KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Na chvíľku mi zišlo na um – áno. To vtedy, keď si pomyslím na tie zbytočné a zdravotnícky personál nesmierne zaťažujúce návštevy takzvaných pacientov, ktorí pre nedostatok inej činnosti chodia po čakárňach lekárov a vymýšľajú si príznaky rôznych chorôb. Míňajú čas, nervy a sily zdravotníkov a predlžujú rady čakajúcich skutočných pacientov. Finančný postih pre takýchto ľudí by bol vhodný. No vzápätí si spomeniem na tú väčšinu pacientov, ktorí sú skutočne chorí, majú mizivé príjmy a z časov reálneho socializmu a následného bezbrehého liberalizmu si odniesli iba mnohé bolestivé a zneschopňujúce choroby. Minimálne dôchodky im nestačia na kupovanie potrebných liekov či zdravotníckych pomôcok. Týmto chronickým a zväčša starým pacientom ešte nariadiť ďalšie poplatky za to, že napr. vojdú do ambulancie? To rozhodne nie. Všetky tieto opakované vlny „nápadov“ sa rodia z finančných problémov zdravotníctva, ktoré však treba riešiť inde a inak. Zákon má byť jednoznačný, ľahko pochopiteľný a poctivo kontrolovaný v jeho dodržiavaní. Peniaze majú „ovládať“ tí, ktorí vykonávajú zdravotnícku prácu a jej rozumejú a nie poisťovne, ktoré by mali iba vyplácať preukázaný zdravotnícky výkon a inak nezasahovať do zdravotníckych finančných tokov. Odpovedala som na vašu otázku, následne som sa ale v médiách dozvedela, že „po novom by sa malo platiť za objednanie pacienta na ošetrenie mimo ordinačných hodín“, čo je ale iná téma...
MILAN GONDA, knihovník
Keďže pravidelne chodím po lekároch, ďalšie poplatky (veď už aj teraz je ich dosť!) nepovažujem za férové. Nech sa platí - a veľa platí, ale napr. za skrášľovanie a komfortné služby, no zdravie by malo byť prístupné všetkým. A teraz trochu žartu... Vládu a zdravotnícky systém by som si dovolil upozorniť na skupinu zdravých dospelých, ktorí vďaka Bohu nemusia využívať naše zdravotníctvo. No aj ich by mali ešte „pumpnúť“ nejakým paušálnym poplatkom. Žiadne také že nie! Veď ich zdravotné odvody v globále evidentne nestačia a nemocnice preventívne aj pre nich fungujú a lekári aj na nich vyčkávajú vo svojich ambulanciách...
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Žiada sa mi položiť protiotázku: Bude takto poskytovaná zdravotná starostlivosť dostupná pre všetkých? Určite nie. Ľudia, ktorí celý život pracovali a odvádzali peniaze do sociálneho a nemocenského systému sú v súčasnosti dôchodcovia - s dôchodkami, s ktorými ledva prežívajú. Oni sú vo väčšine tí, ktorí zdravotnú starostlivosť potrebujú najviac. Ľudia, ktorí pracujú a podnikajú, využívajú zdravotnú starostlivosť skôr len na "hasenie" akútnych problémov, pretože pracovné povinnosti a často i zamestnávateľ im liečenie nedovolia. Nerozumiem tomu, prečo by mali byt zavádzané poplatky za vyšetrenie u lekára. U súkromných lekárov sa aj tak mnohé úkony platia . Pobyt v nemocnici by mal byt spoplatnený len ak ide o nadštandardné služby. Mám čerstvú skúsenosť z nemocnice, kde starostlivosť lekárov a personálu hodnotím na výbornú, ale vybavenosť oddelenia - izby, sociálne zariadenia - ako zastaralú a tu by som si určite aj rada priplatila za to, aby som mala lepší komfort.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Nie je to v poriadku a nesúhlasím s tým. Síce sa dlhodobo hovorí, že je zdravotníctvo finančne poddimenzované, ale z rôznych informácií vieme, že sa v ňom aj veľa plytvá. Nech sa najprv spraví v rezorte poriadok a potom sa uvidí, či je v ňom dosť peňazí alebo nie. Už z princípu sa mi ale nepozdáva myšlienka, že by sa malo, trebárs, platiť za prednostné ošetrenie. Viem, je hektická doba, ale to neznamená, že keď niekto vytiahne peňaženku, tak môže všetko. Ako potom príde k tomu taký človek, čo nemá čo vytiahnuť.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Neviem sa zmieriť s tým, že na kvalitnejšie a k pacientovi ústretovejšie zdravotníctvo sa budeme skladať my všetci, teda pacienti. V celom systéme je množstvo podnikateľských subjektov, ktoré majú obrovské zisky, pripadne „kreatívnym“ účtovníctvom prelievajú verejné zdroj do “správnych” kanálov a ich marketingové rozpočty sú vyššie ako rozpočty väčšiny iných firiem. Lieky a zdravotnícky materiál sú tovarom s výhodnými obchodnými maržami. Zdravie však má byť základným pravom a jeho ochrana službou, ale nie tovarom, s ktorým sa obchoduje. Poisťovne majú o poistencov záujem len vtedy, keď im hrozí odliv klientov. Pre lekára je v našom systéme výhodnejšie, keď človeka lieči a nie keď ho vylieči. Pacient nemá takmer žiadnu motiváciu, aby aktívne pristupoval ku svojej prevencii. Toto sú tri problémy, ktoré by sme mali riešiť. V trojuholníku pacient – lekár - poisťovňa by tak každý z partnerov mohol aktívne pomôcť systému a zmeniť ho k lepšiemu.
PETER VANTARA, riaditeľ správy NP Veľká Fatra
Vzhľadom na to, že odvádzame zdravotníctvu nemalé peniaze, sa mi takáto politika zdá nepriateľská voči občanom štátu. Opäť na to doplatia ľudia, ktorí už aj tak žijú na pokraji chudoby. Keď si uvedomíme, že po posledných štatistických vyhodnoteniach 80 percent domácností dáva len na ubytovanie dve tretiny svojej mzdy, tak zavedenie poplatkov u lekára a za pobyt v nemocnici nie je adekvátne.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy v Martine
Je to citlivá téma, ktorá už raz vyvolala obrovský odpor verejnosti. O poplatkoch sa dá dlho diskutovať, či už na ekonomickej alebo politickej úrovni. Dopad poplatkov postihne celú spoločnosť a predovšetkým dôchodcov, ktorí zo svojich maličkých prijímov musia financovať štátne, ale aj súkromné zdravotníctvo. V súčasnosti je zdravotníctvo neprehľadne financované a každý minister sa snaží zložitú situáciu riešiť. Nekonečné oddlžovanie nemocníc, nesystémové kroky v rezorte vyvolávajú tlak na štátny rozpočet a zvyšujú dlh našej krajiny. My len sledujeme ponuky zdravotných poisťovní, ktorá nám ponúkne lepší benefit, v čakárni u lekára platíme rôzne príplatky za všetko možné a nemožné, vyberáme si skoro z 50 lekárni (v minulosti boli v Martine 3), na niektoré operácie čakáme v poradovníkoch niekoľko rokov a takto by sme mohli pokračovať donekonečna. To, že naša spoločnosť nezvláda zdravotníctvo, ale ani iné spoločenské oblasti vidíme na každom kroku. My pacienti, alebo budúci pacienti len čakáme na nejaké zlepšenie, no to je len naša naivná predstava v skutočnosti sa nič nezmení.
JÁN ŽIRKO, dôchodca – exstarosta Mošoviec
- Počas produktívneho života platíme poisťovni na to, aby sme mali nárok na základné ošetrenie a liečbu bez dodatočných poplatkov. Dostávame sa zase do stavu, že suplujeme štát, ktorý hospodári od buka do buka. Je to galimatiáš, keď tá istá vláda pred pár rokmi toto odsudzovala a teraz to chce, aj keď v pozmenenej zostave, znovu zavádzať? To už nemá logiku, mal by vzniknúť tlak verejnosti na poriadok v systéme zdravotníctva, aby pacienti vedeli, na čom sú. Keď hovoríme o transparentnosti, tak musia byť jasné pravidlá financovania celého zdravotníckeho hospodárenia a nie len v podsúvaní rôznych kauz v zdravotníctve, ktoré sú stále otvorené. Keď už teda platiť, nech sa zmení Ústava, ktorá hovorí o bezplatnej zdravotnej starostlivosti a nech platby sú sociálne únosné.
