Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Slovenská národná knižnica - možno zabudnuté výročie

Pred 75 rokmi vznikla spolková Slovenská národná knižnica.

Jozef Cincík, jeden z tvorcov myšlienky národnej knižnice.Jozef Cincík, jeden z tvorcov myšlienky národnej knižnice. (Zdroj: Archív MS)

Začiatkom mája uplynulo 75 rokov od konštituovania spolkovej Slovenskej národnej knižnice, ktorá vznikla v Matici slovenskej. Na príklade pozadia jej vzniku možno názorne ilustrovať, prečo sa práve Martin stal svojho času sídlom našich vrcholných kultúrnych, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií.        

Pri komplexnejšom pohľade na vývin myšlienky Slovenskej národnej knižnice (SNK) môžeme vystopovať viacero pozoruhodných momentov,  v ktorých sa zrkadlia nielen historické peripetie nášho národa, ale aj zakomplexovanosť či obmedzenosť jeho politických špičiek. Zároveň ide o učebnicový príklad toho, čo pre všestranné kultúrne a duchovné povznesenie spoločnosti boli schopní a ochotní urobiť slovenskí vzdelanci napríklad v druhej polovici 30. a začiatkom 40. rokov minulého storočia.

SkryťVypnúť reklamu

Tu máme na mysli najmä rozhľadených činovníkov MS, ktorí sa snažili vlastnou všestrannou činnosťou prekonávať rôzne dobové obmedzenia a stereotypy. Ich uvažovanie smerovalo k tomu, aby sa dobové Slovensko mohlo dôstojným spôsobom etablovať v medzinárodnom kultúrnom a vedeckom kontexte. Slúži teda ku cti mužom, ktorí kriesili pred 75 rokmi myšlienku SNK, že hľadali moderné spôsoby, ako pretaviť svoje zámery a celkovú kultúrnu klímu vtedajšieho Turčianskeho Svätého Martina do významného nadčasového projektu.

Myšlienka s konkrétnym obsahom i tvárou

Od roku 1936 sa na rozličných fórach nastoľovala čoraz naliehavejšie požiadavka organického zakomponovania národnej knižnice do štruktúr súvekého kultúrneho života. Táto opodstatnená a do detailov premyslená iniciatíva vyšla z matičného prostredia (F. Hrušovský, J. C. Hronský, A. A. Baník, J. Cincík, J. Marták a iní). Pri príležitosti  20. výročia vzniku ČSR (1938) sa reálne uvažovalo o výstavbe budovy SNK podľa projektu tajomníka Umeleckého odboru MS, síce mladého, ale všeobecne uznávaného výtvarníka, kunsthistorika a manažéra Jozefa Cincíka. Osud vypísanej celonárodnej zbierky na postavenie budovy a jej neslávny koniec predstavuje námet na osobitný  príspevok...

SkryťVypnúť reklamu

Faktom ale ostáva, že Cincíkove návrhy na architektonické riešenie budovy a areálu SNK vydávajú jednoznačný dôkaz o serióznych zámeroch vtedajšej matičnej, respektíve martinskej garnitúry mať v metropole Turca modernú národnú bibliotéku. Zároveň platí konštatácia, že práve neúnavný a činorodý Cincík bol tou osobnosťou, ktorá svojimi programovými a vizuálnymi návrhmi dala myšlienke SNK konkrétny obsah i tvár. Na uvedenej konštatácii nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že tieto návrhy sa, žiaľ, v danom období nezrealizovali...

   Okrem prípravy projektovej dokumentácie na postavenie budovy knižnice venoval Cincík pozornosť aj ďalším dôležitým otázkam, ktoré priamo súviseli s činnosťou vrcholnej národnej knižničnej ustanovizne. Svedčia o tom viaceré jeho pozoruhodné príspevky v dobových (prevažne matičných) periodikách. Za všetky pripomenieme text uverejnený začiatkom roku 1941 na stránkach časopisu Slovensko, vydávanom Maticou slovenskou v Martine. Išlo o programovo zásadný článok s názvom Národná knižnica v slovenskom organizme. Osobitnú pozornosť v ňom autor venoval výberu sídla bibliotéky, pričom ponúkol viacero argumentov na podporu idey, aby jej sídlo bolo práve v Martine. „Preto je len logické a zdravé, aby myšlienka uskutočnenia stavby Národnej knižnice slovenskej stala sa skutkom  v ústredne položenom, prírodnom, horskom venci Turca,  v tradičnom ,meste slovenskej národnej kultúry a knihy´ – v Turčianskom Sv. Martine.“

SkryťVypnúť reklamu

Vzápätí Cincík konštatuje, že „my, ktorí sa už od roku 1936 zaoberáme myšlienkou uskutočnenia výstavby Národnej knižnice slovenskej, pokladali sme si za akúsi povinnosť vysloviť tieto myšlienky i v takomto vzťahu, hoci už po nejednom zapadnutom ideovom náčrtku a zmarenom pláne na uskutočnenie návrhu.  Sme síce presvedčení, že najviac nás budú budúci posudzovať podľa skutkov, no budú nás brať na vážky nielen na základe našich uskutočnených plánov, ale aj na základe plánov, snáh,  myšlienok a dobromyseľných predsavzatí položených na papier, hoci aj neuskutočniteľných. Tie síce pre hmotné a časové prekážky (neväziace v nás) zapadli v archívoch alebo na úradných stoloch, ale o ktorých sme vydali svedectvo.“

Ani vtedy neboli peniaze

Pri hľadaní serióznej argumentačnej bázy na obhajobu sídla SNK skúmal Cincík aj modely fungovania vrcholných kultúrnych a vedeckých ustanovizní v zahraničí. Interesoval sa, aké cesty riešenia tam hľadajú a najmä, ako zverili mestám významné celoštátne funkcie. Použil príklad Nemecka, kde mestom knihy bolo Lipsko, mestom ocele Essen, mestom umenia Mníchov... Na základe toho usúdil, že prečo by Slováci nemohli považovať Trenčín za „mesto odevu“, Liptovský Mikuláš za „mesto slovenského remeňa“, Nitru za „mesto slovenskej histórie“, Baťovany za „mesto slovenskej obuvi“, Kremnicu za „mesto turistiky a zdravia“, Podbrezovú za „mesto slovenskej ocele“...

   Osobitne Cincíka zaujala myšlienka decentralizácie hospodárskeho a kultúrneho života, pričom v tomto prípade, napríklad, na podporu svojich snáh analyzoval aj demografické údaje! Na inom mieste Cincík pripomína, že hoci Slováci nemajú kráľovské koruny, majú poklady ducha. Tie sa, ako uvádza, „ukladajú v knihách, rukopisoch, dokumentoch, listinách, obrazoch“...

Preto keď načrtáva ideový model fungovania národnej knižnice, vychádza z predstáv svojich matičných kolegov a priateľov. Konkrétne malo ísť o národnú knižnicu spojenú s archívom, „bibliografickou ustanovizňou a vybavenú špeciálnymi sieňami, požičovňami, laboratóriami atď. Všetko tak, ako vyžaduje nerušené, uľahčené štúdium novodobé a obrana proti nástrahám života, prírodným i časovým.“

   Samozrejme, ani agilný Cincík sa nemohol vyhnúť kardinálnemu problému v súvislosti s postavením budovy, a tým bol nedostatok finančných prostriedkov. Po predchádzajúcich nedobrých skúsenostiach vnímal veľmi skepticky štedrosť a ochotu Slovákov, ako aj ich štátnych inštitúcií finančne prispieť na stavbu budovy pre národnú knižnicu. Za seba a svojich kolegov ale sľubuje, že v záujme a v prospech SNK budú vytrvalo pracovať i naďalej. Súčasne s tým si plne uvedomoval, že okrem duševnej práce sa od nich bude vyžadovať tiež práca, ktorá „z hľadiska rozvinutosti administratívno-hospodárskeho života by im už patriť nemala“.. Vzápätí dopĺňa, že by na nej mali „participovať napríklad hospodárski, finanční a ďalší účinkujúci v tele slovenského národa“. V závere svojho príspevku Cincík konštatuje: „Nuž takto stojí uskutočnenie myšlienky Slovenskej národnej knižnice v slovenskom organizme v časoch, keď sebe vládneme, seba zdaňujeme, sebe staviame a sebe dávame.“

(Pre objektívnosť treba doplniť, že autor textu sa na niektorých miestach nevyhol súvekému ideologickému klišé, najmä pokiaľ ide o vzťah k Nemecku.)

 

Epilóg

Žiaľ, pôvodné ambiciózne plány a zámery sa teda v zamýšľanom rozsahu nenaplnili. Konkrétnym rezultátom vynaloženého úsilia bol aspoň vznik spolkovej Slovenskej národnej knižnice (1. 5. 1941). Na jej ustanovujúcom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo v budove Advokátskej komory v Martine, boli schválené stanovy a vytýčené aktuálne i dlhodobejšie úlohy a ciele.  

   Aj na pozadí osobnostného vkladu Jozefa Cincíka možno vierohodne dokumentovať, že zložitý zápas o konštituovanie a charakter SNK predstavuje svedectvo o konkrétnom martinskom a celonárodnom časopriestore so všetkými jeho kladmi, ale i negatívami, protirečeniami a paradoxmi.

 

                                                                                                  

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 664
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 13 511
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 11 509
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 643
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 5 124
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 579
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 221
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 662

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Koniec strachu alebo Už len svetlé zajtrajšky (optimistická úvaha na víkend)
  2. Daniel Bíro: Mestské legendy - čo sú zač? A s ktorými príbehmi sa môžeme stretnúť?
  3. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
  4. Katarína Chudá: Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
  5. Štefan Vidlár: My dúchotci
  6. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  7. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 3 - Budatínsky hrad. Exteriér a park.
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 870
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 12 137
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 397
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 473
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 823
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 6 425
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 676
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 426
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Marek Pacalaj vymenil martinský dres za žilinský.

V posledných rokoch sa v drese nášho najväčšieho rivala zo Žiliny objavovalo viacero martinských odchovancov. Pred blížiacim sa ročníkom sa situácia zmenila, a ak nepočítame manažéra Františka Skladaného, ktorý občas naskočil na ľad, zatiaľ je v hráčskom kádri celku spod Dubňa len Marek Pacalaj.


45m
Novinky z MY regióny.

TOP správy z regiónov: Prehľad najzaujímavejších informácií a najčítanejších správ z MY Regióny v uplynulom týždni.


23 h
V poslednom turčianskom El Clásicu vyhrala Belá v Žabokrekoch.

V Žabokrekoch privítajú v prestížnom súboji Belú, domáce zápasy hrajú Diviaky, Bystrička, Sučany aj Turčianska Štiavnička.


23 h
Miloš Fafrák sa v prvom prípravnom stretnutí gólovo presadil hneď dvakrát.

Martinskí hokejisti odštartovali sériu prípravných zápasov víťazstvom na tradičným rivalom so Žiliny.


12. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ak nosíte vodu z potoka vo vedrách, nič sa nedeje, ak využijete čerpadlo bez schválenia štátnej vodnej správy, ide o nepovolený odber, hrozí vám pokuta.


12. aug

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Každá jedna obložená misa je originál.


11. aug

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


11. aug

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Koniec strachu alebo Už len svetlé zajtrajšky (optimistická úvaha na víkend)
  2. Daniel Bíro: Mestské legendy - čo sú zač? A s ktorými príbehmi sa môžeme stretnúť?
  3. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
  4. Katarína Chudá: Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
  5. Štefan Vidlár: My dúchotci
  6. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  7. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 3 - Budatínsky hrad. Exteriér a park.
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 870
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 12 137
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 397
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 473
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 823
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 6 425
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 676
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 426
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?