MARTIN. Do repertoáru martinského divadla sa minulý týždeň dostala ďalšia ruská klasika. Prvá novinka aktuálnej divadelnej sezóny pochádza z pera klasika ruskej i svetovej dramatickej spisby Nikolaja Vasilieviča Gogoľa v preklade Ľubomíra Vajdičku. Inscenáciu Hráči s martinskými hercami naštudoval režisér a umelecký šéf SKD Lukáš Brutovský.
„Keď som si nedávno prečítal Hráčov v origináli, prekvapilo ma, ako súčasne a zároveň cynicky a priamo znie Gogoľov jazyk z roku 1843. Mám pocit, akoby Gogoľ predbehol svoju dobu. Hoci bol realistickým spisovateľom, do svojich próz vnášal absurdné, často až fantastické, vybájené prvky. Jeho hry majú v sebe silnú kritiku spoločnosti, ale moralizovanie, ideály ani kladné postavy v nich nenájdeme, “ nadchýnal sa pre Gogoľovo dielo režisér Brutovský.
Hráči na javisku Národného domu. V popredí Ján Kožuch (Glov st) a Marián Geišberg (Icharev). (zdroj: Braňo Konečný)Do repertoáru SKD sa Hráčov rozhodol zaradiť z viacerých dôvodov. Okrem nadviazania na dramaturgickú líniu návratov k ruskej klasike v ňom rezonovala aj snaha po nájdení titulu s komornejším obsadením, tentoraz čisto mužským. Zároveň chcel obohatiť repertoár aj o ďalší komediálny titul.
„Hráči sú inteligentnou zábavou. Nie je to hra o kartách, o hráčskej vášni, ale o tom, ako sa podvod povyšuje až na estetickú kvalitu a podvádzanie na zmysel života. Je priam desivé, že všetky postavy v tejto hre sú skazené, skorumpované a podvod je pre nich zmyslom života. Gogoľov spoločensko-kritický obraz sveta je tu zároveň tragikomickým príbehom ľudskej ambicióznosti,“ dodal Lukáš Brutovský.
Podľa jeho slov je Gogoľov príbeh v závere istým spôsobom aj dojímavý, lebo nezostáva len pri povrchnej kritike spoločnosti, ale vcelku dôsledne a citlivo zachytáva pád človeka, jeho totálny morálny úpadok. Hra z polovice 19. storočia má čo povedať aj dnes.
„Nesnažil som sa to nasilu interpretovať ako kritiku dnešných spoločensko-politických kruhov. Zaujala ma skôr absurdita a akási beznádejná ničotnosť ľudského snaženia. Akoby nebolo nijakého východiska zo sveta skazenosti – podvodník si myslí, že vládne všetkému, ale prídu šikovnejší klamári, ktorí ho zničia,“ pripomenul režisér.
Príbeh o oklamanom klamárovi a spoločnosti založenej na podvode má v sebe komediálnu ľahkosť, spočívajúcu na slovnom humore a precíznej hereckej práci s gestom. Inscenácii nechýba napätie a obskúrna atmosféra hráčskych nôr. To podporuje aj scénografia, založená na princípe ilúzie náhodnej situácie alebo ako ju pomenoval jej autor, Jozef Ciller, „improvizualizácia“.
Vynikne najmä v netradične prispôsobenom priestore javiska Národného domu, ktoré zároveň slúži aj ako hľadisko. Minimalistická hudba (Lukáš Brutovský) dodáva rytmu hry primeranú dávku tenzie. Kostýmy (Martin Kotúček) v divákovi vyvolajú dojem, že sledujeme „fajnových“ ľudí z lepších kruhov. Herecký priestor v Hráčoch dostala mužská časť umeleckého súboru: Marek Geišberg, Tomáš Grega, Daniel Žulčák, Jaroslav Kysel, Ján Kožuch, Tomáš Mischura, Michal Gazdík, Karol Čičmanec a Tomáš Tomkuljak. Hráčov môžete vidieť aj počas Noci divadiel (19.11.), v programe ich nájdete aj 2., 17. a 29. decembra.
