Utorok, 20. apríl, 2021 | Meniny má MarcelKrížovkyKrížovky

Na pustom ostrove žil s domorodcami, aby zachraňoval ohrozené korytnačky

​​​​​​​Mladík zo Sučian sa vybral ako dobrovoľník medzi domorodcov na pustý indonézsky ostrov, aby s miestnymi zachraňovali ohrozené korytnačky. Popasovať sa musel i s pohodlnou mentalitou domácich. Beloch z Európy bol však pre všetkých veľkou atrakciou.

Samuel Skokňa s Indonézanmi. 

Samuel Skokňa s Indonézanmi. (Zdroj: ARCHÍV S. SKOKŇA)

BORNEO. Dva mesiace žil na malom pustom ostrove s domorodcami z kmeňa Dajákov, aby spoločne zachraňovali ohrozené morské korytnačky. Študent environmentálnej výchovy, 26-ročný Samuel Skokňa zo Sučian, vždy túžil cestovať po svete a zároveň pomáhať našej prírode.

„Preto som hľadal nejakú organizáciu, v ktorej by som mohol pracovať ako dobrovoľník. Napokon som sa skontaktoval s neziskovou organizáciou na záchranu morských korytnačiek, ktorá ma poslala na odľahlý ostrov neďaleko okresu Berau v severovýchodnej časti Bornea v Indonézií. Bol taký malý, že som ho po obvode celý prešiel za polhodinu,“ opisuje Samuel Skokňa a dodáva, že najbližšia civilizácia bola od nich vzdialená šesť hodín jazdy džungľou a šesť hodín plavby loďou.

Skryť Vypnúť reklamu

Beloch ako rarita

Na mieste bez elektriny, telefónu a výdobytkov modernej doby žil mladý Sučanec v malej chatke s piatimi Indonézanmi. Tí sa ho najskôr hanbili a držali si odstup, lebo biely človek zo západu pre nich predstavuje akúsi vyššiu kastu.

„Už v meste som spôsobil medzi ľuďmi trošku rozruch. Obzerali si ma, fotili a vraveli, že nech im dám svoj nos, že aj oni chcú mať taký veľký. Takisto nechápali, prečo sa opaľujeme, lebo oni sú stále hnedí a chceli by byť bieli, preto im nešlo do hlavy, že my dobrovoľne chytáme na slnku bronz. Teda ja ako vysoký biely zarastený muž som bol pre nich skrátka raritou,“ smeje sa S. Skokňa.

Spolu s päticou pomocníkov mal Samuel každý deň rôzne povinnosti na záchranu korytnačiek na pustom ostrove. S partiou chlapov sa hneď spriatelil, aby ho brali ako seberovného a z prehnaného rešpektu sa ho zbytočne nestránili. Prvotný odstup možno spôsobila len rečová bariéra, keďže lámavou angličtinou rozprával len jeden člen z organizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Dolapili zlodejov

Podľa Samuelových slov sú však Indonézania veľmi pohodlní, do roboty sa príliš nehrnú, na všetko majú čas, a tak bolo jeho ďalšou úlohou motivovať týchto domorodcov k práci. Samuel vraví, že sa im ani nemožno čudovať, lebo teplé počasie majú stále, ryby v mori cely rok, kokosy všade naokolo a na to, aby bol človek v živote šťastný, stačí niekomu naozaj málo.

„Napríklad sme monitorovali ostrov a zapisovali údaje o tom, koľko korytnačích hniezd sme našli a s akým množstvom vajíčok. Ak bolo treba, hniezda sme tiež premiestňovali, aby ich neodplavilo more,“ referuje ďalej Samuel. Ich dôležitou úlohou bola i stráž ostrova, lebo chudobní rybári zo Sulawesov sem chodili kradnúť korytnačie vajcia, ktoré potom predávali do reštaurácií. Z predaja týchto vajec utŕžili v prepočte asi 500 eur, z ktorých dokázala rodina prežiť aj pol roka.

Skryť Vypnúť reklamu

Štyri z celkových siedmich druhov morských korytnačiek sú kriticky ohrozene vyhynutím, ostatne sú podľa Medzinárodnej únie pre ochranu prírody vedené ako ohrozené,“ pridáva štatistiku mladík zo Sučian. Raz sa mu spolu s pomocníkmi aj podarilo chytiť zlodejov, no na ostrovoch však zákony príliš neplatia, a tak sa akcia skončila iba pohrozením a výstrahou prichyteným.

Jedlo si museli zabezpečiť aj sami

Ako ďalej Samuel hovorí, keďže všetky odpadky a neporiadok pravidelne voda vyplavovala na pláž, mali ju čistiť, aby smeti nevytvárali korytnačkám prekážky, prípadne v nich neuviazli.

„Ale to som robil väčšinou sám, lebo Indonézanom sa nechcelo. Oni majú takú zvláštnu mentalitu. Nič ich netrápi, nepotrebujú žiadne oblečenie či kozmetiku. Majú jedno tričko, kraťasy a šľapky a to im stačí. Žijú doslova zo dňa na deň a najradšej len-tak sedia, pozerajú pred seba, fajčia a pijú kávu. Ich jedinou starosťou je v podstate to, čo budú jesť a piť,“ zmieňuje zaujímavosť.

S potravou mali podľa Samuela najväčší problém a domov tak prišiel o 12 kíl ľahší. Jedli zväčša len to, čo si sami ulovili, pretože vodu a zásoby, ktorých základ tvorila predovšetkým ryža, im vozili každé dva týždne.

„Chodili sme na ryby, lovili netopiere, pili vodu z kokosového orecha a učil som ich pestovať zeleninu, aby pochopili že si ju nemusia iba kupovať. Tento národ treba neustále motivovať a viesť k poriadku. Je smutné, že sami sú závislí na prírode a všetko získavajú z mora a pritom mu svojim ľahostajným správaním škodia,“ podotkol Samuel Skokňa a dodáva, že miestnych sa snažil naučiť ešte ďalšiu dôležitú vec. Všade na okolitých ostrovoch sa rozmáhal predaj suvenírov vyrobených z korytnačích pancierov. Preto miestnym vysvetľoval, že náramky, náhrdelníky a ďalšie predmety môžu tvoriť z kokosových orechov, lebo korytnačky sú ohrozené.

Kontrast medzi dvomi svetmi

Život na pustom ostrove bol podľa mladého muža veľkým zážitkom a uvedomením si ozajstných hodnôt.

„Pochopil som, koľko vecí v našom svete ani nepotrebujem. U nás si šťastie zakladáme väčšinou na materiálnych veciach a Indonézanom to vôbec nechýba. Bol to veľký kontrast prísť z nášho konzumného sveta priamo do života v prírode,“ približuje dobrovoľník.

Prvý týždeň sa podľa jeho slov cítil na pustom ostrove ako v raji. Keď skončil svoje povinnosti, celé dni plával v mori, šnorchloval, objavoval krásy podmorského sveta a oddychoval.

„Potom som sa ale začal trochu nudiť, lebo knihu som prečítal za pár dní. Tak som vymýšľal rôzne zlepšováky. Spravil som im kompost a mojim piatim Indonézanom som vytvoril posilňovňu pomocou rôznych bandasiek či kmeňov stromov. Učil som ich aj variť ľahké jedlá zo zásob, ktoré ostali, ako napríklad posúchy z múky a vody. Tiež sme si zhotovili luk a šípy a strieľali na terč,“ referuje Samuel a dodáva, že Indonézania sú spokojní a šťastní ľudia, ale iba do doby, keď sú chorí alebo ich niečo bolí.

„Jeden z mojich „parťákov“ na ostrove raz dostal hnačku a ďalšieho bolelo ucho. Tak som mu na žalúdočné problémy naordinoval trikrát denne pohárik domácej pálenky, ucho sme vyliečili knôtom z novín, ako nám to robili naše staré mamy. Vnímali to tak, že som ich uzdravil ja, akoby som bol nejaký šaman,“ so smiechom hovorí Samuel.

Na budúcnosť nemyslia

Pre mladíka bol každý deň v divočine výnimočným zážitkom. Dokonca má aj niekoľko adrenalínových.

„Už keď ma viezli starou hrdzavou loďou šesť hodín na ostrov, pomyslel som si, čo keď nám začne horieť nafta alebo nabúrame. Na lodi nebola ani jedna záchranná vesta alebo čln v prípade núdze. Oni sa nezaoberajú tým, čo by mohlo nastať, riešia len veci, ktoré sa dejú v tej chvíli,“ zmieňuje sa. Ani jazda autom cez hustú džungľu nebola podľa Samuela bezpečná.

„Náš šofér videl pred seba sotva pár metrov, výhľad mu znemožňovala čierna fólia proti slnku na prednom skle. Cesta bola kľukatá, hrboľatá a on aj napriek tomu išiel veľmi rýchlo. Párkrát sa ledva stihol vyhnúť prekážkam a naozaj chýbalo málo a niekde nabúrame,“ spomína si.

Keď sa skončila Samuelova dobrovoľnícka práca na ostrove, pred odchodom domov sa ešte vybral na desať dní na ostrov Bali, kde spoznával kultúru hinduistov, kláštory, ale aj dediny a ryžové plantáže vysoko v horách. Ako vraví, výborne si tam oddýchol a načerpal nové sily.

„Po príchode domov som sa ako správny Slovák tešil na bryndzové halušky. Cestujem po svete každý rok, ale dobrovoľníctvo som skúsil po prvý raz. Bol to neuveriteľný zážitok a možno si v budúcnosti ešte niečo podobné vyskúšam,“ uzatvára Samuel Skokňa.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  2. Investovanie sa tento rok oplatí
  3. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  4. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  5. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  6. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  7. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  8. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  1. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  2. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  3. Investovanie sa tento rok oplatí
  4. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  5. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  6. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  7. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  8. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  9. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  10. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 24 136
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 21 879
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 8 659
  4. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 8 589
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 548
  6. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 053
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 814
  8. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 805
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 748
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 693
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinskej ofenzíve nevyšlo podľa predstáv najmä semifinále.

Po defenzíve sme oznámkovali aj útočníkov. Hráčov sme hodnotili známkami od 1 do 10, princípom čím vyššia známka, tým lepší výkon. Do úvahy sme brali len vystúpenia hokejistov v štvrťfinálových a semifinálových zápasoch tohtoročného play-off.

6 h
Literárny historik, kritik a prozaik Tomáš Winkler.

Až na roky normalizácie po celý život pôsobil v Matici slovenskej v Martine.

12 h
Majiteľka obchodíku s oblečením v centre mesta 
sa už teší na zákazníkov.

Malí a strední podnikatelia ťažké časy prežili aj vďaka ústretovosti a pomoci nielen zo strany zákazníkov, ale aj svojich najbližších či majiteľov budov, v ktorých majú prenajaté priestory.

14 h
Defenzíva fingovala v play off solídne, no stačilo to len na postup do semifinále.

Hráčov sme hodnotili známkami od 1 do 10, princípom čím vyššia známka, tým lepší výkon. Do úvahy sme brali len vystúpenia hokejistov v štvrťfinálových a semifinálových zápasoch tohtoročného play-off. Dnes prinášame hodnotenie brankára a obrancov.

19. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Africký mor ošípaných hlásia v Banskobystrickom kraji z Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Revúcej, Detvy aj Zvolena.

19. apr

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Polícia auto sprevádzala až do nemocnice.

13 h

Odborník odporúča vyhýbať sa lesu ráno večer a v noci.

19. apr

Už ste čítali?