Ako veľmi sa líši dvadsaťročný Bruno Horecký od päťdesiatročného?
- Myslím si, že za tých 30 rokov som dozrel fyzicky a psychicky, v tvorbe myšlienkovo a kresebne. Verím, že v najbližších rokoch nebudem už prezretýJ
(zdroj: Kreslil: Bruno Horecký)Zmenila sa za ten čas karikatúra? Aká bola a aká je v tvojom podaní?
- Na karikatúru mali v tomto období vplyv najmä politicko-spoločenské zmeny u nás. Pred rokom 1989 sa nemohli kresliť karikatúry s politickou satirou a zakázaná bola tiež erotika. Našťastie prišiel November 1989 a s demokraciou sa otvorili všetky dovtedy tabuizované témy. Takže v 90. rokoch som sa denne venoval najmä politickej satire, ale aj erotickému a športovému humoru. Dnes kreslím najmä pre detského čitateľa a blízke sú mi záchranárske témy. Politická satira išla trochu do úzadia. V minulosti existoval u nás kvalitný humoristicko-satirický časopis Roháč. Dnes už nemá bohužiaľ nasledovníka, aj keď sme sa ho snažili s niektorými kolegami - karikaturistami márne oživovať.
Čo je dôležité v živote a práci karikaturistu?
- Ostro nabrúsené pierko, zábavná myšlienka a kvalitná kresba. Treba aj veľa čítať, počúvať, pozorovať, sledovať a pri kreslení mať pokoj a dobrú náladu.
Vieme, že si začínal v Pravde, kreslil si pre Roháč či ďalšie tituly. Čo myslíš, má karikatúra pre ľudí zmysel? Čím by mala byť - napríklad, a čím nie je, hoci by mohla byť?
- Prvý kreslený vtip som mal uverejnený už ako 11-ročný v časopise Život, v roku 1986
som začal kresliť pre Pravdu , od roku 1987 kreslím pre váš týždenník. Po roku 1989 pribudol Roháč a následne ďalšie a ďalšie periodiká. Karikatúra by mala zabaviť, rozosmiať, ale aj poštípať a otvoriť oči. Môže byť dokonca účinnejšia, údernejšia a pikantnejšia ako dlhý článok, komentár alebo glosa na tú istú tému. Vyzlieka mnohokrát politikov donaha, preto sa jej boja a karikaturistov nemajú až tak v láske...
Už ti niekto za karikatúru vynadal? A - bolelo to?
- Myslím si, že najviac som išiel s kožou na trh za mečiarizmu, ale bomba ma doma nečakala. V tomto storočí zase poriadne pichajú a kopú do najcitlivejších miest mnohých politikov naše spoločné knižky s aforistom Julom Ondrejom. Našťastie, väčšine čitateľov kreslený humor a satira nakreslí úsmev na tvári.
Karikaturisti život vnímajú z nadhľadu, ľudia si myslia, že kresba vzniká ľahko. Je to tak?
- Kresba vzniká ľahko dobrému výtvarníkovi. Ale predtým musí mať pripravenú aj dobrú myšlienku, nápad.
Aký je vlastne život s karikatúrou - ľahký, alebo ťažký?
- Pre mňa je život s karikatúrou krásny. Vďaka nej som spoznal veľa ľudí, absolvoval som desiatky výstav, stovky besied ,rozosmial som kresbami tisícky ľudí. A to je asi najkrajšie ocenenie pre karikaturistu.
Pomohol ti niekedy fakt, že si karikaturista?
- Väčšina ľudí ma pozná podľa mena, takže keď sa im predstavím, tak sa usmejú alebo spomenú Jožka Fľaka. Časopisy Fľak a pikantné aforistické knižky nosím pre istotu aj v taške a aute, keby som prekročil rýchlosť. Veď aj dopravný policajt sa rád zasmejeJ Inak, na facebooku má Jožko Fľak 13 000 fanúšikov!
Kedy sa ti najlepšie tvorí? A vôbec, aký je proces tvorby karikaturistu?
- Najlepšie sa mi vždy tvorilo v noci. Počas dňa som si zaznamenal nápady do slovníčka a v noci som ich kreslil. Avšak dnes mám rodinu, tri deti (jeden je Jožko Fľak), tri povolania, takže v noci oddychujem a tvorím, kedy sa dá a keď sa blíži redakčná uzávierka. Denne sledujem spravodajstvo, čítam noviny, internet a všade tam nachádzam inšpiráciu k mojej tvorbe. Zábavné myšlienky dostanem ako na podnose aj v škole a martinskom parlamenteJ
Máš nejaké obľúbené témy? Také, ktoré ťa nikdy nesklamali?
- Kedysi som sa pohyboval v trojuholníku politika – šport - erotika. Keďže osemnásty rok zostavujem a ilustrujem časopis Fľak, tak témy okolo ktorých sa točím, sú dnes najmä zo školských lavíc a pre detského čitateľa. Počas školských štrajkov karikujem aj aktuálnu situáciu v školstve a politike na webe Iniciatívy slovenských učiteľov, v MY Turčianske noviny odpovedám týždenne kresbou na aktuálne spoločensko-politické dianie. Za 13 rokov spolupráce s aforistom Julom Ondrejom sme spolu zostavili 9 satiricko-aforistických kníh pre lekárnikov, lekárov, politikov a teraz aj pre učiteľov. Nevyhýbam sa teda žiadnym témam, lebo už som kreslil aj pre záchranárov, pacientov, environmentalistov, atlétov, Bulharov, erotomanov...
Žartom sa hovorí, že muži sa v päťdesiatke dostávajú do druhej puberty. Čo mieniš ešte navystrájať ty?
No, uvidím, či je to pravda! Dúfam, že nebudem mať zase akné alebo nebodaj nočné polúcieJ Skôr sa teším na ďalšie kresebné výzvy, napr. na jubilejnú desiatu spoločnú knižku s Julom. No aj na ilustrácie vo Fľaku, v MY Turčianske noviny a všade tam, kde zabavia a rozosmejú čitateľov.
