MARTIN, VRÚTKY. Máme sa vraj lepšie, priemerná mesačná mzda v tomto roku dosiahla úroveň 906 eur v hrubom. Lenže sú to len čísla štatistikov, realita väčšiny ľudí je iná. Až 57 percent pracujúcich na takúto mzdu nedosiahne. Dokonca 18 percent nezarobí ani 500 eur. Na Slovensku je to tak, žije sa od výplaty k výplate.
„Už 37 rokov robím kuchárku v školskej jedálni. Za dlhé roky praxe dostanem na výplatu 420 – 440 eur. Základ mám o niečo vyšší ako je minimálna mzda, plat mi zvyšujú prémie za osobné hodnotenie. Ale to nie je nároková zložka a nemožno sa na ňu spoliehať,“ povedala Ľudmila Ftáčiková.
Vychýrená kuchárka je nútená si privyrábať. Keď skončí jednu robotu, čaká ju druhá.
„Upratujem tu v škole. Ak chcem ako-tak dôstojne žiť, tak mi nič neostáva, z jedného platu by som iba živorila. Som sama a o to je to ťažšie. V prvom rade treba vyplatiť byt, niečo miniem na potraviny a sem-tam si na seba niečo kúpim. V robote som už od pol šiestej rána, domov sa vraciam o šiestej večer. Veľakrát mám toho už dosť, veď aj na koňa je to veľa, a pri televízore zaspím. Aspoňže tie víkendy mám voľné, trochu si oddýchnem,“ povzdychla si kuchárka.
Ohrozená profesia?
Pani Ľudmila má svoju robotu rada, baví ju. Aj keď je z roka na rok náročnejšia.
„Varíme okolo 550 obedov. Pre deti v škôlke, školákov i seniorov. Je to fuška, spolu s kolegyňami sa nemáme ani kedy zastaviť. Navyše robíme pod veľkým časovým stresom, často doslova v behu. Je to veľmi náročné a nie každý to zvládne,“ zdôraznila šéfka kuchyne, ktorá má veľké obavy o budúcnosť tejto profesie.
„Mladé dievčatá tu dlho nevydržia a chlapci už tobôž. Robiť túto ťažkú robotu za minimálnu mzdu už teraz takmer nikto nechce. Jedna mladá a vyučená kolegyňa po pár týždňoch odišla radšej pracovať do Neografie, ďalšia ku pokladni do Tesca. Mrzí ma to, veď som ich zaúčala, ale viem ich aj pochopiť. Keď sa plat kuchárok v školách nezdvihne aspoň o 100 – 130 eur, tak to zle dopadne. Viete, my starší to už nejako dobojujeme, ale čo bude potom, kto nás nahradí? To však akoby nikoho, kto rozhoduje o našich platoch, nezaujímalo,“ dvíha varovný prst Ľudmila Ftáčiková.
Aspoň o stovku viac
S platom okolo 420 – 430 eur v čistom musí vystačiť aj predavačka mäsa a údením jednej z martinských predajní. Tiež má na páske len o niečo vyššiu mzdu ako je minimálna, ktorú jej vylepší pár percent z predaja.
Človek by si povedal, že to nie je náročná robota. Lenže stačilo chvíľu pozorovať a hneď bolo jasné, že je to tiež drina. Za pár minút sa v obchode vystriedalo asi sedem ľudí. Niekto prišiel po mäso, iní zas po jaternice, ďalší si kupovali salámu, ale aj tvaroh či masť. Ku každému treba byť úctivý, milý a ochotný.
„Niekedy to dá zabrať, lebo ľudia sú rôzni. Často prídu aj bez nálady a hneď vám to dajú pocítiť. Napriek všetkému mám ale túto prácu rada, hoci aj ja by som privítala, keby bola lepšie platená. Taká stovka navyše by nebola zlá. Človek sa vie uskromniť, ale tiež to má svoje hranice,“ povzdychla si sympatická predavačka.
Na priemernú mzdu nedosiahne ani vedúca pošty v jednej malej turčianskej dedinke.
„Akurát mi prišla výplatná páska. Pozrite sa, v hrubom mám 680 eur, v čistom to vyšlo na 550. Čo vám poviem, je to málo, tiež tá stovka navyše by nebola zlá. No na druhej strane som vôbec rada, že mám kde pracovať,“ povedala pani z pošty, ktorá narába s nemalými peniazmi pri vyplácaní dôchodkov, rôznych sociálnych dávok, ale aj šekov a podobne. Navyše ešte okrem mnohých iných veci robí aj doručovateľku.
Tých profesií, kde ľudia zarobia sotva 500 eur a veľakrát aj menej, je viac. Rozprávať by vedeli poľnohospodári, stavebníci, servírky, predavačky, obuvníci, ale aj strojári. Nie všetci totiž majú to šťastie, že pracujú v automobilkách.
