KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Je nepochopiteľné, že ešte stále žijeme v spoločnosti, kde „krivda za stôl sadla a pravda u dvier žobre“. Tento stav je udržiavaný celou našou zmátoženou spoločnosťou, minimálne preto, lebo občania volia do zákonodarného zboru politikov, ktorí nepociťujú potrebu túto anomáliu zo života odstrániť. Únos, vražda boli trestné v čase predtým, ako boli vydané amnestie (abolície), a sú a budú trestné aj v nasledujúcom období. V našej kultúre by nemalo byť prípustné opatrovať nejaké právne monštrum iba preto, že sa údajne „nedá“ zrušiť. Ak mohlo niečo také úchylné v právnom prostredí vzniknúť, musí sa dať aj odstrániť, len treba chcieť. Veď narýchlo „ušité“ amnestie z jasného dôvodu zakryť zločiny tým, že sa nebudú vyšetrovať, sú v rozpore s duchom a princípmi Ústavy SR, na ktorých bola budovaná, teda majú byť prirodzene diskvalifikované z legislatívy. Na otázku, či budú raz vinníci únosu syna pána exprezidenta Kováča potrestaní, odpoviem s hlbokým presvedčením, že áno. Neoľutované a nenapravené hriechy a zločiny sú vždy potrestané. Nie som si však istá, či sa to stihne ešte počas ich života...
MILAN GONDA, knihovník
Myslím si, že nie, lebo u nás je to už raz tak... Najhoršie je, že sme si na tento stav zvykli a, pravdupovediac, nás to už ani veľmi nevzrušuje. Hovorím teraz o postoji verejnosti – čo však s tým robia tí, ktorí by s tým robiť niečo mali, neviem. Žeby systémová chyba? Je nám síce z toho smutno, napríklad keď som videl, že sa nádeje na dovolanie sa spravodlivosti pomaly vzdáva aj otec Daniela Tupého. Život však rýchlo napreduje ďalej, prináša nové boľačky, ktoré čas taktiež „zahojí“.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Určite sa to nepodarí. A ak, tak aj tak žiadni vinníci potrestaní nebudú. Stačí sa pozrieť do minulosti. Z minulého režimu nebol potrestaný takmer nikto a ak, tak symbolicky. Ale som presvedčený, že do žiadnej morálnej retroaktivity sa nikto z vládnych strán púšťať nebude. Aj v Moste to je len predvolebná rétorika. Keď bola pravica pri moci, neprebehla žiadna masívna snaha amnestie zrušiť. Lexa sa usmieva a podniká. Lasicovi prenajíma Štúdio L+S, pravidelne dostáva nájomné a všetci sú spokojní. Tak načo to kaziť akousi morálkou.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
V tomto smere nie som optimista a myslím si, že sa to nestane. Čo mi však nie je ľahostajné a keby sa ma ako voliča niekto pýtal, pripojila by som sa k výzve prezidenta. Vinníci s veľkou pravdepodobnosťou potrestaní nebudú, ale ako to už v živote býva, spravodlivosť si na nich počká. Sme už, bohužiaľ, zvyknutí na to, že v slovenskej politike sa takéto „veľké témy“ otvárajú viac preto, aby niekto z toho získal politický kapitál.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Amnestia má zmysel, ak skráti trest tým, ktorí si už vstúpili do svedomia a nemala by byť nikdy ponúknutá tým, ktorí takýmto prerodom neprešli. Nevyšetrené prípady do tejto kategórie určite spadajú. Amnestie sú v takýchto prípadoch skôr zneužitím moci a zametaním pravdy pod koberec. Výzva prezidenta, ktorý je volený priamo občanmi, by mala mať prinajmenšom rovnakú váhu ako vôľa zástupcov, ktorí sa do poslaneckej stoličky dostali po straníckej línii. Nezabúdajme však ani na dnešné kauzy a nedovoľme starým príbehom odviesť pozornosť od nových. Pri viacerých kauzách totiž vidno, že bez dohľadu verejnosti sa spravodlivosť nespráva tak, ako by sme chceli a potrebovali. Dozvedieť sa pravdu je nielen cieľom výzvy nášho jediného štátnika, ale tiež želanie všetkých slušných ľudí.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Je to téma, ktorá je už roky na stole. Osobne si myslím, že ak sa amnestie nezrušili v minulosti, tak sa s vysokou pravdepodobnosťou nezrušia ani teraz. Väčšina spoločnosti sa však zrejme zhodne, že boli udelené nemorálne a nikdy udelené byť ani nemali. Ak by sa ale zrušili, neviem, či by sa nevytvoril nebezpečný precedens k iným amnestiám. Je to ťažká dilema. Na strane jednej morálka a spravodlivosť, na druhej strane ústavné právomoci. Škoda, že tieto princípy nie sú u nás často v súlade.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Tento prípad sa už rieši veľmi dlho, niečo vyše dvadsať rokov. Čím viac času plynie, tým sa jeho vyriešenie stáva zahmlenejším a odďaľuje sa. Čas tu hrá v neprospech pravdy, ktorú by si ľudia zaslúžili poznať.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy v Martine
Mečiarove, ale tiež Kováčove amnestie sú hanbou a znížili kredit krajiny v očiach verejnosti. Každá z amnestií plnila a splnila úlohu určitej politickej skupiny a destabilizovala minimálne vzťahy medzi vtedajším prezidentom a premiérom. Na amnestie sa tiež treba dívať ako na kauzy, ktoré ukázali diery v právnom systéme Slovenska. Ak by som uvažoval nad zrušením Mečiarových amnestií, určite by vyšli na povrch ďalšie trestnoprávne partie vtedajšieho premiérovania Vladimíra Mečiara a niekto by za to mal niesť zodpovednosť – či už vtedajší samotný premiér, minister vnútra, pracovníci Slovenskej informačnej služby, ktorí sa do prípadu namočili. Potom je však dôležité odhaliť aj Kováčove amnestie a nie iba vysvetliť podvody Michala Kováča mladšieho v kauze Technopol, ale zobrať všetkých na zodpovednosť. Bojím sa však, že jedna či druhá amnestia by odkryla omnoho väčšie nechutenstvá v slovenskej politike 90. rokov a iba by ukázala silu korupcie, neschopnosť štátneho aparátu, predovšetkým súdnictva a boj o politickú moc. Som za zrušenie Mečiarových a Kováčových amnestií.
JÁN ŽIRKO, dôchodca – exstarosta Mošoviec
Amnestie, ktoré boli udelené v druhej polovici deväťdesiatych rokov, dlhodobo traumatizujú našu mladú republiku. Politicky motivované amnestie prezidenta Kováča, ako aj zastupujúceho prezidenta Mečiara by mali byť zrušené spolu so zdôvodňujúcou správou, vrátane morálneho odsúdenia a právnej analýzy. Zástupcovia občanov v NR SR, teda poslanci, by mali odhodiť politické tričká a aspoň vo výnimočných prípadoch by sa mali správať a rozhodovať občiansky.
