Je vegánstvo týraním dieťaťa? Talianskou verejnosťou za posledných 18 mesiacov otriasli hneď štyri prípady vážne podvyživených detí, ktoré v dôsledku vegánskej diéty skončili v nemocnici.
Tamojšia politička Elvira Savinová dokonca v závere leta prišla s návrhom zákona, podľa ktorého by rodičia, ktorí neposkytujú deťom „zásadné prvky pre zdravý a vyvážený rast“, skončili vo väzení.
Savinová svojim vnímaním stravovania pobúrila vegánov. V minulosti sa však opakovane objavili prípady, kedy dieťa na rozhodnutie rodičov doplatilo životom.
The Telegraph v roku 2011 informoval o francúzskej dvojici, ktorá čelila obvineniu zo zanedbávania a až 10 ročnému väzeniu. Iba 11-mesačné dieťa vtedy umrelo na nedostatok vitamínov, oproti rovesníkom malo o tretinu menšiu váhu a bolo mimoriadne bledé. keďže rodičia boli vegáni a mlieko matky nedokázalo pokryť potreby dieťaťa.
Vegánstvo pre deti a tehotné
Napriek kontroverzii viaceré zdravotnícke autority potvrdzujú, že vegánstvo je vhodné aj pre deti.
Americká dietetická asociácia tvrdí, že vyvážená vegetariánska aj vegánska diéta je vhodná v akomkoľvek veku. Vrátane detí, dospievajúcich, tehotných a dojčiacich žien. Kľúčovým momentom všetkých kladných hodnotení lekárskych spoločností je práve slovo „vyvážená“.
Pozornosť treba obzvlášť venovať príjmu bielkovín, esenciálnych mastných kyselín, železa, zinku, vápnika a vitamínov B12 a D. Prísun dôležitých látok si je dobré poistiť aj doplnkami stravy.
Kanadská pediatrická spoločnosť dodáva, že v prípade detí treba dohliadať na adekvátny prísun kalórií a poctivo sledovať ich rast. Pri dospievajúcich, ktorí experimentujú so stravou, zas odporúčajú sledovanie porúch stravovania.
Tehotné a dojčiace ženy by mali detaily svojho stravovania prebrať s lekárom, aby neohrozili zdravý vývoj plodu či dieťaťa.
Problémy vegánstva detí
Vegánsku stravu dieťaťa je nevyhnutné si do detailov premyslieť, závažné rozhodnutie nesmie byť rozmarom či imidžovovu záležitosťou. Krátkodobé chvastanie sa nad raw koláčom nestojí za celoživotné následky na zdraví potomka.
Zabezpečiť malému vegánovi dostatočný prísun kalórií je náročnejšie než sa zdá. Rastlinná strava máva v porovnaní so živočíšnou pri rovnakom objeme nižší podiel kalórií, deti sa preto môžu cítiť sýte aj keď ich potreby potrava nepokryla.
V štúdii z roku 2014 sa píše, že vegáni zjedia o 12 percent menej kalórií než vegetariáni a o 20 percent menej než konzumenti mäsa.
Nižší príjem kalórií nemusí byť problematický pre dospelých, ale pre aktívne deti vo vývoji sa nesmie podceniť. Napríklad čulý šesťročný chlapec môže denne potrebovať až 2-tisíc kalórií.
Traba sledovať zloženie stravy
Ďalší problematický bod sú bielkoviny. Podieľajú sa takmer na každom biologickom procese, sú nevyhnutné pre štruktúru, funkciu a reguláciu tkanív a orgánov ľudského tela.
Bielkoviny sa skladajú z aminokyselín a nie náhodou majú niektoré z nich prívlastok „základné“, respektíve esenciálne. Telo ich potrebuje na prežitie a nedokáže si ich samo vytvoriť.
Mnoho potravín na živočíšnej báze obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny. Rastlinná strava niektoré neobsahuje vôbec, iné len v menších množstvách. Preto je pre vegánov dôležité v priebehu dňa vystriedať pestrú paletu rastlinných ingrediencií.
Práve rozmanitosť môže byť úskalím, na ktorom sa rozlámu plány rodičov. Aj keď je teoreticky možné vegánskeho potomka udržať živého a zdravého, máloktoré dieťa reaguje na neustále sa meniaci, originálny a pestrofarebný tanier s nadšením.
Odpor k novému a horkému
Nie je náhoda, že deti rady jedia dookola tie isté jedlá. Ich prieberčivosť pramení z neofóbie, čiže strachu z neznámych jedál.
Predpokladá sa, že toto správanie je evolučným pozostatkom. Našim mladým predkom mal zabrániť v konzumácii jedovatých rastlín v čase, keď si začínali sami zháňať potravu.
Keďže jedovaté rastliny bývajú horké, je zrejmé, že v tom môžeme nájsť príčinu toho, deti túto chuť nevyhľadávajú. Evolúcia hrá v nepriazeň tmavozelenej zeleniny - od uhoriek, cez rukolu po nešikovne spracovanú špargľu.
Najhoršie, čo môže v tejto situácii rodič urobiť, je do jedla dieťa nútiť. Na nátlak bude reagovať ešte väčším odporom.
Ohrozený vývoj mozgu a kostí
Do úvahy treba brať vitamín B12. Zatiaľ čo v mäse, mliečnych produktoch a vajciach je ho dostatok, rastlinná strava naň býva chudobná. Najviac ho obsahujú riasy, či fermentované výrobky ako kyslá kapusta.
Nedostatok B12 spôsobuje anémiu a vážne neurologické problémy. Zistilo sa, deti, ktoré boli vegánmi skôr než dovŕšili šesť rokov a nemali dostatočný prísun vitamínu mali pri dospievaní kognitívne problémy.
V porovnaní s rovesníkmi vykazovali nedostatky pri abstraktnom myslení, argumentácii, priestorovom vnímaní a krátkodobej pamäti. Závažnejšie nedostatky vitamínu B12 v dojčenskom veku sa spájajú so nedostatočným rastom mozgu.
Na jeho raste sa podieľa aj tuk a železo, ani s nimi to vegáni nemajú jednoduché. Železo v rastlinách sa líši od toho v mäse, pre telo je náročnejšie ho vstrebať. Ešte výraznejšie môžu absorpciu znížiť aj rastlinné látky zvané fytáty.
Vápnik a vitamín D majú dôležitú úlohu pri dlhodobej kondícii kostí. Na vitamín D sú bohaté ryby, mlieko a vajcia, na vápnik zas mliečne výrobky. Čiže potraviny mimo vegánskej diéty. Nie je preto prekvapivé, že vegáni majú o 30 percent väčšiu šancu na zlomeniny než konzumenti mäsa.
