KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
- U nás, kde demo-kracia ešte stále výrazne pokrivkáva takmer vo všetkých oblastiach života spoločnosti, je potrebné veľmi pozorne a citlivo vnímať každý návrh na systémovú zmenu, najmä od vládnucich zoskupení. Na Slovensku bol legislatívny konsenzus taký, že máme pätoro volieb, z ktorých troje sú väčšinových (prezident, župan a primátor/sta-rosta) a dvoje pomerných (eurovoľby a parlamentné voľby). Pri pomerných voľbách vznikne nejaký parlament, kde rôzne strany majú rôzne zastúpenia. Jednokolové voľby tu nielenže postačujú, ale sú dokonca nevyhnutné. Avšak pri väčšinových voľbách, keď má z volieb vzísť jeden jediný víťaz, sú dvojkolové voľby nevyhnutné. Bolo to jasne vidieť pri posledných prezidentských voľbách. V prvom kole boli štyria relevantní kandidáti (Fico 532-tisíc hlasov, Kiska 456-tisíc, Procházka 404-tisíc a Kňažko 244-tisíc hlasov). Ak by boli voľby jednokolové, vyhral by ich Fico, no to nebola väčšinová vôľa voličov. A preto v druhom kole vyhral Kiska s 1 307-tisíc hlasmi oproti Ficovi s 894-tisíc. Je pravda, že manipulovať sa dajú tak jednokolové, ako aj dvojkolové voľby, no v tých druhých je to predsa len o trošku komplikovanejšie. Som za dvojkolové voľby županov. Argument, že to ide „do peňazí“ sa dá opatriť termínovým zlúčením volieb.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
- Nebezpečná úvaha. Môžu sa objaviť župani s podporou 25 – 30 percent. A Bystrica už nemusí byť iba ojedinelý ostrov. Mám pocit, že niekomu veľmi vyhovujú extrémistické trendy v politike. Keby sa krajná pravica ujala moci, mnoho zlodejov by mohlo zdrhnúť a nielen na Belize. Do štátov, kde vládnu extrémisti, zlodejov nevracajú. Veľmi, veľmi si koalícia i opozícia pestuje svojich extrémistov, však sú to elegantné zadné vrátka. Len čo keď tí extrémisti vyhrajú aj v Nemecku, Francúzsku a Amerike. Kam sa bude utekať potom?
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
- Výber, resp. voľba najvhodnejšieho kandidáta na post župana, je na voličoch. Účasť voličov v „župných“ voľbách nebýva vysoká a tí vyberajú väčšinou podľa toho, či kandidáta poznajú z predchádzajúceho pôsobenia v samosprávnej funkcii, alebo ho poznajú ako úspešného manažéra či podnikateľa, ktorý pre re-gión niečo vykonal. Menej známi, resp. neznámi kandidáti končia s nízkym percentom úspešnosti (a to aj pri silnej kampani). Takže výsledok volieb v druhom kole väčšinou potvrdí výsledky prvého. Ak vezmem do úvahy aj vyššie náklady, rozhodovanie už iba v jednom kole volieb pokladám za rozumné.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
- Jednokolová voľba predsedu VÚC by mi neprekážala, víťaz vždy vzíde z hlasovania občanov. Nakoniec, rovnako je to aj pri voľbách primátorov a starostov a nie je s tým žiadny problém. Dôležitejšou otázkou na zamyslenie je, prečo ľudia o krajskú samosprávu nejavia záujem. VÚC boli umelo vytvorené, nevieme si k nim nájsť cestu, nijako zvlášť nás neoslovili. Iste, majú svoje kompetencie, ale tie by zrejme zvládli vykonávať aj mestá či obce, pri väčšom rozsahu štát.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
- V prvom rade je to lepšie z ekonomického hľadiska. Či už tie ušetrené peniaze padnú na úrodnú pôdu a bežní ľudia ich pocítia, je vec druhá. Keď volím, mám vopred vybraného svojho kandidáta, prípadne stranu už v prvom kole. Ak tento neprejde, voliť v druhom kole už nejdem. Ostatní kandidáti ma zväčša neoslovia a to známe „z núdze cnosť“ mi tu akosi nesedí.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy Martin
- Špecifikum volieb na Slovensku je to, že každé sú v inom termíne a niekedy sa stane, že v jednom roku ideme voliť trikrát. Je to veľmi nákladné, ale predovšetkým všetci voliči sú unavení z nezmyselných masívnych kampaní a sľubov. Je najvyšší čas zosúladiť voľby do jedného roku, aj za cenu predĺženia volebného obdobia. Som za zrušenie dvojkolovej voľby prezidenta SR, ale aj župana samosprávneho kraja, nech sa volia jednokolovo ako poslanci, starostovia a primátori. Na posledných župných voľbách sa prvého kola zúčastnilo v priemerne 20,11 % voličov a druhého kola 17,29 % voličov. Takéto nízke percentá by mali verejnosť a politikov mobilizovať k relevantným zmenám v systéme všetkých typov volieb.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
- Dlho sme čakali na demokratické voľby, teraz keď ich máme, tak vládne politické strany sa nám snažia vnútiť zas akési nové pravidlá. Problémom navrhovaných zmien je ich účelovosť a obavy o nezvolenie ich kandidáta v druhom kole. Samozrejme, ak sa doň vôbec dostane. Deklarované úspory na voľby sú len výstrelom alibizmu. Áno, šetriť treba, ale predovšetkým na servise štátnych orgánov. Spojenie krajských volieb s komunálnymi sa mi ale pozdáva, no s tým, že aj voľby starostov a primátorov by mali byť tiež dvojkolové, aby bol výber z kandidátov kvalitnejší. Volebné pravidlá a ich termíny treba riešiť komplexne a nie špekulatívne.
