NECPALY. V závere Roku Juraja Turza v Žilinskom kraji Turčianske kultúrne stredisko v pripravilo spomienkovú slávnosť Palatínovo dedičstvo.
“Výber miesta nebol náhodný. Práve v tomto kostole sa nachádza vzácny drevený oltár z roku 1611, ktorý je jeho súčasťou a zároveň skvostnou umeleckou pamiatkou. Ten dal vyhotoviť palatín Juraj Turzo pôvodne pre kaplnku Oravského hradu,” informuje manažérka záujmovo umeleckej činnosti TKS Monika Ondrušová. Dopĺňa zároveň, že v tých časoch bolo takmer 90 percent obyvateľov Oravy po Jurajovi Turzovi evanjelického vyznania. Jediný katolícky kostol na Orave sa nachádzal vo Veličnej.
“Keď mal byť protestantský oltár na Oravskom hrade nahradený novým katolíckym oltárom, starý bol premiestnený do révaiovského kaštieľa v Turčianskej Štiavničke a odtiaľ v roku 1752 do dreveného artikulárneho kostola v Necpaloch. Po postavení nového murovaného kostola bol inštalovaný v novom evanjelickom kostole, kde je doteraz,” približuje kapitoly z histórie Ondrušová.
A práve palatínovmu dedičstvu – veľkolepému oltáru - bola venovaná spomienková slávnosť, v ktorej dostali priestor regionálni umelci, ktorí pod metodickým vedením TKS vytvorili ucelené predstavenie pre verejnosť. Prispeli tak k nezameniteľnej atmosfére celého podujatia, ktorým chceli okrem iného pripomenúť osobnosť, ktorá výrazne ovplyvnila život nielen na území kraja, ale aj v Európe.
„Práve v roku 2016, keď Slovenská republika predsedá Rade Európskej únie, sme chceli Juraja Turza predstaviť nielen ako uhorského palatína, rodáka z Lietavy, ale aj ako diplomata, vplývajúceho na európske dejiny,“ pripomína Ondrušová.
Hostia mohli nájsť odkaz Juraja Turza a dedičstvo, ktoré zanechal, v poetickom slove, renesančnej hudbe, piesni i výtvarnom prejave. Úvod patril organistovi Martinovi Zacharovi, po ňom už spevom zaviedol do dávno minulých čias Vladimír Šlepec. Predstavil sa aj renesančno-barokový ansambel Perlatus Musicus v zložení: Alexandra Jedináková (spev), Gabriela Janíčková (husle), Martina Kágerová (kontrabas) a Jozef Gluch (klavír). Hrou na husle program obohatili Marek Konček a Eva Palovčíková Záthurecká, hrou na kavír sa predstavila Martina Turská. Básne jeho dvorného kazateľa – učeného muža Eliáša Lániho odprezentoval so šarmom jemu vlastným Viliam Hriadel. Sprievodným slovom programom sprevádzali Viera Hatarová a Tibor Kubička, ktorí rozpovedali príbeh mocného muža, uhorského vzdelanca, turzovského turkobijcu, ale aj milujúceho manžela, otca a oddaného ochrancu.
Turzo sa po smrti prvej manželky zosobášil s Alžbetou Coborovou. V čase reformácie, na prelome 16. a 17. storočia, sa do manželstva nevstupovalo z lásky. Nešlo o city, ale o peniaze, majetky, spájanie rodov a upevnenie spoločenského postavenia. Napriek tomu sa stávalo, že aj dohodnuté manželstvo bolo šťastné, čo bol aj prípad palatína. „Pán Boh vie, že ani na okamih som Ťa nemohol vyrvať zo srdca...,“ napísal Turzo (v programe ho stvárnil Karol Čičmanec) zaľúbené vyznanie svojej manželke z ďalekej cesty.
„Záver programu patril domácemu spevokolu Nezábudky. Celé podujatie bolo doplnili výtvarné práce členov Štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré vznikli počas tvorivých plenérov, ale i fotografie, na ktorých je zaznamenaný priebeh reštaurovania oltára,“ uviedla Ondrušová a pripomenula, že na príprave programu spolupracovali Obec Necpaly a CZ ECAV na Slovensku Necpaly.
