MARTIN. Revitalizované schody pred sídlom Slovenskej národnej knižnice môžu návštevníci tejto inštitúcie a študenti priemyslovky a medici, ktorí po nich najčastejšie chodia, využívať už od polovice októbra. Schodište lemuje nové osvetlenie, jeho súčasťou sú oddychové zóny s lavičkami a citátmi klasikov našej a svetovej literatúry. Oficiálne ho ale sprístupnili až v minulom týždni po takmer polročnej uzávere a obnovovacích prácach.
Minulú zimu bola pri schodoch výstraha
Schody pred budovou SNK niekoľko rokov chátrali, až sa ich stav zmenil na havarijný. Chodí po nich asi 150 ľudí denne a minulú zimu k nim pribudla výstraha, že ich možno používať iba na vlastne nebezpečie. Dlhotrvajúce majetkovo-právne vysporiadanie sa vlieklo od obdobia, keď sa delimitoval majetok z Matice slovenskej na Slovenskú národnú knižnicu.
Lavičky sú citáty klasikov slovenskej i svetovej literatúry. (zdroj: Viera Legerská)„Kvôli nevyriešeným a neprehľadným vlastníckym vzťahom sa o schody dlhodobo nikto nestaral, pretože žiadny zo zainteresovaných subjektov nemohol investovať do cudzieho majetku. Právna neistota sa pritom týkala pozemkov pod schodmi i schodov samotných. Tento stav Slovenská národná knižnica už nemohla považovať za udržateľný, preto sme počas predchádzajúcich troch rokoch vyvíjali veľké úsilie, aby sme tento majetok získali do svojej správy, čo sa napokon podarilo,“ hovorí Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK. Ocenila pritom najmä prácu právneho oddelenia národnej knižnice, ktoré našlo aj riešenie, aby sa schody a okolité pozemky dostali na list vlastníctva tejto národnej inštitúcie.
História samotných schodov siaha do roku 1983 až 1985, kedy boli postavené v rámci dobrovoľníckych akcií „Z“. Zistiť vlastníka samotnej stavby tak bolo dosť náročné.
Prevod bol posledným pred nútenou správou
„Podarilo sa to v spolupráci s mestom Martin a Okresným úradom v Žiline,“ dodala Krištofová. Jej slová doplnil martinský viceprimátor Imrich Žigo. „Prevod majetku za symbolickú sumu bolo jedno z posledných rozhodnutí mestského zastupiteľstva pred nútenou správou.“
Povolenie na výrub dvadsať rokov starej kosodreviny pri schodoch, ktorej rast sa stal nekontrolovateľným, dostala knižnica ešte v roku 2015, odstránili ju preto najskôr. Práce na revitalizácii prístupového schodiska sa začali 10. mája tohto roku. Keďže počasie bolo priaznivé, práce išli v súlade so stanoveným harmonogramom.
„Do konca mája sa ručne strhla žulová dlažba a búrala sa spodná stavba. Cez prázdniny sa betónovali základové pásy, podesty, jednotlivé ramená schodov, vystužovali sa zelené pásy a lavičky. V septembri sa dokončovali sadové a terénne úpravy,“ popisuje postup prác riaditeľ odboru prevádzky a investícií SNK Ladislav Remenár.
Revitalizácia bola nevyhnutná. Žulový obklad schodov sa oddeľoval od zvetraného betónového podkladu, lámal sa, posledné stupne schodov boli rozsypané, čo zvyšovalo nebezpečenstvo prechodu. Osvetlenie schodiska síce malo nové hlavice, avšak ukotvenie bolo pomerne nestabilné a zastarané.
„Naozaj nechýbalo veľa a nebyť plánov na revitalizáciu, boli by sme museli pohyb chodcov na schodisku zamedziť,“ načrtla jednu z možností ako ochrániť ľudí pred zranením generálna riaditeľka.
Kosodrevinu nahradila kamenná rieka
Preto knižnica uvítala spoluprácu s mestom na jeho obnove, hlavne čo sa týka opravy a vynovenia osvetlenia. Revitalizované prístupové schodisko je okrem verejného osvetlenia, ktoré ho lemuje, vybavené aj samostatným stredovým osvetlením. To sa spína nezávisle od pôvodného osvetlenia. Projektová dokumentácia opravy počítala s pôvodným rozvrhnutím schodiska. No kosodrevinu nahradili nízke opadavé listnáče a tráva. Stredový pás vyplnili okruhliaky, ktoré vytvárajú dojem rieky. Romantickú atmosféru umocňuje osvetlenie kamennej rieky. Podesty sa zmenili na distingvované oddychové plochy s lavičkami, ktoré zdobia vygravírované citáty slávnych.
Celý projekt bol financovaný zo štátneho rozpočtu zhruba vo výške 300-tisíc eur, použili sa na neho peniaze z prevádzky a údržby a malá časť aj z kapitálových prostriedkov knižnice.
„Projekt revitalizácie schodišťa sme nevnímali iba ako rekonštrukciu komunikácie. Chceli sme, aby sa tu ľudia pristavili, posedeli si, relaxovali. Myslím že sa to podarilo,“ uzatvára Remenár.
