MARTIN. Biela pastelka 2016 spojila chôdzu ako športovú disciplínu a chôdzu nevidiacich s bielou palicou. Jej ambasádorom sa stal fenomenálny Matej Tóth, čerstvý víťaz päťdesiatky z Ria. Vyvrcholením podujatia, ktoré v piatok a sobotu zaplnilo zbierkou ulice 300 miest a obcí celého Slovenska, bol pokus o zápis do Slovenskej knihy rekordov, a to zapojením sa čo najväčšieho počtu ľudí do chôdze s týmto symbolom nevidiacich na trati dlhej rovných 15 metrov. Presne toľko rokov totiž oslavuje jubilujúca Biela pastelka. Túto skúšku svojej odvahy bolo možné od 10. do 17. h podstúpiť v piatok v dvanástich mestách na Slovensku, v Martine na Divadelnom námestí.
Dohľad nad regulárnosťou zabezpečuje člen Slovenského atletického zväzu a osvedčenie výsledku svojím podpisom potvrdzuje komisár pokusu o rekord – v Martine Katarína Tomášová, niekoľkonásobná majsterka SR v naturálnej kulturistike a fitness v rámci slovenskej naturálnej kulturistiky, majsterka Európy a trojnásobná majsterka sveta v rámci svetovej federácie INBA.
V Martine bolo živo už krátko po desiatej hodine. Dobrovoľník Milan Chládek, ktorý sa už viac ako štvrťstoročie venuje práci s nevidiacimi, nám povedal, že za približne hodinu sa pri stánku pristavilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa zaujímali o rôzne pomôcky pre nevidiacich a slabozrakých a niektoré z nich si aj vyskúšali a asi dvadsiatka obišla aj bielu pastelku. Napríklad aj Anna Tichá z Martina, ktorá sa pri stánku pristavila cielene a absolvovala aj trasu okolo pastelky s okuliarmi simulujúcimi zrakové postihnutie. Krátko po poludní k stánku prišli aj ľudia z mestského úradu a poslanci.
Informačné stánky, aj ten v Martine, ľuďom umožnili nahliadnuť do sveta zrakovo postihnutých hlbšie – písali v v Braillovom písme, mohli sa porozhliadnuť okolo seba s okuliarmi simulujúcimi rôzne druhy zrakového postihnutia, na hmatových či ozvučených hodinkách zistiť, koľko je hodín, zahrať si hry pre nevidiacich, ale aj oveľa viac. Počas celého dňa mali možnosť odovzdať svoje staré nepoužívané okuliare. Zbierku zabezpečia Lions kluby, aby ich vyčistené, odmerané a vytriedené mohli poslať do krajín tretieho sveta.
