Približne pred dvoma rokmi si vás ľudia zvolili za primátora. Okrem iných výziev sa bolo treba čelom postaviť i k dlhotrvajúcemu sporu mesta s kúpeľmi. Čo ste v tomto smere podnikli ako prvé?
– Bolo treba správne zadefinovať podstatu problému. Bez toho sme sa ani pri najlepšej vôli z miesta pohnúť nemohli.
Podarilo sa ju zadefinovať?
– Zhodli sme sa na tom, že v prvom rade musíme bez výnimky urovnať všetky staré spory. Potom sa s čistým stolom môžeme začať baviť o možnostiach ďalšej spolupráce. Osemnásť mesiacov sme sa stretávali s predstaviteľmi kúpeľov a hľadali riešenia, ktoré by vyhovovali obidvom stranám. Neboli to vždy hladké rokovania, no ani sme sa nerozchádzali so škrípajúcimi zubami.
A výsledok?
– Na stole máme právnu dohodu o späťvzatí všetkých súdnych žalôb a podaní. Podľa nás je pripravená veľmi dobre a prakticky ju stačí už len podpísať.
Tak prečo ešte podpísaná nie je?
– Súčasťou dohody je tiež investičná časť a k tej máme výhrady. Niektoré podmienky, ktoré do nej zakomponovali kúpele, sú pre nás neakceptovateľné.
Aké sú tie podmienky?
– Napríklad, zmluvné pokuty pri mestských investíciách. S nimi súhlasiť nemôžeme. Nás pri každej investícii čaká proces verejného obstarávania, ktorý je dnes nastavený tak, že ak niekto chce, môže ho naťahovať donekonečna. Po príklad ani nemusíme chodiť ďaleko, veď začiatok výstavby neslávne známej betónky sa posúva už dva roky. Ak by nás stretli takéto prieťahy, čo, povedzme si na rovinu, je na Slovensku celkom reálny scenár, zmluvné pokuty by posunuli mesto do nútenej správy.
Nedramatizujete, naozaj by to bolo také vážne?
– Náš rozpočet je 5 miliónov eur. Polovicu z neho tvoria viazané prostriedky, ktoré musia ísť do školstva, a tak nám zostane zhruba 2,5 milióna eur. Z tejto sumy musíme pokryť všetko – od riešenia havarijných situácií cez mzdy zamestnancov, dotácie pre športové kluby či kultúrne organizácie až po platby za verejné osvetlenie. Navyše, mesto sa nemôže súkromnému subjektu zaviazať zmluvnými pokutami, nemá to ani oporu v zákone. Riziko ohrozenia rozpočtu mesta by bolo vysoké a reálne. Chcem, aby sme sa posúvali vpred a nie, aby sa Turčianske Teplice vďaka neuváženým rozhodnutiam vrátili o niekoľko krokov dozadu.
Kúpele od mesta chcú, aby investovalo do rekonštrukcie centrálneho námestia. Presne to ste voličom sľubovali vo svojej predvolebnej kampani aj vy. Zdá sa, že teraz cúvate?
– Moje slovo platí. Len súkromná firma nemôže nadiktovať samospráve, dokedy to bude hotové, a potom za nedodržanie termínu inkasovať pokuty. Ako som už povedal, v procese verejného obstarávania sú veci, ktoré nevieme nijako ovplyvniť, a to nám v konečnom dôsledku môže zlomiť krk. Nedá sa spoliehať na to, že všetko prebehne hladko. Nejde z mojej strany o zámerné zdržiavanie investícií, musím sa správať zodpovedne a chrániť záujem všetkých Tepličanov.
Kedy sa teda bude renovovať centrálne námestie v Turčianskych Tepliciach tak, ako ste to sľúbili pred voľbami?
– Keď sa definitívne zbavíme všetkých žalôb a možných dôsledkov, ktoré by v prípade prehratých sporov zaťažili mestskú kasu. Až potom si s čistým štítom zoberieme úver a začneme robiť veľké investície. V tomto smere ale už dnes robíme určité kroky. Napríklad, pracovníci úradu pripravujú potrebné podklady na zobratie úveru.
Keď ste zasadli na primátorskú stoličku, boli vzťahy medzi mestom a kúpeľmi pod bodom mrazu. Ako sú na tom teraz?
– Z obidvoch strán sa spravilo veľa pre ich nápravu a bol by som zlý primátor, keby som neveril, že ich dokážeme urovnať. Obidve strany si veľmi dobre uvedomujú, že starých hriechov sa treba zbaviť, čo nás už vo viacerých veciach posunulo k riešeniam. Verejný a súkromný sektor sú však dva diametrálne odlišné svety. V mnohých veciach legislatíva voleným zástupcom poriadne zväzuje ruky a nemajú takú voľnosť pri rozhodovaní.
