VRÚTKY. V polovici októbra sa v Evanjelickom kostole Dr. Martina Luthera vo Vrútkach konala posledná rozlúčka s Alexandrom Kordom, ktorá bola zároveň pripomienkou je prvého výročia úmrtia. Urnu s Kordovými pozostatkami sem až po roku previezli z Veľkej Británie.
Na poslednej rozlúčke s Alexandrom Kordom a jeho mamou Helenou Kordovou-Wilde. (zdroj: BOHUSLAV SLEZÁK)Povzbudzoval Slovákov v exile
Alexander Korda sa narodil do vlasteneckej a národne uvedomelej rodiny generála Alexandra Kordu a Heleny Karpjakovej. V roku 1970 emigroval s matkou a snúbenicou Ľubicou Brnovou do Anglicka, pretože ako rodina boli prenasledovaní komunistickým režimom, ktorý popravil aj jeho otca. Usadili sa v mestečku Tunbridge Wells.
Korda mladší pôsobil ako predseda krajanskej organizácie Slovenský kruh vo Veľkej Británii, ktorá patrí do združenia The World Association of Slovaks Living Abroad a významným spôsobom propagoval Slovensko. U Slovákov žijúcich v exile sa snažil uchovať ich národnú totožnosť.
Pracoval aj ako redaktor Slovenskej sekcie zahraničného vysielania BBC v Londýne. Viackrát vystúpil v britskej televízii na podporu samostatnosti Slovenska. Aktívne pracoval v združení West Kent Amateur Radio Society. Po návrate na Slovensko sa stal predsedom Rádioklubu OM3KFV Vrútky. Tu zostavil osem rádioamatérskych zborníkov a vo Vrútkach zorganizoval deväť QRP seminárov s medzinárodnou účasťou. Taktiež organizoval medzinárodné rádioamatérske súťaže: Pretek SNP a Jarný šprint. Alexandrovi Kordovi udelili v septembri tohto roku Cenu mesta Vrútky in memoriam.
V hrobke aj so svojou mamou
Urnu s Kordovými pozostatkami uložili po pietnom obrade na vrútockom cintoríne do rodinnej hrobky. Zároveň tu vložili tiež urnu jeho matky Heleny Kordovej – Wilde, korunnej svedkyne pri blahorečení rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, pápežom Jánom Pavlom II.
Helena Kordová bola v roku 1950 uväznená v pražskej väznici na Pankráci ako politická väzenkyňa. Počas svojho desaťročného väzenia strávila istý čas v tej istej cele ako Zdenka, kde ju ošetrovala po ťažkej operácii. Vtedy sa od Z. Schelingovej dozvedela to, čo dovtedy nepovedala nikomu inému. Pani Helena Zdenkin príbeh tlmočila spisovateľovi Antonovi Habovštiakovi, ktorý sa postaral, aby sa toto vzácne svedectvo o utrpení Zdenky Schelingovej stalo podstatným dôkazom v procese blahorečenia. Sestra Zdenka riskovala svoj život, aby zachránila prenasledovaných kňazov. Jej činnosť však odhalila Štátna bezpečnosť a vtedajší Štátny súd ju za údajnú velezradu odsúdil na 12 rokov odňatia slobody a vedľajšie tresty. Svätý otec Ján Pavol II. ju ako prvú Slovenku vyhlásil za blahoslavenú v septembri 2003.
Autor: Bohuslav Slezák
