Jozef Šino: Veľmi nám v Žabokrekoch chýbal náš fantastický fanklub

Ako vám bolo po prvých troch kolách súťaže, keď mal Fomat na bodovom konte nulu a vysoko negatívne skóre 1:10?

– V úvodnom kole sme cestovali na Slovan a chceli sa prezentovať ofenzívnym futbalom. Prvých dvadsaťpäť minút bolo zlých, no potom to už bolo v poriadku. Preto aj na ihrisku nováčika zo Svätého Jura zostalo mužstvo verné nátlakovej hre. Dostali sme nešťastný gól do šatne a potom dva v úplnom závere pri našom vabanku. Prejav však opäť nebol zlý. Následne prišla na rad domáca druholigová premiéra proti Novému Mestu nad Váhom. Chceli sme predovšetkým potešiť ľudí, a nie sa zakopať dozadu, a spoliehať sa na chybu súpera. Prehra 1:5, ale ukázala, že treba veci zmeniť.

Čo konkrétne bolo treba zmeniť?

– Po stretnutí s Novým Mestom sme si s Vilom Hýravým sadli a jednoznačne sa zhodli na tom, že sa oveľa viac musíme zamerať na defenzívu. Nemalo význam ísť hlavou proti múru. Okolie nás síce chválilo, že hráme sympaticky a odvážne, no to bolo asi tak všetko. Chalani postupne získavali ostrohy, zžili sa so systémom a začali eliminovať chyby. Aj keď sme ešte stále v niektorých prípadoch platili nováčikovskú daň, v nasledujúcich deviatich zápasom malo mužstvo bilanciu jedno víťazstvo, päť remíz a tri prehry, čo už bolo o poznanie pozitívnejšie.

Hneď po vysokej domácej prehre s Novým Mestom prišla nečakaná remíza na ihrisku Trnavy B. Bolo to potvrdenie toho, že nová cesta bude správnejšia?

– Z jedného výsledku sa zásadné závery ešte robiť nedali. V každom prípade v Trnave sme podali náš najkvalitnejší jesenný výkon na ihrisku súpera, ktorý nám po predchádzajúcich fackách dodal potrebnú dávku sebavedomia.

Výrazne zarezonovala aj bezgólová remíza na pôde Šamorína, ktorý bol dovtedy suverénom súťaže. Ako sa neskúsenému tímu môže podariť takýto husársky kúsok?

– Súpera sme mali výborne prečítaného a mužstvo sa na duel dobre pripravilo. Chalani dokázali na ihrisku tieto veci zúročiť a výsledok sa dostavil.

Na začiatku októbra sa Fomat dočkal premiérového druholigového víťazstva, ale dva dni po ňom prišiel šok. Keď sa už zdalo, že veci naberajú pozitívny smer, vedenie klubu oznámilo kabíne, že došli peniaze...

– Mužstvo som poznal a viackrát dokázalo, že má silný charakter a len tak ho niečo nezlomí. Ako sa však vysporiadalo so spomínanou situáciou, to príjemne prekvapilo i mňa. Všetko ešte komplikovali zranenia, no kabína sa neuveriteľne zomkla a vďaka férovému prístupu chalanov sme dôstojne dohrali jesennú časť. Také niečo si veľmi vážim a dokázalo to oceniť i vedenie klubu.

Niektoré veci sa ale ani pri najlepšej vôli ovplyvniť nedali a výrazne utrpel predovšetkým tréningový proces. V čom najviac?

– Hráči síce nedostávali veľké peniaze, no u niekoho tvorili povedzme tridsať percent rodinného rozpočtu. Tento výpadok museli nejako nahradiť. Už si nezobrali v práci voľno, keď mali futbalové povinnosti, naopak, museli zostať dlhšie. Robota sa pre nich stala jednoznačnou prioritou a preto sme poslednom období trénovali už len trikrát do týždňa. V úplnom závere jesene sme už trénovali len na umelej tráve, kde je i osvetlenie. Keďže sa skôr stmievalo, bolo by treba posunúť začiatky tréningov. Chalani sa však z už spomínaných príčin nemohli v robote uvoľniť, tak to nemalo význam.

Na ktorý výkon svojich zverencov v jesennej časti by ste najradšej zabudli?

– S odstupom času ma mrzí prehra so Sereďou, domáce remízy s Banskou Bystricou, Nitrou a v Pohroní sa tiež dalo vyhrať. Najhoršie sme hrali v Banskej Bystrici, rýchly gól nás zlomil a potom to už bol z našej strany vlažný výkon. Žiadne naše vystúpenie ale neskončilo úplným prepadákom.

Aké meno si Fomat vybudoval počas jesennej časti druhej ligy?

– U súperov sme jednoznačne vzbudzovali rešpekt a tomu zodpovedal aj ich prístup k zápasom. Všetci vedeli, že sme dobre organizovaní a zdolať nás nebude ľahké. V osemnástich dueloch sme dali 22 gólov, čo je pre tím s minimom druholigových skúseností bez drahých zahraničných akvizícií veľmi solídna vizitka. Do-bré meno si urobili i viacerí naši hráči. Kapitán Andrej Romančík odohral na jeseň plnú minutáž, čím sa zaradil medzi hráčov ako Czaba Horváth, Pavol Majerník či Peter Doležaj, ktorí patria medzi osobnosti súťaže. Rado Ďanovský zas strelil 7 gólov, pričom najlepší druholigový strelec ich má na svojom konte dvanásť. Na ihrisku lídra zo Skalice len Martin a Nitra strelili dva góly. To sú všetko veci, ktoré robia nášmu klubu výbornú reklamu.

Čo Fomatu ukázala druholigová jeseň?

– Okrem nás a Svätého Jura nebol v súťaží tím, ktorého káder by bol na deväťdesiat percent amatérsky. Nemôžeme si nič nahovárať, klubom ktoré pracujú v oveľa profesionálnejších podmienkach, sa na trávniku konkuruje mimoriadne ťažko. Tiež sme nemali vyloženú brankársku jednotku. Ani jeden z chalanov síce nesklamal, ale žiadny si dlhší čas nedokázal udržať stabilnú výkonnosť.

Veľa sa hovorilo i o tom, že Fomat nemá domovský stánok. Je to veľký hendikep?

– V Žabokrekoch sa nemáme na čo sťažovať, všetci zainteresovaní tu odviedli kusisko dobrej roboty. Príjemné futbalové prostredie si pochvaľovali i naši súperi. Mužstvu však veľmi chýbal fanklub, ktorý bol v minulej sezóne našim dvanástym hráčom.

Budete trénerom martinského Fomatu i na jar?

– Priznám sa, v Martine by som rád pokračoval a zimná príprava je po každej stránke pripravená. Čo bude ďalej, si však v súčasnosti netrúfnem povedať. Teraz treba v prvom rade hráčom jasne povedať, za akých podmienok tu budú hrávať. Čím skôr sa to strane, tým menšie škody kabína utrpí.