Spomeniete si ešte čo, alebo kto motivoval vznik Rádia Rebeca? A kto jej vymyslel meno Rebeca?
- Rádio Rebeca vznikalo na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. keď bolo súkromné rozhlasové vysielanie v úplných začiatkoch. Na vysokoškolských internátoch však už dávno fungovali internátne rozhlasové štúdiá. To bola škola rozhlasových nadšencov. Jedným z nich bol aj Vlastimil Bača, s ktorým sme sa stretli ako začínajúci učitelia vo vtedajšom SOU strojárskom, ktoré tiež malo internát s reproduktormi na izbách. Vlasťo tam teda založil stredoškolské internátne štúdio a začal snívať o naozajstnom rádiu. Spojili sme teda sily pri hľadaní ciest, ako to urobiť. Sen sa stane skutočnosťou vtedy, keď dostane meno. Čo sa týka mena nášho rádia, napísali sme všetky návrhy na jeden papier a vyberali sme z nich. Vyhrala Rebeka. To „C“ sme tam dali preto, aby sa neplietla so skutočným dievčenským menom.
Aké to vtedy bolo – stavať niečo na zelenej lúke, úplne od začiatku, bez skúseností, iba s elánom a chuťou?
- To je podľa mňa úžasný moment, stavať niečo na zelenej lúke, úplne od začiatku. Je to veľká, motivujúca výzva. Elánu sme mali viac ako znalostí, ale snažili sme sa nejaké informácie získať, najmä z vtedajšieho rádia Twist. Rozhodujúce ale bolo, že sme mali šťastie na profesionálov, ktorí to s nami rozbiehali. S moderátormi pracovala Asta Kufelová a s technikmi Jozef Kmeť, ktorí prišli zo Slovenského rozhlasu. Veľa nás naučili a veľmi nám pomohli.
Čo bolo vtedy podstatné, resp. podstatnejšie? Ľudia? Peniaze? Sny?
- Ani bez jedného z toho by sa rádio urobiť nedalo. Našťastie to malo prirodzenú postupnosť. Na začiatku treba mať sny. Tie sme mali a tie nás aj priviedli k tým správnym ľuďom. Najprv k tým, ktorí mali víziu a vďaka nej nám pomohli aj s peniazmi. Bol to vtedajší primátor Martina Štefan Jokel a Ľubomír Kanis zo spoločnosti APIS. Až následne sme našli ľudí, ktorí v rádiu pracovali. Rovnakých nadšencov ako sme boli my.
Rebeca sa formovala ako rockové rádio. Kto a prečo mu dal tento prívlastok?
- To , že sa rádio Rebeca vyprofilovalo ako rockové, vyplynulo prirodzene z toho, že Dušan Antalík, líder skupiny Team, bol našim spoločníkom a on je telom aj dušou rocker. V tom čase to bola veľmi dobrá voľba, lebo žiadne iné rockové rádio na Slovensku neexistovalo. O hudbu sa staral hudobný redaktor Milan Jakubík zo skupiny Editor a ten urobil skvelý, rockový hudobný profil. Následne sme to aj marketingovo odkomunikovali a prvé, slovenské, rockové rádio bolo na svete.
Ak sa dobre pamätám, tak roky s Rebekou boli aj rokmi s Teamom. Akým spôsobom sa martinská časť kapely stotožňovala či spolupracovala s rádiom?
- Skupina Team bola veličinou už keď rádio začínalo a bola z Martina. Preto sme Dušana Antalíka oslovili, aby bolo rádio Rebeca aj jeho. A bolo. On dal rádiu niečo, čo nazývame „zvuková grafika“, teda džingle a podmazy. Jeho džingle sú pre rádio Rebeca charakteristické aj dnes. S džinglami nám pomohol aj Milan Dočekal, ďalší vtedajší člen skupiny Team a tiež ich stále hráme. Bol to prejav martinskej spolupatričnosti a tvorivej sily.
Zalistujte v pamäti a povedzte mená ľudí, ktorí v Martine začínali a teraz sú slávni niekde inde?
- Mýli ma to slovo slávni, lebo neviem presne, čo to zahŕňa, ale pár mien spomeniem. Janka Grajciarová a Silvia Hoffmanová pokračujú ako moderátorky v Rádiu Regina, Vlado Záborský je v Exprese, Norbert Dolinský je TA3, Zuzana Čižmáriková je známa hovorkyňa, Paľo Baričák – Hirax a Michal Taliga sú úspešní podnikatelia...
Istý čas bola Rebeka uznávaným rádiom, ktoré malo slušné renomé i počúvanosť na celom malom Slovensku. Dokonca konkurovalo Fun Rádiu. Koľko rokov to trvalo? Čo sa stalo, že to všetko sa zrazu zrútilo, ľudia odišli, technika sa rozpredala...?
- Rebeca začala v roku 1994 vysielať z vysielača na Martinských holiach pre sever Slovenska. Koncom deväťdesiatych rokov pribudli ešte dva veľké vysielače a Rebecu bolo počuť od Prešova po Trenčín. To bolo časy najväčšej slávy. Rádio malo ako hovoríte veľmi slušné renomé. To ale stálo relatívne veľa peňazí. Rozhodne viac, ako si rádio vedelo zarobiť. Preto sme hľadali nového investora a nakoniec sme v roku 2001, rádio predali. V podstate prestalo byť martinským rádiom, a tým pádom prestalo byť pre mňa zaujímavé. Keď končilo už som tam nejaký ten rok nebol.
Hovorí sa, že nikdy nevstupuj do tej istej rieky. Vy ste vstúpili... Nadväzuje dnes Rádio Rebeca na to, čím kedysi bolo? Alebo je úplne iné?
- Ja som vstúpil, ale za pätnásť rokov sa situácia veľmi zmenila, takže by som to nebral ako tú istú rieku. Nakoniec to ani nebol môj nápad, urobiť v Martine znovu rádio. S tým nápadom prišiel Janko Konček a rádio je jeho. Rebeca je dnes iná. Veľmi, veľmi iná a je to prirodzené. Nadviazali sme len na to, že značka Rádio Rebeca do tohto regiónu patrí.
V čom je iná?
- Tých rozdielov je viac, ale najzásadnejší, z ktorého pramenia ostatné, je ten, že dnes je rádio Rebeca v porovnaní so starým, len malé regionálne rádio, ktoré vysiela pre Martin, Žilinu a ich okolie. Dôraz je teraz postavený na regionálne informácie. Už nie je ani rockové, lebo v Martine máme medzičasom tri čisto rockové, celoslovenské rádiá a ľudia v našich mestách nie sú len rockeri. No a potom je tu internet... V čase, keď Rebeca v minulom storočí začínala, sme také slovo ani nepoznali.
Je dnes ešte priestor na dobré regionálne rádiá? Za akých podmienok môže byť úspešné? Je takým aj Rebeca?
- Na regionálne médiá je priestor a aj bude, ak budú dobré. V rádiu Rebeca je dnes jedinečná zmes regionálnych informácií, ktoré nie sú len vo vysielaní, ale aj na stránke a na profile. V tomto zmysle robí Rebeca užitočný servis. Rádio je najrýchlejšie médium. Stačí telefonát a informácia je hneď vonku. Potiaľto je to v poriadku. Žiaľ, regionálni zadávatelia reklamy podceňujú rozhlasovú reklamu, z ktorej rádio žije. Tej je skromne. A pritom je to reklama, ktorú takmer nikto nevníma ako obťažujúcu. Takže rádio, akým je teraz Rebeca, je skromný zázrak.
Viete si predstaviť, kde bude Rebeca o desať rokov?
- Rebeca bude rozširovať svoje pokrytie už na budúci rok do Ružomberka a Dolného Kubína. A viem si predstaviť, kde by mala byť o desať rokov, ale to už sme opäť pri snoch.
