MARTIN. Vedecký pracovník Ján Topercer za posledných jedenásť rokov preštudoval a vyjadroval sa k viac ako desiatim s právam o hodnotení EIA, ktoré posudzovali vplyv variantov úseku D1 Turany – Hubová na životné prostredie. „Najnovšia EIA je z tých doterajších najlepšie spracovaná. Najviac sa drží faktov, má najúplnejšiu východiskovú bázu dát, spresnila viaceré dôležité prieskumy. Napríklad, inžinierskogeologický, hydrogeologický a šelmovský. Výsledky zhodnotila dosiaľ najférovejším spôsobom, mnohokritériovou analýzou a hodnotením za účasti 15 nezávislých odborníkov, a najviac sa pri tom vyhla konfliktom záujmov,“ povedal. Potom sa vrátil k hydroekologickým pomerom v celom masíve Kopy a možným vplyvom variantov D1 na tunajšie vodné zdroje, zvlášť na krpeliansku Tepličku/Teplicu.
„Tie doteraz najpodrobnejšie preskúmal RNDr. M. Kuvik. Stopovacou skúškou z vrtov nezistili žiadne priame spojovacie kanály k tomuto vodnému zdroju. Prevažná časť vody doň priteká zo svahov od severu a vyviera na roz-hraní priepustných dolo-mitov/vápencov a nepriepus-tných slienitých hornín, ktoré pokračujú južnejšie. Práve v nich má viesť aj prvý poldruhakilometer tunela Korbeľka, takže je veľmi nepravdepodobné, že by cez veľkú vrstvu nepriepustných slieňov ovplyvnil vyše 300 m vzdialený prameň,“ ponúka svoje dôvody.
Ako ďalej pokračuje, bráni tomu aj celkový smer prúdenia podzemných vôd, poloha výveru pod úrovňou tunela a hlboko zarezaná dolinka Repiská, oddeľujúca vodonosný masív od nepriepustného masívu s tunelovou rúrou
„Pravdepodobnejšie vychádza ovplyvnenie vodných zdrojov Kraľovany (Pod Kopou), tie by však spolu s vodným zdrojom Rojkov pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnili aj úžinové varianty V1, V1o a V1or. Navyše subvariant tunela Korbeľka, vedený nad najvyššou hladinou podzemných vôd, by to beztak malé riziko ešte viac znížil,“ hovorí ekológ.
Tiež upozorňuje, že často uvádzaná paralela Korbeľky s tunelom Višňové je zavádzajúca. Podľa neho sa tieto dve stavby porovnať nedajú.
„Technológia, ktorá sa má použiť pri Korbeľke, je úplne iná, akou sa robilo pri razení prieskumnej štôlne tunela Višňové a celoplošnou izoláciou dokáže eliminovať problémy, aké vznikli na Dubnej Skale,“ tvrdí.
Ján Topercer ešte pridáva aj argument k časovej a ekonomickej náročnosti stavby diaľnice medzi Liptovom a Turcom. Príprava a realizácia kompenzačných opatrení môže podľa neho pri úžinových variantoch presiahnuť 2 roky a náklady 100 miliónov eur. „Tým ich aj v týchto dôležitých bodoch znevýhodní voči tunelovému variantu. Nehovoriac už o jeho najmenších rizikách zosuvov, najkratšej jazdnej dĺžke trasy, najvyšších úsporách pohonných látok a ostatných nákladov vozidiel, bezpečnosti premávky, najmenšej hlukovej a imisnej záťaži, najmenších vplyvoch na poľnohospodárstvo a lesohospodárstvo a najmenších kumulatívnych nepriaznivých vplyvoch,“ dodáva na záver.
