KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Podľa môjho názoru do bežnej školy patria bežné deti, ktorých normu uzná detský (školský) psychológ. Deti s rôznymi poruchami, ktorých stále pribúda, patria do tried so špecifickými poruchami učenia, alebo sú tzv. integrované, ktoré majú osobitný plán a formu učenia. Je to dôležité tak pre deti s poruchami, aby sa v škole dobre cítili a chceli sa učiť, ako aj pre deti v norme, ktoré sa majú porovnávať a „predbiehať“ so seberovnými a schopnejšími, aby boli motivované k lepším výkonom. Ak je takéto dieťa na prepadnutie v prvom stupni, treba pátrať po príčine. Nemusí to byť iba chyba intelektu, ale skôr osobnostné zvláštnosti, ktoré sa časom pri správnom vedení v rodine aj v škole môžu upraviť, alebo aj nie. V takom prípade treba využiť lekársku alebo inú odbornú pomoc. Škola je vážna a potrebná inštitúcia pre každého človeka a pre celý život. Nespravodlivosť pri hodnotení zručností a vedomostí v škole vie narobiť trvalé škody. A to tak v zmysle nedocenenia výsledkov práce, ako aj prehliadania nevedomostí. Ak dieťa neprepadne, keď si to „zaslúži“, je to nespravodlivé a deformuje konkrétnu osobnosť aj okolie. A čo potom druhý a vyšší stupeň vzdelávania? Čo vymyslíme pre tých „ochraňovaných“, aby skončili všetci a všetko, keď získali falošný dojem, že to nejako zvládnu??? Odkedy začnú pre nich platiť spravodlivé kritériá? Chceme vychovať takto „pretlačených“ lekárov, pilotov, architektov, právnikov alebo učiteľov?
MILAN GONDA, knihovník
No, pravdupovediac, súčasné školstvo a jeho fungovanie je pre mňa niečím, čomu úplne nerozumiem. Zrejme ani pre kompetentných nie je jednoduchou záležitosťou, pretože neustále niečo musia na ňom skúšať a vylepšovať. Už som si na to zvykol, len súcitím s učiteľmi, lebo neviem, či si stíhajú zvykať na neustále zmeny a realizovať ich. Na vašu otázku nedokážem odpovedať, pretože nie je mi jasné, čím by táto inovácia pomohla škole a čím samotným žiačikom. Treba skúsiť – hádam tento experiment neskomplikuje fungovanie nášho školstva ešte viac.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Dobrá idea, ale nevyrieši zásadný problém. Princíp vzdelávania je zlý a zastaralý. Memorovanie a bifľovanie sa textov patrí do minulého storočia. Školstvo nepotrebuje reformu, ale absolútnu zmenu. Zmenu základu a podstaty školy.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Nepovažujem toto riešenie za správne. Pre deti je získanie čo najlepších známok motivácia. Platí to najmä na 1. stupni. Zo svojich dobrých výsledkov sa deti a,samozrejme, aj ich rodičia a učitelia tešia. Ak niekto zaostáva, je to buď preto, že má problém s učením a vtedy dokážu pomôcť rodičia v spolupráci so psychológom a špeciálnym pedagógom. Keď však dieťa zaostáva preto, že sa mu rodičia nevenujú, do školy chodí nepripravené, tak v takýchto prípadoch sa ľahko stane, že dieťa absentuje a následne nezvláda učivo a školu. To, že prepadne, neznamená, že sa situácia u neho zmení, ale rodičia by mali niesť svoju zodpovednosť a snažiť sa so školou spolupracovať. Dieťa by nemalo opakovať na prvom stupni ročník viac ako raz. Ako to dosiahnuť, to by som ponechala odborníkom. Ale voči ostatným deťom je nefér, keď ich spolužiak, ktorý si svoje povinnosti neplní a nespĺňa požadované kritériá, pokračuje bezbolestne ďalej.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Deti by prepadávať nemali, pretože sú ako nepopísaná kniha, do ktorej prvé stránky píšeme doma. Ak sú po príchode do školy prvé strany prázdne, nepovažujem to za zlyhanie pedagóga, ale skôr rodičov. Ak dieťa na prvom stupni prepadá, vtedy zlyhali rodičia a príprava. Vravíme, že deti majú problém čítať s porozumením, ale to my rodičia sme sa s nimi zabudli najskôr rozprávať s porozumením. Vravíme, že majú problém s disciplínou, ale my si nevieme na ne nájsť čas. Deti potrebujú vzory a tými sú rodičia. Potrebujú oporu a tou je učiteľ. Potrebujú priateľstvá a tými sú ostatní spolužiaci. Nie je správne spájať vzdelanie len so školami. Človek sa učí pri každej príležitosti a celý život.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Ja by som z prepadnutia asi nerobil žiadnu tragédiu. Predpokladám, hoci to nemám overené, že to na prvom stupni asi nie je ani častý jav. Ak žiak s vedomosťami nestačí, tak je možno lepšie, že si ročník zopakuje a zameškané dobehne. Lebo keď pôjde nepripravený ďalej, pribúdajú nové veci a môže mať ešte väčšie problémy.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Vzhľadom na to, že deti počas prvých štyroch rokov prijímajú základné vedomosti, na ktorých budú ďalej stavať, táto časť reformy nie je podľa mňa celkom správna. Podporila by „lenivých“ rodičov a tým pádom aj deti, aby sa nemuseli snažiť. Prvé štyri roky sa rodičia deťom musia venovať najviac a nie každému to vyhovuje.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy v Martine
Nastúpil nový minister a opäť prichádzajú nové návrhy na zmeny vzdelávania, ktoré majú zmeniť celý systém. Rodičia, ale i pedagógovia to sledujú s nedôverou. Vie si pán minister predstaviť svoje 5-ročné dieťa, ktoré sa má v škôlke hrať aj si pospať a po novom ho dať do základnej školy medzi žiakov 8. – 9. ročníkov? Aby sme zachránili niektoré základné školy, dáme im prvákov (predškolákov), šmahom ruky tak vyriešime nedostatok materských škôl, ktoré boli v minulosti nepochopiteľne zrušené. Nesúhlasím, aby žiaci na 1. stupni neprepadávali, pretože známkovanie je motivácia pre žiakov. Postup do ďalšieho ročníka je výsledok práce učiteľa a jeho žiaka. Podľa mojich informácií na 1. stupni prepadáva minimálne množstvo žiakov a deti sú v každom ročníku iné a nie je ich jednoduché motivovať. Prečítal som si podrobne nové návrhy na reformu a bojím sa, že to dobré, čo nám v školskom systéme zostalo, takýmito pokusmi zlikvidujeme.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
Ako v živote, tak aj v škole treba odmeňovať. V prvom ročníku by som prepadnutie neodporúčal. Žiačik si zvyká na iný režim, zoznamuje sa s prostredím, učí sa zodpovednosti. Od druhej triedy by som už zachoval súčasný stav. Viete, malo by platiť staré dobré slovenské príslovie: Pokiaľ som ja Janko, ohýbaj ma mamko. Lebo pokiaľ som už Jano, neohneš ma mamo.
