MARTIN. Martinčania si možno spomenú, ako sa v roku 2008 pripravovala v spolupráci so španielskou stranou hromadná bytová výstavba v území za Cintorínom na Sklabinskej ulici, ktorý dostal meno Bilbao podľa mesta, odkiaľ pochádzali španielski spoluinvestori. Výstavbu sídliska spolu s potrebným občianskym vybavením vtedy zastavila hospodárska kríza. Dnes tí istí investori vážne uvažujú o oživení svojho zámeru, hoci vo výrazne redukovanom rozsahu. Časť tohto územia chcú pripraviť pre výstavbu rodinných domov.
Je to dobrá správa – zhodnotil architekt
„Je to dobrá správa, pretože Bilbao bol kedysi projekt, na ktorý sme sa tešili. Pre Martin predstavoval veľkú výzvu, výstavba takéhoto súboru nemala v porovnateľných mestách na Slovensku vtedy konkurenciu,“ spomenul riaditeľ Útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesta Róbert Dúbravec.
Doplnil, že projekt bol výborne pripravený a v zásade sa dá na neho nadviazať. „No vzhľadom k tomu, že investori dnes v ňom plánujú postaviť nanajvýš päť, resp. šesťpodlažné bytové domy a viac priestoru v území vyčleniť pre rodinné domy, vyžaduje si tento zámer zmenu územného plánu Veľkej hory, ktorej je Bilbao súčasťou. Niekdajšiu funkciu, ktorou bola hromadná výstavba, treba zmeniť na individuálnu bytovú výstavbu,“ informoval Dúbravec ďalej a pripomenul, že voči takto koncipovanej výstavbe v tomto území by nemali mať výhrady ani stavebníci z opačného brehu potoka Silava. Majitelia tamojších pozemkov sa kedysi obávali, že im Bilbao „zatieni“ ich domy a uberie z výhľadu na panorámu mesta.
„Teraz tieto obavy odpadajú,“ predpokladá hlavný mestský architekt. Upresňuje, že odhadom by malo oproti predchádzajúcim plánom bývať v Bilbao o tretinu až polovicu menej ľudí ako sa uvažovalo pred ôsmimi rokmi.
Podmienkou je výstavba časti okruhu
„Poslanci zmenu územného plánu podporili, čo je podmienkou začatia obstarávateľských a spracovateľských prác na zmenách a doplnkoch územného plánu spomínanej zóny,“ povedal nám riaditeľ. No pripomenul zároveň, že tieto zmeny si vyžadujú okrem toho vypracovať technickú štúdiu východného mestského okruhu v úseku ulíc Tehelná – Sklabinská a zadefinovať jeho presnú polohu. Táto úloha ešte nemá finančné krytie, treba ju zaradiť do plánu práce a nájsť na ňu v mestskom rozpočte peniaze.
„Je to nevyhnutnosť. Nemôžeme donekonečna urbanizovať priestor medzi Martinom a Tomčanmi bez riešenia dopravy. Už teraz je križovatka pri Turci v špičke problematická, novú dopravnú záťaž od Tomčian a Bilbaa by ťažko zvládla. Budovať nový obytný súbor na Veľkej hore je nemysliteľný bez toho, aby sa vybudoval alternatívny spôsob dopravy pre toto územie,“ presviedča Dúbravec.
Bývať sa bude aj v pivovare
Útvar hlavného architekta mesta sa v súvislosti s bytovou výstavbou v Martine bude sústreďovať aj na iné úlohy. Jednou z nich je premena areálu bývalého Martinského pivovaru na bývanie.
„Mal by tam vzniknúť mix bytovej výstavby a rodinných domov s občianskou vybavenosťou. Nič tomu nebráni, areál s dotýka obytnej zóny a aj tu potrebujeme zmenou riešiť účel lokality,“ vysvetľuje riaditeľ ÚHA a dodáva, že najskôr dôjde k sanácii existujúcich budov v areáli a potom k výstavbe. Investori už o nej majú hrubú predstavu, v súčasnosti riešia kúpu pozemkov.
Mestskí architekti sa venujú i digitalizácii územného plánu, v rámci ktorej sa sústreďujú aj na opravu niektorých nepresností súvisiacich s predchádzajúcim analógovým spracovaním tohto dokumentu. „Už sme takmer pred finále. Momentálne náš tím pracuje už na zmenách a doplnkoch územného plánu, ktoré boli prijaté v apríli tohto roku,“ načrtáva hlavný architekt mesta a zdôrazňuje, že digitalizovaný územný plán nielenže uľahčí prácu na útvare, lebo dnes sa už bežne pracuje s digitalizovanými podkladmi, ale umožní aj verejnosti prehliadať ho a lepšie sa orientovať v území a jeho regulatívach.
Sídliska by sa už zahusťovať nemali
V rámci zmien chce útvar riešiť aj obmedzenie zástavby existujúcej hromadnej bytovej výstavby. „Nie je dobre, keď sa staré sídla zahusťujú, lebo boli budované v istých priestorových rámcoch, s potrebnou občianskou vybavenosťou, zeleňou,“ vysvetľuje Dúbravec. „Bytové objekty, ktoré chcú stavať noví investori, vyzerajú inak a obyčajne aj potrú podstatu územia. Zakázať tieto stavby, hoci po dosiahnutí istých kompromisov, nemôžeme, lebo to nemáme zakotvené v územnom pláne. A to chceme teraz vyriešiť,“ dodal s dovetkom, že týmto krokom útvar poteší sídlišťanov, ktorým zahusťovanie obytných súborov znižuje kvalitu bývania.
Do rámca pripravovaných zmien a doplnkov územného plánu, ktoré aktuálne schválilo mestské zastupiteľstvo, bol zaradený aj bytový dom na Ulici J. Kráľa. „Škoda, že ho poslanci neodhlasovali ako súčasť spomínaných zmien a nedali mi priestor na vysvetlenie. Mohli sme sa dostať o krok ďalej k zurbanizovaniu nárožia a okolia spomínaného domu,“ podotkol architekt a pripomenul, že s každou zmenou sa podľa zákona verejnosť oboznamuje vyhláškou a môže k nej podať pripomienky a požiadavky, čo sa mohlo vzťahovať aj k domu na Ulici Janka Kráľa.
