MARTIN. V ten podvečer, keď v Turčianskej galérii otvárali výstavu pedagóga, karikaturistu, ilustrátora a šéfredaktora časopisu Fľak a krstili knižku, ktorú zostavil a vytvoril spolu s aforistom, básnikom, esejistom, novinárom, pedagógom a starostom Julom Ondrejom, bolo veselo. Obidvaja protagonisti majú širokú fanúšikovskú základňu, tá na krste deviatej knižky oboch autorov nemohla chýbať. A nemohla chýbať ani na oslave abrahámovín Bruna Horeckého. A keďže obaja nemajú k smiechu ďaleko, lebo ich tvorba s týmto ľudským prejavom ráta, mali hostia vernisáže i krstu ústa stočené do úsmevu často. Mohli si prelistovať knižku, ktorú pokrstili vodou z mokrej špongie otec a syn Geišbergovci a scénický výtvarník Jozef Ciller a pohli sa popásť na výstave karikatúr, ktoré sú pikantným pohľadom na ľudí, ich slabosti a konanie.
Hlavní protagonisti večera a krstní rodičia ich knižky. (zdroj: Archív TG)Každý deň treba začať s úsmevom
Keďže výstava karikaturistu Oslava karikatúry potrvá do 21. novembra a knižka Škola prehrou sa stále dostáva do výbavy domácich knihovníčok, je práve ten správny čas na pohľad na obidva fenomény.
Každý deň treba začať s úsmevom. Ak nahliadnete do Turčianskej galérie a pristavíte sa pri karikatúrach, kresbách, kreslených aforizmoch, komiksoch či komiksových stripoch, zostane vám úsmev na tvári po celý deň. Bruno Horecký na výstavu vybral prehľad svojej tvorby, a to aj čo sa týka širokého záberu námetov. Politika, šport, škola, erotika – to sú najčastejšie témy, ku ktorým pridáva svoj satirický pohľad a šikovnosť kresliara. Vyjadruje tak svoj pohľad na svet a život v ňom, ale spôsobom, ktorý neurazí a hoci možno pichne, predsa len vylúdi úsmev na tvár.
A o to najviac ide – aby sme si svoje ľudské slabosti a postoje nemuseli vykričať v ostrých a urážlivých debatách, ale mohli si ich uvedomiť cez hru slova s ťahom štetca a nielenže sa pobavili, ale aj poučili, napravili si chrbticu a trochu o sebe porozmýšľali. Dôvodov je vždy dosť a mnohé v galérii na Horeckého výstave nájdeme.
Oslava karikatúry - pohľad do výstavnej siene. (zdroj: Viera Legerská)Uzatvára ňou veľmi významné obdobie. V týchto dňoch sa dožil päťdesiatky, a tak výstava je aj bilanciou jeho dnes už tridsaťročnej kariéry karikaturistu. Prvú kreslenú karikatúru mu uverejnili v Živote. Mal vtedy jedenásť rokov. No pravidelne začal publikovať až keď viac dozrel jeho pohľad na okolitý svet. Stal sa dvorným karikaturistom Pravdy, Národnej Obrody, Života Turca, dnes MY Turčianske noviny (dodnes) a tisícky jeho kresieb a komiksových stripov bolo uverejnených vo viacerých novinách. V roku 1998 stál v Martine pri zrode známeho celoslovenského mesačníka Fľak pre deti od 0 do 99 rokov. Spolupracuje tiež s mestom Martin na tvorbe časopisu pre martinských žiakov a pedagógov Mladý záchranár, ktorý je zameraný na prevenciu úrazovosti u detí.
Deväť schodíkov ku Škole prehrou
S aforistom Julom Ondrejom spolupracuje už trinásť rokov a za ten čas zostavili – jeden v úlohe karikaturistu, druhý aforistu – deväť knižiek. Tou deviatou je práve Škola prehrou. Kniha je plná zábavných, ale aj pichľavých a pikantných aforizmov a karikatúr, ktoré sú určené nielen pedagógom a rodičom, ale aj politikom. Tí môžu za to, ako vzdelávanie, škola a vedomosti Slovákov vyzerajú. Otvára oči a čitateľom, ktorí ju môžu kedykoľvek, kdekoľvek otvoriť, a to na ktorejkoľvek strane, vyladí nielen úsmev na tvári, ale aj poznanie, že vo svojom živote a pri vzdelávaní detí ešte stále musíme rátať s panoptikom zlyhávania motivácie, frontálneho zabúdania, nesplnených sľubov, klamstva, podvodov, „ľudských“ nerestí a ich dôsledkov.
Knižku vydalo žilinské vydavateľstvo Georg a jej správne nastavené zrkadlo by nás malo trochu polepšiť. A možno aj spojiť v uvedomení, že tvorba aforizmov a karikatúr je nesmierne užitočná. Pretože nielenže transformuje myšlienku, ale dovybaví ju o poznanie, že netreba vyhrávať za každú cenu, lebo vtedy prehrá dôstojnosť. Naopak, s ním – s tým zrkadlom - prekoná ľudskú pravdu ľahšie a menej bolestivo. Autori sa nádejajú, že by mohla byť drobnou učebnicou na každej katedre.
