Na konci roka 2014 odišiel Jakub Šenšel za svojím bratom pracovať do Anglicka. Vo februári tohto roku prišiel na Slovensko pozrieť svoju rodinu a tešil sa zo spoločnosti naj-bližších. V pondelok 29. februára, teda počas dňa, ktorý býva raz za štyri roky, odpadol a dostal epileptický záchvat. Následné vyšetrenia v nemocnici určili neľútostnú diagnózu – glioblastóm mozgu najťažšieho štvrtého stupňa.
Blesk z čistého neba
„Dovtedy Jakubovi nič nebolo a na nič sa nikdy nesťažoval. Ani ako malý chlapec nemal žiadne zdravotné ťažkosti okrem bežných ochorení, ktorými si prejdú všetky deti,“ začína svoje rozprávanie jeho mama Eva Šenšelová.
Už 8. marca musel podstúpiť operáciu mozgu, a tá dopadla dobre. Rodina chcela, aby absolvoval protónovú terapiu, ktorá je k telu oveľa šetrnejšia ako klasická rádioterapia a chemoterapia. Žiaľ, v Protónovom centre v Prahe im oznámili, že Jakubov druh nádoru sa touto progresívnou metódou nedá liečiť. Mladému mužovi tak nezostalo nič iné, len si počas šiestich týždňov vybrať 30 ožiarov rádioterapie a 40 dávok chemoterapie. Približne tri týždne po ukončení liečby prišiel ďalší šok. Keď prestal dýchať, dostal druhý epileptický záchvat a upadol do krátkeho bezvedomia.
„Našťastie, tesne predtým ho domov doviezol môj najstarší syn, ktorý ho úplne náhodou stretol vonku a zdalo sa mu, že sa správa dezorientovane. Vďaka tomu sme mu mohli okamžite pomôcť a privolať záchranku,“ pokračuje žena, ktorá pracuje ako zdravotné sestra.
Svetielko na konci tunela
Vyšetrenie CT prístrojom v martinskej nemocnici však zistilo recidívu ochorenia. Jukubovo telo totiž bolo voči dovtedajšej liečbe rezistentné. Svoje telo tak rádioterapiou a chemoterapiou trápil úplne zbytočne, pretože vôbec nezabrali.
Matka sa ale nechcela vzdať a začala hľadať niečo, čo by jej synovi dalo novú nádej. Nakoniec sa na ňu usmialo šťastie a dozvedela sa o liečbe elektrickými impulzmi.
„Vymysleli ju v Izraeli a často sa využíva v USA. V Čechách, ale i v iných európskych krajinách, prebiehajú pilotné projekty, do ktorých zapojili pacientov s glioblastómom. Niekoho dokázala vyliečiť, niekto na ňu nereagoval vôbec. V každom prípade je to šanca,“ oduševnene hovorí nezlomná žena.
Keďže do spomínaných programov teraz nových pacientov neprijímajú a poisťovňa zatiaľ nechce na liečbu prispievať, musela nájsť spôsob, ako zaobstarať potrebné financie. Okrem iného zvažovala i predaj bytu, a potom skúsila požiadať ľudí o pomoc prostredníctvom sociálnej siete. Pozitívnymi reakciami bola príjemne prekvapená.
„Prispeli mi známi, ale i úplne neznámi ľudia. Niektorí sa dokonca ospravedlňovali, že dali len malú sumu, pretože viac jednoducho nemohli. Všetci boli úžasní a nikdy im to nezabudnem,“ úprimne ďakuje.
Pomáha im aj smiech
Aj vďaka tejto pomoci sa mohla dohodnúť na zapožičaní špeciálneho prístroja. Je to však len začiatok cesty. Doterajšie priemerné mesačné náklady na liečbu, vrátane všetkých podporných vecí, ktoré odhaduje Eva Šenšelová na 800 eur, sa totiž ešte zvýšia.
„Určite by bolo dobré ak by poisťovne liečbu elektrickými impulzmi preplácali. Teraz nejde len o Jakuba, ale ak existuje možnosť na záchranu života, mali by ju chorí dostať,“ myslí si.
Riešením pre ňu nie je ani pôžička. Žiadna banka jej ju nedá, pretože sama živí rodinu a jednu pôžičku už spláca. Musela si ju zobrať, pretože ak by tak neurobila, jej mama by pre nezodpovedné správanie svojho neporiadneho syna prišla o byt. Keďže Jakub sa najlepšie cíti v domácom prostredí a v spoločnosti najbližších, snaží sa byť stále pri ňom. V robote si teraz zdravotná sestra berie len nočné služby. Keď je v práci v noci, príde strážiť syna bývalý manžel, a ak je to nevyhnutné, pomôže i jej 82-ročná mama.
Nedávno zorganizovali finančnú zbierku na pomoc Jakubovi Šenšelovi i martinskí mestskí poslanci Zuzana Badová a Martin Hudec.
„Keď vidíte a cítite, že váš osud nie je ostatným ľahostajný, dodá vám to množstvo pozitívnej energie. Aj s Kubom sa spolu často smejeme a niekedy dokonca dokáže veci spojené s vlastnou chorobou obrátiť na žart,“ pochváli pacienta.
Niektorí jej síce už povedali, že bojuje s veternými mlynmi, no ona sa dopredu neplánuje vzdať. Je presvedčená, že krízovú situáciu zvládne.
„Povedala som si, že nebudem doma plakať do vankúša, ale využijem všetky možnosti, ako zachrániť svoje dieťa. Ak ma chce niekto pri mojom snažení akýmkoľvek spôsobom podporiť, rada a s pokorou jeho pomoc prijmem,“ dodala na záver Eva Šenšelová.
