MARTIN. Viete o tom, že na Slovensku pôsobí niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa venujú zberu či renovácii starých pôvodných slovenských krojov? Ak nie, tak vedzte, že asi tridsiatka z nich dnes zamierila do Martina, aby medzi sebou nadviazali kontakty, vymenili si vizitky i skúsenosti, potešili sa navzájom zo svojej záľuby, ktorá prináša aj spoločenský úžitok.
„Napadlo mi dať ich dohromady,“ hovorí Stanislav Talapka z Martina, ktorý sa podujal stretnutie zorganizovať. „Prihlásilo sa asi tridsať ľudí. Verím, že podujatie ich obohatí. Zväčša sa venujú pôvodným krojom, zberajú ich, opravujú, snažia sa vyskladať svoje zbierky tak, aby zachovali pôvodný odev jednotlivých historických oblastí či rovno dedín. Je to vzácna záľuba, lebo niečomu podobnému sa oficiálne inštitúcie na Slovensku v takom širokom zábere hádam ani nevenujú. A kroje sú poklad, doklad šikovnosti našich predkov, naše kultúrne dedičstvo. Škoda by bolo nechať ho zapadnúť prachom,“ hovorí o pohnútkach, ktoré ho viedli dať dohromady ľudí, ktorí sa tejto záľube venujú.
On sám nie je profesionálom v tejto oblasti, no už pár desaťročí sa amatérsky zúčastňuje na folklórnom hnutí v Turci – dnes najmä v súbore Fatran a nesmierne obdivuje doklady nášho ľudového dedičstva.
Účastníci stretnutia sa najskôr zídu v Slovenskom národnom múzeu – Etnografickom múzeu v Martine, pozrú si zbierky so zameraním na ľudový odev, a potom sa presunú do skanzenu, aby sa tam porozprávali aj o tom, ako svoju záľubu zoficiálniť a prehĺbiť medzi sebou spoluprácu.
„Ide o prvé, nazývam to kontaktné stretnutie. Sám neviem, čo sa z neho vyvinie, no určite bude užitočné. Veď na Slovensku sa stretávajú ľudia s rôznymi záľubami, prečo by sme sa nemohli z času na čas zísť aj my, ktorí máme doma veľké poklady nášho kultúrneho dedičstva,“ zamýšľa sa Martinčan Stanislav Talapka.
