KATARÍNA ADAMICOVÁ,patologička, vysokoškolská pedagogička
Správna otázka, ktorá sa pýta na opravu prístupovej cesty na hole. Lebo hole už dávno nie sú „Martinské“. Martinu ostali iba dlhy, záväzky a historický názov. Prístupová cesta sa pochopiteľne dá opraviť. Ale kto do nej investuje? Majitelia holí skôr inkasujú ako investujú. Preto je súčasná možnosť dostať sa autom (a to ani nehovorím o možnosti vyviezť sa autobusom), taká, aká je. Martinčanom by muselo srdce trhať, keby sa išli pozrieť napríklad na Kehlsteinhaus (Orlie hniezdo) v Bavorských Alpách, na ktorý sa vyvezú po jednej z najkrajších horských ciest, aby videli, že postaviť prístupovú komunikáciu rešpektujúcu prírodu, je možné. A to už nespomíname úspornosť a funkčnosť zubačky, ako majú v Grazi, alebo lanovkovú dopravu v Alpách, napr. v Innsbrucku, kde nič, čo je určené turistom, nie je nedostupné. Náš problém s prístupovou cestou na hole nie je technický, ale ľudský. Je veľmi smutné konštatovať, že za celých dvadsať rokov nebolo možné nájsť v Martine či na Slovensku skupinu ľudí, ktorí by to s hoľami mysleli skutočne nezištne a perspektívne. Čo sa týka mňa osobne, chodím na hole pešo, z Podstrání cez serpentíny...
MILAN GONDA, knihovník
Je to naozaj smutné s tými našimi Martinskými hoľami. Keď vidím ráno v televíznom programe v Živej panoráme, ako je tam momentálne naozaj rozprávkovo pekne, až ma zdravo mykne. Vyskúšal som si cestu hore autom aj peši a kedysi som sa ta vozil sedačkovou lanovkou. Určite som za kabínkovú lanovku – čím sa pripájam ku kolektívnemu zbožnému prianiu. Dnes je však doba neobmedzených možností: čo tak na Martinské hole adrenalín milujúcich zhadzovať padákom? Ja osobne – času mám už dosť – si počkám na kabínkovú lanovku.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Prístupová cesta na Martinské hole je pomaly v takom stave, že prístup ani nebude možný. Rieši sa to už veľa rokov a stále sa nenašlo riešenie. Pritom tú cestu potrebujú všetci, ktorí majú so strediskom nejaké väzby. Viem, že sú to zložité problémy vlastníckych vzťahov a práv, nákladná investícia na rekonštrukciu, údržba a pod. Ale nikto iný okrem tých, ktorí majú záujem na tom, aby sa na Martinkách podnikalo, žilo a rekreovalo i chránilo životné prostredie, to riešenie nenájde. Takže recept nemám, len vyzývam tých, ktorých som spomenula, aby neotáľali a so zdravým rozumom a ústretovosťou sa rozprávali a počúvali navzájom. Veď aj keby sa stal nejaký zázrak a investori vybudovali lanovku zdola, cesta musí existovať a myslím, že v dnešných podmienkach aj u návštevníkov bude mať prednosť. Na holiach vyrástlo veľa súkromných rezidencií, ktoré budú potrebovať prístup, a čo oni – nemali by sa podieľať?
PETR MILAN, personálny riaditeľ, Ecco Slovakia
Najlepším riešením je znovuvybudovanie lanovky a s tým spojené obmedzenie prístupu áut po ceste. Lanovka umožní dostať sa hore väčšiemu počtu ľudí a zníži ekologickú záťaž. Alternatívou by mohla byť tiež ekologická kyvadlová doprava zo záchytných parkovísk vybudovaných pod úrovňou lesa. Rezidenti, ktorí na holiach bývajú, by mali mať výjazd hore povolený. Ostatní, ktorí majú silnú a naliehavú potrebu vyviezť sa k riedkemu vzduchu vlastným autom, by za každý výjazd zaplatili obdobu mýta. Tento poplatok môže pomôcť čiastočne dotovať kyvadlovú/lanovkovú dopravu.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Receptov je možno viac, ako by sme si mysleli, ale problém, ako vždy, sú zrejme peniaze. Nie som odborník na túto problematiku a neviem, čo by som poradil. Ale možno sa na tú cestu zabúda preto, lebo kompetentní sa starajú o naše zdravie, chcú, aby sme sa poprechádzali na čerstvom vzduchu, aby sme nelozili všade autami. Jasné, trošku špásujem, lebo niekedy nám už nič nezostáva. Len neviem, či to nie je už smiech cez slzy.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Ale veď ten recept tu už bol a volal sa kabínková lanovka. Spoliehať sa len na jeden prístup, a tým je súčasná prístupová cesta, nie je práve najlepšie, pretože táto neslúži len pre príjazd a odjazd osobných áut na Martinské hole, ale hlavne je to lesná cesta vybudovaná za účelom lesného hospodárstva. Kabínková lanovka je tým najlepším riešením, avšak myslím si, že čas v tomto prípade hrá veľkú rolu, najmä z hľadiska neustále stúpajúcich cien takýchto zariadení.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy v Martine
Keď niekedy idem na Martinské hole autom, uvedomím si, v akom zlom stave táto komunikácia je. Preto si neviem predstaviť, ako sa tam môžu konať majstrovstvá Slovenska v horskej časovke. Takéto cesta odrádza ľudí nielen od zimného športovania, ale aj od návštev strediska a robí zlé meno nášmu regiónu. Pomenovať vinníka je jednoduché – správca pozemkov (a ťažba drevnej hmoty), mesto Martin, správca komunikácie, chatári, Urbár Martin, telekomunikácie, lyžiarske stredisko... Ide o viacero subjektov. Všetci by mali dať po vyše dvoch desaťročiach problematických rozhodnutí hlavy dokopy, spojiť sa a ťahať za jeden koniec lana. Keby na holiach nebolo sváru, nemuseli by sme riešiť rôzne kauzy a ani zmenku. Lebo hole by mali patriť nám všetkým – na lyžovanie, cyklistiku, turistiky, relax. Ale rád by som podotkol, že okrem tejto komunikácie je v našom regióne viacero ciest, ktoré sú v dezolátnom stave, ako napr. tzv. „panelovka“ do Turčianskych Teplíc, alebo problémy s výstavbou cesty „ R 3“ obchvat Martina.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
Poznáte to, kde je vôľa, tam je cesta. Alebo – keď sa chce, tak sa naozaj dá. Všetci kompetentní by sa mali spojiť a bez bočných záujmov pristúpiť k rozumným činom, ktorých výsledkom bude dokonale opravená prístupová cesta. Už je čas nielen o tom hovoriť, ale v záujme turistického rozvoja Turčianskej záhradky aj konkrétne konať.
