Okolo vzniku zamilovanosti existuje ešte veľa nezodpovedaných otázok, s istotou vieme prinajmenšom to, že veľkú úlohu pri nej zohrávajú chemické procesy v našom mozgu. Aj tie však musí niečo spúšťať a viaceré štúdie skúmali vonkajšie podnety, ktoré by to dokázali. Tu je sedem z nich.
Starostlivosť o životné prostredie
Potenciál dlhodobého vzťahu vzrastá s vašimi ekologickými rozhodnutiami. Tvrdí to psychologická štúdia vydaná tento rok vo vedeckom magazíne The Journal of Social Psychology. Článok s názvom „Udržateľné rozhodnutia signalizujú udržateľné vzťahy: Ako vaše nákupné rozhodnutia ovplyvňujú vnímanie a romantickú príťažlivosť“ obsahuje zaujímavé poznatky.
Potvrdzuje, že muži a ženy, ktorí nakupujú s dôrazom na ekologickosť, sú považovaní za vhodnejších dlhodobých partnerov. Naopak, tí, ktorí pri nakupovaní neprihliadajú na životné prostredie, pripadali účastníkom výskumu fyzicky atraktívnejší, no vhodnejší skôr na krátkodobý vzťah.
Hranie nedostupnosti
Experiment s takzvaným speed-datingom, počas ktorého máte len pár minút na spoznanie svojho partnera, ukázal, že muži mali vyššiu tendenciu túžby po žene, ktorá sa správala nedostupne a tvárila sa, že ju nezaujímajú mužove otázky. Štúdia však ukázala, že tieto zistenia sa týkali iba určitých situácií. Konkrétne to tak platilo vtedy, keď si muži svoje partnerky cielene vybrali a neboli im umelo priradené. Zaujímavosťou tiež je, že hoci muži chceli svoju partnerku viac, keď hrala nedostupnú, paradoxne sa im páčila menej.
Správne výrazy tváre
V roku 2011 spravili psychológovia výskum na viac než tisíc účastníkoch, ktorým ukazovali fotografie opačného pohlavia. Následne im kládli otázku, ako veľmi príťažliví sa im ľudia na fotografiách zdali. Ukázalo sa, že šťastné výrazy tváre robili ženy atraktívnejšie, u mužov to však neplatilo.
Za najatraktívnejších boli ohodnotení páni, ktorí sa tvárili pyšne. Naopak, príťažlivosť žien vzrastala, čím šťastnejšie sa tvárili a klesala, keď prejavovali pýchu a hrdosť. U oboch pohlaví však rovnako príťažlivo vyzerala zahanbenosť.
Podobnosť s aktuálnym alebo bývalým partnerom
Zrejme mnohí z nás majú obľúbený určitý typ ľudí, ktorí ich priťahujú viac. Štúdia z roku 2011 dokázala, že ak sa váš objekt dostatočne podobá na vášho bývalého partnera či partnerku, má u vás vyššiu šancu zabodovať. Avšak mužov priťahovala menej taká tvár, ktorá sa podobala na ich súčasné partnerky. Žien sa táto reakcia týkala oveľa menej.
Podobnosť s rodičmi
Na tvrdení, že nás výzorovo priťahujú podobné typy ako naši rodičia, zrejme niečo bude. Americkí psychológovia prišli v štúdii z roku 2003 k výslednému zisteniu, že niektoré ženy a mužov priťahujú osoby opačného pohlavia, ktoré majú rovnakú farbu vlasov a očí ako ich rodičia (u žien otec, u mužov matka.) Súvis našli aj s vekom – ženy, ktoré sa narodili starším rodičom, priťahovali viac starší muži a príťažlivosť voči mladším mužom bola menšia. U mužov bola ich preferencia spojená s vekom matky, avšak iba v dlhotrvajúcich vzťahoch.
Vlastníctvo psa
V roku 2014 podstúpilo sto izraelských žien zaujímavý experiment. Čítali si vizitky rôznych mužov a keď sa v nich nachádzala informácia, že dotyčný vlastní psa, stúpol jeho potenciál ako možného partnera pre dlhodobý vzťah. Výskumníci z tohto faktu vyvodili, že vlastnenie psa pre ženy signalizovalo schopnosť vytvárať si dlhotrvajúce väzby a starostlivú povahu.
Výzva k pozornosti a reakcia
To, ako k sebe ľudia počas vzťahu pristupujú, patrí k základnom jeho trvácnosti. Psychológ John Gottman, ktorý viac než 40 študoval partnerské vzťahy, tvrdí, že všetko je otázkou vyzývania k činom a reakciou na ne. Napríklad ak žena, milovníčka zvierat, povie svojmu manželovi, že práve okolo nich prešiel rozkošný psík, ten sa od nej môže „odvrátiť“, keď na jej poukázanie nezareaguje, alebo sa „obrátiť k nej“, keď bude zdieľať jej nadšenie.
Jedna z Gottmanových štúdií dokazuje, že výsledky ohľadom reakcií na výzvu k pozornosti sú vo veľkom kontraste, ak porovnávame fungujúce a nefungujúce manželské páry. Psychológ sledoval zosobášených partnerov a zistil, že tí, ktorí neskôr vzťah ukončili, reagovali na svoje polovičky iba v 33 % prípadov. Naďalej fungujúce páry reagovali na výzvu svojich náprotivkov až v 87 % všetkých prípadov.
