Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Na pustom ostrove žil s domorodcami, aby zachraňoval ohrozené korytnačky

​​​​​​​Mladík zo Sučian sa vybral ako dobrovoľník medzi domorodcov na pustý indonézsky ostrov, aby s miestnymi zachraňovali ohrozené korytnačky. Popasovať sa musel i s pohodlnou mentalitou domácich. Beloch z Európy bol však pre všetkých veľkou atrakciou.

Samuel Skokňa s Indonézanmi. 

Samuel Skokňa s Indonézanmi. (Zdroj: ARCHÍV S. SKOKŇA)

BORNEO. Dva mesiace žil na malom pustom ostrove s domorodcami z kmeňa Dajákov, aby spoločne zachraňovali ohrozené morské korytnačky. Študent environmentálnej výchovy, 26-ročný Samuel Skokňa zo Sučian, vždy túžil cestovať po svete a zároveň pomáhať našej prírode.

„Preto som hľadal nejakú organizáciu, v ktorej by som mohol pracovať ako dobrovoľník. Napokon som sa skontaktoval s neziskovou organizáciou na záchranu morských korytnačiek, ktorá ma poslala na odľahlý ostrov neďaleko okresu Berau v severovýchodnej časti Bornea v Indonézií. Bol taký malý, že som ho po obvode celý prešiel za polhodinu,“ opisuje Samuel Skokňa a dodáva, že najbližšia civilizácia bola od nich vzdialená šesť hodín jazdy džungľou a šesť hodín plavby loďou.

Skryť Vypnúť reklamu

Beloch ako rarita

Na mieste bez elektriny, telefónu a výdobytkov modernej doby žil mladý Sučanec v malej chatke s piatimi Indonézanmi. Tí sa ho najskôr hanbili a držali si odstup, lebo biely človek zo západu pre nich predstavuje akúsi vyššiu kastu.

„Už v meste som spôsobil medzi ľuďmi trošku rozruch. Obzerali si ma, fotili a vraveli, že nech im dám svoj nos, že aj oni chcú mať taký veľký. Takisto nechápali, prečo sa opaľujeme, lebo oni sú stále hnedí a chceli by byť bieli, preto im nešlo do hlavy, že my dobrovoľne chytáme na slnku bronz. Teda ja ako vysoký biely zarastený muž som bol pre nich skrátka raritou,“ smeje sa S. Skokňa.

Spolu s päticou pomocníkov mal Samuel každý deň rôzne povinnosti na záchranu korytnačiek na pustom ostrove. S partiou chlapov sa hneď spriatelil, aby ho brali ako seberovného a z prehnaného rešpektu sa ho zbytočne nestránili. Prvotný odstup možno spôsobila len rečová bariéra, keďže lámavou angličtinou rozprával len jeden člen z organizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Dolapili zlodejov

Podľa Samuelových slov sú však Indonézania veľmi pohodlní, do roboty sa príliš nehrnú, na všetko majú čas, a tak bolo jeho ďalšou úlohou motivovať týchto domorodcov k práci. Samuel vraví, že sa im ani nemožno čudovať, lebo teplé počasie majú stále, ryby v mori cely rok, kokosy všade naokolo a na to, aby bol človek v živote šťastný, stačí niekomu naozaj málo.

„Napríklad sme monitorovali ostrov a zapisovali údaje o tom, koľko korytnačích hniezd sme našli a s akým množstvom vajíčok. Ak bolo treba, hniezda sme tiež premiestňovali, aby ich neodplavilo more,“ referuje ďalej Samuel. Ich dôležitou úlohou bola i stráž ostrova, lebo chudobní rybári zo Sulawesov sem chodili kradnúť korytnačie vajcia, ktoré potom predávali do reštaurácií. Z predaja týchto vajec utŕžili v prepočte asi 500 eur, z ktorých dokázala rodina prežiť aj pol roka.

Skryť Vypnúť reklamu

Štyri z celkových siedmich druhov morských korytnačiek sú kriticky ohrozene vyhynutím, ostatne sú podľa Medzinárodnej únie pre ochranu prírody vedené ako ohrozené,“ pridáva štatistiku mladík zo Sučian. Raz sa mu spolu s pomocníkmi aj podarilo chytiť zlodejov, no na ostrovoch však zákony príliš neplatia, a tak sa akcia skončila iba pohrozením a výstrahou prichyteným.

Jedlo si museli zabezpečiť aj sami

Ako ďalej Samuel hovorí, keďže všetky odpadky a neporiadok pravidelne voda vyplavovala na pláž, mali ju čistiť, aby smeti nevytvárali korytnačkám prekážky, prípadne v nich neuviazli.

„Ale to som robil väčšinou sám, lebo Indonézanom sa nechcelo. Oni majú takú zvláštnu mentalitu. Nič ich netrápi, nepotrebujú žiadne oblečenie či kozmetiku. Majú jedno tričko, kraťasy a šľapky a to im stačí. Žijú doslova zo dňa na deň a najradšej len-tak sedia, pozerajú pred seba, fajčia a pijú kávu. Ich jedinou starosťou je v podstate to, čo budú jesť a piť,“ zmieňuje zaujímavosť.

S potravou mali podľa Samuela najväčší problém a domov tak prišiel o 12 kíl ľahší. Jedli zväčša len to, čo si sami ulovili, pretože vodu a zásoby, ktorých základ tvorila predovšetkým ryža, im vozili každé dva týždne.

„Chodili sme na ryby, lovili netopiere, pili vodu z kokosového orecha a učil som ich pestovať zeleninu, aby pochopili že si ju nemusia iba kupovať. Tento národ treba neustále motivovať a viesť k poriadku. Je smutné, že sami sú závislí na prírode a všetko získavajú z mora a pritom mu svojim ľahostajným správaním škodia,“ podotkol Samuel Skokňa a dodáva, že miestnych sa snažil naučiť ešte ďalšiu dôležitú vec. Všade na okolitých ostrovoch sa rozmáhal predaj suvenírov vyrobených z korytnačích pancierov. Preto miestnym vysvetľoval, že náramky, náhrdelníky a ďalšie predmety môžu tvoriť z kokosových orechov, lebo korytnačky sú ohrozené.

Kontrast medzi dvomi svetmi

Život na pustom ostrove bol podľa mladého muža veľkým zážitkom a uvedomením si ozajstných hodnôt.

„Pochopil som, koľko vecí v našom svete ani nepotrebujem. U nás si šťastie zakladáme väčšinou na materiálnych veciach a Indonézanom to vôbec nechýba. Bol to veľký kontrast prísť z nášho konzumného sveta priamo do života v prírode,“ približuje dobrovoľník.

Prvý týždeň sa podľa jeho slov cítil na pustom ostrove ako v raji. Keď skončil svoje povinnosti, celé dni plával v mori, šnorchloval, objavoval krásy podmorského sveta a oddychoval.

„Potom som sa ale začal trochu nudiť, lebo knihu som prečítal za pár dní. Tak som vymýšľal rôzne zlepšováky. Spravil som im kompost a mojim piatim Indonézanom som vytvoril posilňovňu pomocou rôznych bandasiek či kmeňov stromov. Učil som ich aj variť ľahké jedlá zo zásob, ktoré ostali, ako napríklad posúchy z múky a vody. Tiež sme si zhotovili luk a šípy a strieľali na terč,“ referuje Samuel a dodáva, že Indonézania sú spokojní a šťastní ľudia, ale iba do doby, keď sú chorí alebo ich niečo bolí.

„Jeden z mojich „parťákov“ na ostrove raz dostal hnačku a ďalšieho bolelo ucho. Tak som mu na žalúdočné problémy naordinoval trikrát denne pohárik domácej pálenky, ucho sme vyliečili knôtom z novín, ako nám to robili naše staré mamy. Vnímali to tak, že som ich uzdravil ja, akoby som bol nejaký šaman,“ so smiechom hovorí Samuel.

Na budúcnosť nemyslia

Pre mladíka bol každý deň v divočine výnimočným zážitkom. Dokonca má aj niekoľko adrenalínových.

„Už keď ma viezli starou hrdzavou loďou šesť hodín na ostrov, pomyslel som si, čo keď nám začne horieť nafta alebo nabúrame. Na lodi nebola ani jedna záchranná vesta alebo čln v prípade núdze. Oni sa nezaoberajú tým, čo by mohlo nastať, riešia len veci, ktoré sa dejú v tej chvíli,“ zmieňuje sa. Ani jazda autom cez hustú džungľu nebola podľa Samuela bezpečná.

„Náš šofér videl pred seba sotva pár metrov, výhľad mu znemožňovala čierna fólia proti slnku na prednom skle. Cesta bola kľukatá, hrboľatá a on aj napriek tomu išiel veľmi rýchlo. Párkrát sa ledva stihol vyhnúť prekážkam a naozaj chýbalo málo a niekde nabúrame,“ spomína si.

Keď sa skončila Samuelova dobrovoľnícka práca na ostrove, pred odchodom domov sa ešte vybral na desať dní na ostrov Bali, kde spoznával kultúru hinduistov, kláštory, ale aj dediny a ryžové plantáže vysoko v horách. Ako vraví, výborne si tam oddýchol a načerpal nové sily.

„Po príchode domov som sa ako správny Slovák tešil na bryndzové halušky. Cestujem po svete každý rok, ale dobrovoľníctvo som skúsil po prvý raz. Bol to neuveriteľný zážitok a možno si v budúcnosti ešte niečo podobné vyskúšam,“ uzatvára Samuel Skokňa.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  4. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Keď štúdium (za)baví
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 25 320
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 225
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 869
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 430
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 618
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 543
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 132
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 883
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 785
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 652
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vzdelávať namiesto zaúčať

Spoločnosť VIENA INTERNATIONAL s.r.o. sa pokúsila rozbehnúť odvážny projekt.

Školiace stredisko spoločnosti VIENA INTERNATIONAL s.r.o.

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Zber lístia v Martine

Lístie sa vyzbiera ešte na štyroch sídliskách.

Ilustračné foto.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?