BELÁ-DULICE, MARTIN. Ešte takto pred rokom boli na rane základné školy pre 1. – 4. ročník, štát ich mal pre nízky počet žiakov postupne prestať finančne zvýhodňovať.
Po vzniku novej koaličnej vlády je situácia iná, málotriedky, ktorých je aj u nás v Turci ešte niekoľko, sa podľa slov kompetentných o svoju existenciu zatiaľ nemusia obávať.
O zvýhodnený normatív však už na budúci školský rok môžu prísť plne organizované školy (1. – 9. ročník), ktoré nemajú vo svojich triedach 250 žiakov. V našom regióne je ich niekoľko. Avšak už v súčasnosti tým, že neplnia racionalizačné opatrenia, sú znevýhodňované. Aj tým, že nedostávajú žiadané peniaze na rekonštrukcie budov, ktoré by tak akútne potrebovali.
Energie najviac zoberú
ČO NA TO MINISTERSTVO
Úprava finančnej ochrany malých základných škôl bude vychádzať z Programového vyhlásenie vlády SR, ktoré hovorí o postupnej optimalizácii siete s dôrazom najmä na druhý stupeň základných škôl.
Základnou filozofiou je hľadanie optimálneho nastavenia alokácie zdrojov, aby bol v maximálnej možnej miere zabezpečený prístup žiakov k čo najkvalitnejšiemu vzdelaniu bez ohľadu na to, kde žijú.
Súčasne by však školská sieť mala byť nastavená ekonomicky efektívnym spôsobom, aby bol maximálny rozvoj žiakov dosahovaný za primeranú cenu.
Okrem finančných vplyvov je potrebné brať do úvahy aj nefinančné vplyvy, akým je odbornosť výučby ako jeden z predpokladov poskytovania kvalitného vzdelávania.
Technicky je možné upraviť systém financovania viacerými spôsobmi. Diskusia k tejto téme ešte nie je uzatvorená.
Napríklad, škola v Belej--Duliciach, do ktorej dochádzajú aj deti z Necpál, nemá ani stovku žiakov. Pracuje v nej sedemnásť ľudí. Okrem učiteľov aj asistenti učiteľov, školník, upratovačky. V škole sú aj deti s poruchami správania, ktoré vyžadujú osobitnú prístup s využitím asistentov. Štát na školu mesačne v rámci normatívov prispieva sumou 17-tisíc eur. Táto suma pokryje všetky nevyhnutné náklady.
„Financuje sa z toho prevádzka školy a aj platy učiteľov. Najväčšou položkou sú náklady na energie. Keďže nemáme zavedený plyn, kúri sa pevným palivom – koksom. Horšie je to s telocvičňou, tá sa vykuruje elektrickou energiou. Šetríme však všade, kde sa len dá. Obec nás dotovať nemusí, zatiaľ si vystačíme s tým, čo máme,“ povedala riaditeľka školy Martina Pálešová.
Nie všetko sú peniaze
Lenže ak sa financovanie zmení, všetko bude iné. Zatiaľ o ňom v školách, ale ani na obecných úradoch veľa nevedia.
„Zachytili sme prvotné informácie, diskutoval som na túto tému aj so žilinským županom a poslancom NR SR, ale momentálne nič konkrétne ešte nevieme. Novela zákona sa vraj pripravuje, tak uvidíme, s čím ministerstvo príde. Samozrejme, určité obavy máme, ale urobíme maximum preto, aby v našej dedine škola ostala,“ povedal starosta Belej – Dulíc Igor Kapusta.
Podľa jeho ďalších slov má škola svoje opodstatnenie a aj značný význam. „Ekonomické faktory sú síce dôležité, ale nemali by sme všetko počítať iba cez peniaze. Do úvahy treba zobrať aj spoločenské a sociálne aspekty. Pokiaľ naše deti žijú a aj sa vzdelávajú doma v obci, pestujú si vzťah k ľuďom a miestu, kde žijú, učia sa miestnym zvykom a potom sa aktívne i plnohodnotne začleňujú do bežného života v dedine. Keď ich však už od detstva vytrhneme z komunity, v ktorej žijú, stratia s ňou kontakt a spravidla už nikdy si tento vzťah nenájdu. Práve týmto sa vytratí to základné čaro a pointa života na vidieku. A to nehovorím o tom, že pri menšom počte žiakov sa im učitelia viac venujú, individuálny prístup je samozrejmý. Máme školu rodinného typu a to je veľká vzácnosť,“ zdôraznil starosta, ktorý ešte dodal, že ak by štát prestal školu finančne podporovať, tak by jej chod ostal na pleciach samosprávy.
„Ak by sme peniaze z nášho rozpočtu museli dať na školu, tak by to bolo na úkor ďalšieho rozvoja dediny. Toto všetko by sa malo pri rozhodovaní zobrať do úvahy,“ myslí si Igor Kapusta.
Okrem Belej- Dulíc majú pod 250 žiakov i základné školy v Hornej Štubni, Mošovciach, Slovenskom Pravne, Košťanoch. V Martine je pod touto hranicou ZŠ s MŠ na Priehradnej ulici.
