať, čo by som navrhol zbúrať. V každom prípade pod pojmom centrum mesta si predstavujem sieť obchodov, kaviarničiek, reštaurácií, terás a, samozrejme, nerozkopané námestie a fungujúce fontány. Toto Martinu chýba a je dôležité, aby sa nad tým zodpovední zamysleli.
