MARTIN. Bol vo vedení prvého slovenského ženského spolku, no na feminizmus nemal pekného slova. Pod „takrečenou emancipáciou" videl len zlepšenie úrovne vzdelávania dievčat a žien... aj to len cez literatúru, nie školy. Aká to manželka mohla stáť verne po boku Svetozára H. Vajanského? Aj na tieto otázky nájdete odpovede na vedeckej konferencii, venovanej 100. výročiu úmrtia tohto politika. Uskutoční sa 6. októbra 2016 o 10. h v audiovizuálnej sieni Literárneho múzea SNK v Martine.
"Svetozár Hurban Vajanský, syn národovca Jozefa Miloslava Hurbana a prvej slovenskej ochotníckej herečky – krásnej Aničky Jurkovičovej, kráčal v šľapajách svojich národne činných a slávnych rodičov. Napriek tomu, že jeho matka bola pokroková žena, nevzal si jej emancipačné snahy zrejme veľmi k srdcu. Inak by nemohol feminizmus nazvať „kus najhnusnejšej a najpodlejšej veci 19. storočia, t.j. kus feminizmu... Keď svrhne sa (žena) na mužatku, keď vystupuje na tribúnu, vtedy všetky tieto cnosti odhodí a zostáva – babizeň." - píše v Národných novinách v roku 1904. A hneď druhým dychom dodáva, že „zarábať na chlieb protiví sa ženskému povolaniu a hrať zástoj verejný – hľa, drahá teatrálna – pozbavuje ženu ženskosti a zväčša aj mravnosti." Inak však konal vo svojom súkromí – jeho dcéry si na nedostatok vzdelania naozaj nemohli sťažovať," odkrýva náplň referátor konferencie hovorkyňa Slovenskej národnej knižnice Katarína Mažáriová.
Nielen o pôvodom nemecko-maďarskej manželke Ide „Iduške" Hurbanovej (rod. Dobrovičovej) a jeho pohľade na ženské hnutie bude vedecká konferencia. Odborníci z niekoľkých slovenských inštitúcií rozoberú osobnosť nášho spisovateľa a národovca z rôznych uhlov – aj napríklad ako mienkotvorcu slovenskej elity či divadelníka.
