Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Trochu z mojej mladosti v Laskári

Patrím k najstaršej generácii obyvateľov a teraz už iba záhradkárov z Laskára. A možno je načase podeliť sa o moje spomienky na túto dedinu.

(Zdroj: Ilust.foto: J.Podhorský)

LASKÁR. Bola som najstaršia z troch detí. Keď nám umrel otec, nemala som ešte ani štyri roky. Vzala nás k sebe stará mama. Bola k nám dobrá a naučila nás všetko, čo sama vedela. Ale bola aj prísna a nič nám nedarovala. Museli sme, keď sme už trocha odrástli, obrobiť celé jej pole a do konca augusta aj vymlátiť zbožie, lebo by nás nebola pustila do školy.

Bývala v Laskári – starodávnej turčianskej dedine ležiacej na terase rieky Turiec, v malej dolinke. V dedine bola jediná studňa s pitnou vodou. Raz do roka ju chlapi vyčistili a keď do nej natiekla čistá voda, dali do nej ešte dve rybky, aby ju čistili aj oni. V blízkosti studne bol obecný práč – dva válovy, každý vysekaný z jedného pňa stromu. Jeden válov bol na čisté oblečenie, druhý poniže na vrecia a horšie šatstvo. Okolo práča boli položené dosky, aby človek nestál vo vode. A vedľa boli police z dreva, na ktorých sa piestom vytĺkala z oblečenia špina. Neďaleko boli válovy, kde sa chodil napájať dobytok.

Skryť Vypnúť reklamu

Domce v dedine boli neveľké, ale murované. Každá kuchyňa mala pec na pečenie chleba. Pri každom dome bola záhradka a ovocný sad. A v každom sade boli obrovské stromy, hrušky – krkavky. To boli drobné sladké hrušky, ktoré mali červenú dužinu. Potom tam stáli hrušky mačacie hlavy, ktoré mali tiež dobré a sladké ovocie a nakoniec mali ľudia v sadoch aj hrušky – hnilice, tie sa sušili. Po pečení chleba stará mama nasypala dve-tri vedrá týchto hrušiek do pekárskej pece. Na druhý deň vybrala malé zošúverené tmavohnedé hruštičky, zmyla z nich popol a dosušila ich na slnku. V zime boli výborné, sladké, najlepšia pochúťka.

Môj prastarý otec Jozef chodil v polovici predminulého storočia do Ruska ako olejkár. Mal pas podpísaný samým cisárom Františkom Jozefom. Originál jeho pasu je teraz v Puškinovom múzeu v Brodzanoch. Do Ruska chodili traja bratia. Nie všade ich dobre prijali, a nie všade im verili. V rodine sa spomínalo, že raz v akejsi ďalekej dedine v jednom dome od mohutnej ruskej pece hodil do nich ktosi nôž. Ale ten sa zachytil o dvere, ktoré jeden z bratov zatváral. A tak sa mu nič nestalo. Ale môj prastarý otec sa predsa len z Ruska nevrátil...

Skryť Vypnúť reklamu

Moja stará mama mala aj bylinkovú záhradu. Nie veľkú, ale z nej dala „do výbavy“ desať rastlín. Už mi ale nestihla povedať, na čo sú všetky dobré. Po čase sa mi to ale podarilo zistiť. Podľa starkej, každý dobrý gazda, aby bolo o zdravie jeho rodiny dobre postarané, musí mať na dvore krík bazy čiernej a morušu.

Počas druhej svetovej vojny nám stará mama piekla chlieb zo zrna, ktoré sa jej podarilo ukryť pred rekviráciou. Zomlela ho na ručnom šrotári. Chlieb bol výborný jeden deň, na druhý bol tvrdý a mrvil sa tiež ako šrot. Ale, uživil nás.

Na svoju dobu bola stará mama veľmi pokroková. Prvá v dedine mala singerku a veľa na nej šila. Nepestovala už staroturčianske slivky, kyslé kozie cecky, ale sladké duranzie, z ktorých sa na jeseň na dvore v medenom kotli varil výborný lekvár. Hotové naplnené hlinené hrnce potom dala do pekárskej pece zapiecť, aby lekvár chytil kôrku a neplesnel. Na zimu si nasušila kyslé drienky, aby mala dosť slín, keď priadla.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Vianoce, keď zvonili zvony, musela som ísť ako najstaršia z detí do sadu potriasť všetky stromy, aby zarodili. Na dvere maštale starká pribila otiepku sena a slamy pre vtáčiky a na každé dvere urobil cesnakom krížik. Keď tak zabezpečila všetko, mohli sa začať sviatky.

Len, chuderka, trpela alergiou. Čože len o nej vtedy vedeli....? Stará mama si myslela, že dostala „ z očí“. Umývala sa čistcom a keď sa opuchlina stratila, premýšľala, koho stretla a od koho tú zočinu dostala.

Často si na starú mamu spomínam. Časy sa zmenili, preplnili počítačmi a čo ja viem, čím ešte. A toto staré, čarovné, sladko-bôľne sa už nikdy nevráti. Možno len tak v spomienkach niekoľkých z nás, čo ešte žijeme.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 323
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 16 654
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 134
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 616
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 880
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 904
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 615
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 535
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 461
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 244
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takmer polovicu zo štátnej bezúročnej pôžičky využijú na financovanie mestskej autobusovej dopravy

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.
Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Už ste čítali?