MARTIN. Problém s bezdomovcami už niekoľko rokov riešia hádam všetky slovenské mestá. V Martine ich často vídať i v centre. Niektorí posedávajú na lavičkách, ďalší sa snažia niečo vyžobrať. „Je tam najväčšia koncentrácia ľudí, a preto aj najväčšia pravdepodobnosť, že bezdomovcovi sa podarí získať nejaké peniaze,“ hovorí Igor Húska, náčelník martinskej mestskej polície.
Niekomu prekážajú, inému nie
Nájdu sa ľudia, ktorým bezdomovci neprekážajú a už ich berú ako bežnú súčasť života.
„Kým nerobia bordel, neznečisťujú okolie, alebo neobťažujú okoloidúcich, nemám s tým problém. S niečím podobným sa stretnete aj v oveľa bohatších i kultúrnejších krajinách ako je Slovensko,“ myslí si tridsaťšesťročný Jakub.
Nájde sa však i skupina ľudí, ktorej bezdomovci v centre prekážajú. Podľa nich tam nemajú čo robiť. „Neviem prečo, ale nemám z nich dobrý pocit a je to podľa mňa i zlá vizitka pre mesto. Vždy, keď vidím takúto skupinku niekde vysedávať, radšej ju obídem veľkým oblúkom,“ pridáva svoj názor dôchodca Ján.
Ďalší Martinčan, ktorého sme v centre oslovili, sa pozastavil nad spôsobmi žobrajúcich bezdomovcov. Hnevalo ho predovšetkým to, na aký cieľ získané peniaze využívajú.
„Neviem, či je to pravda, ale niektorí bezdomovci vraj dokážu za deň vyžobrať aj päťdesiat eur. Nejde mi ani tak o tú sumu, ale o to, že tie peniaze minú na alkohol,“ hnevá sa Milan.
Aj bezdomovec má svoje práva
Ľudia často volajú na mestskú políciu so sťažnosťou, že bezdomovci sedia v blízkosti ich domu. Najradšej by boli, ak by ich hliadka poslala preč.
„Neuvedomujú si, že tiež majú svoje práva. Ak nepáchajú priestupky, tak ich nemôžeme postihovať len za to, že svojím zjavom odpudzujú. Podobné je to i so žobraním. Pokiaľ len sedia a majú pred sebou krabičku s nápisom pomôžte mi, nemáme dôvod zasiahnuť. Okoloidúci prispievajú dobrovoľne, takže nejde o nejaké nedovolené podnikanie alebo niečo podobné,“ vysvetľuje Igor Húska.
Pripúšťa však, že v prípadoch, keď na verejnosti pijú alkohol, alebo urobia iný priestupok, je problém s nimi komunikovať.
„Viacerí nám vyčítajú, že sme na nich málo tvrdí a pristupujeme k nim tolerantne. Bezdomovci sú ale ľudia, ktorí už na všetko rezignovali a sú zväčša závislí od alkoholu, prípadne iných návykových látkach. Na druhej strane asi nikto by si s nimi nechcel vymeniť miesto len preto, aby dostal od mestskej polície nejaký ústupok,“ zamyslel sa náčelník.
Potom ešte poukázal na príklad zo Záturčia, kde ľudia nechávali bezdomovcom jedlo na lavičkách tesne pri panelákoch. Tí sa tam naučili chodiť, a keď sa najedli už na mieste zostali, pili alkohol a začali byť hluční.
„Možno to bude tvrdé prirovnanie, ale v podstate ich kŕmili ako zvieratá. Oni si na to zvykli a bol tu problém, ktorý si ale vo veľkej miere spôsobili sami ľudia,“ upozorňuje Igor Húska.
Aj čísla naznačujú, že najviac láka centrum
Ku konca každého roka sa stretne pracovná skupina zložená z mestskej polície, štátnej polície a pracovníkov martinskej radnice a spoločne lokalizujú bezdomovcov na celom území mesta.
„Počet ľudí bez prístrešia je podľa posledného mapovania k decembru 2015 približne 180 až 200. Odhadom by sa dalo povedať, že je medzi nimi viac mužov ako žien,“ zhrnula hovorkyňa martinskej radnice Zuzana Kalmanová.
Ako ďalej povedala, je ich ťažké presne rozdeliť podľa mestských častí, pretože migrujú po celom území mesta. Spomínané mapovanie z konca minulého roka ukázalo, že najviac sa ich v tom čase zdržiavalo v mestskej časti Stred – až 103. Potom nasledovala Priekopa 42, Záturčie 30, Podháj – Stráne 15, Košúty a Ľadoveň – Jahodníky a Tomčany po 10.
Cez deň sa bezdomovci zväčša zdržujú v miestach, kde je najväčší pohyb, no na noc sa väčšina stiahne tam, kde majú pokoj. Prespávajú napríklad v budove bývalej materskej školy na Podhájskej ulici, v priestoroch za martinským amfiteátrom či v hustom poraste neďaleko Slovenskej národnej knižnice, takisto v Priekope pri Partizánskom cintoríne, ale aj na Bukovinách.
