KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Myslím, že v spomienkach som si preniesla takmer všetko. Aj to, čo je cítiť zmyslami, ako vône z kuchyne, pohľady na všetkých milých členov rodiny, rorátne a adventné piesne, ktoré zneli v kostole, ale si ich spievala aj mama pri varení alebo žehlení. Atmosféru radostného očakávania niečoho veľkolepého. Avšak čím viac som dospievala, tým viac som Vianoce a celé vianočné obdobie prijímala ako duchovný sviatok, radostný začiatok ďalšieho cirkevného roku. Vyvrcholením adventného očakávania bola štedrá večera, ktorá pozostávala z modlitby, lámania oblátok s medom a cesnakom, ich rozdávanie so spolustolujúcimi, z tradičných jedál, povolených v pôste (kapustnica bez mäsa s hubami a zapustenými vajcami, zemiakový šalát, vyprážaný kapor a sladkosti). Rozbaľovanie skromných, ale pekne zabalených darčekov pri vyzdobenom stromčeku. Pokojnú a radostnú „polnočnú“ svätú omšu s dojímavo zborovo spievanou Tichou nocou na záver omše, so zhasnutými svetlami, kde preblikáva iba pozadie oltára a vždy znova postavený tradičný betlehem... Nasledujúci deň, sviatok Božieho narodenia a pre dieťa len ťažko pochopiteľný Druhý sviatok vianočný, ktorý hneď po slávení zrodenia Dieťaťa – Vykupiteľa si kontrastne pripomína svätého Štefana ako prvého mučeníka z dlhého zástupu obetí našej cirkvi počas vyše 2000 rokov... Nuž, reálne mám ešte z domu malý betlehem, ktorý každoročne „oprášim“ a položím na čestné miesto na stole namiesto adventného venca, ktorý už splnil svoju funkciu.
MILAN GONDA, knihovník
Ja som vyrastal na východnom Slovensku v oblasti, kde sa už nepestovali nejaké vianočné obyčaje. Zato som sa tešil na vianočné jedlá. Raz ako štrnásťročný som sa u nás stretol so skupinkou tiež mladých ľudí, ktorí sa pokúšali oživiť chodenie betlehemskej skupiny po rodinách. Neujalo sa to. Akurát som si utvrdil význam jedného prirovnania – prečo sa hovorilo „taký je jak betlehemec“. Čo znamenalo, že dotyčný človek je neupravený, neogabaný, s odpudzujúcim vzhľadom. Manželka priniesla do našej rodiny z Liptova plno tradícií a rituálov, ktoré ma okamžite nadchli a praktizujeme ich celé desaťročia. Najviac sa mi páčia veľké rodinné stretnutia s tým istým programom, ktorý sa mi asi nikdy nezunuje.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Myslím, že skoro všetky zvyky, ktoré robili moji rodičia, robím aj ja. Ale asi to nebude nič zvláštne a prevratné. Ráno stromček, potom sa varí a trochu ešte upratuje a nesmie sa jesť. Potom – večera, oblátky, med, cesnak, – rozkrojiť jablko, – ryba, šalát, kapustnica – samozrejme, Otčenáš a na konci poďakujeme a potom darčeky, a radosť z nich, a prekvapenie, a napokon polnočná. A okolo toho – Pyšná a Popoluška a Princezná so zlatou hviezdou, atď., atď... Napokon – tak ako skoro všetci. Šťastné, veselé a požehnané Vianoce.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Ako dieťa som poznal dva druhy Vianoc. Prvé mestské v Brne a Trenčíne spojené s vôňou mandariniek a všadeprítomnej vianočnej výzdoby. Čľapkanica v meste, uzimené a mokré ulice. Darčeky nám nosil „Ježíšek“, ktorému sme nechávali listy za oknom. Umelý stromček s bohatou výzdobou a kapor, s ktorým som sa mohol kúpať dva dni pred Vianocami vo vani. Tie druhé boli u starej mamy na Liptove. Nefalšovaná zima, kúrenie v peci a páperová perina, ktorá vážila toľko ako ja. Lyžovačka za dedinou, dym z komínov, čo štípal v nose, ale tiež vôňa ihličia zo skutočného stromčeka. Maštaľ, do ktorej som chodil pomáhať a dreváreň, odkiaľ som nosil drevo do izieb vždy, keď starkej pes niekam na chvíľu vybehol. Dva odlišné svety, ktoré mali jedno spoločné. Rodinu, ktorá bola spolu, zabudla na stres i zhon a všetko zlé z roka si odpustila. Toto je niečo, čo sa snažím zachovať. Vianoce majú byť sviatky lásky a pokoja, sviatok radosti z Božieho narodenia a práve to je najdôležitejšia tradícia. Tešiť sa zo života a obdarúvať ľudí, ktorí sú okolo nás.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Mojim rodičom vždy záležalo na tom, aby sa počas Vianoc zišla celá naša rodina a tento zvyk som si preniesol aj do svojho života. Rodina je to najcennejšie, čo máme. Teším sa z toho, že sa všetci zídeme, v príjemnej atmosfére posedíme a trošku sa v tejto hektickej dobe zastavíme. Radosť mám aj z toho, ako sa všetci tešia a žiaria spokojnosťou. Je to príjemný pocit vidieť svojich najbližších šťastných. Vtedy si poviete, toto je tá chvíľa, pre ktorú sa oplatí žiť.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Je toho viac. Ale najradšej som odlomil kúsok vianočnej oblátky a dal na samostatný tanierik. Vraj pre anjelov, ktorí si po túto sladkú maškrtu v noci prídu. Či niekedy prišli, to neviem, ale oblátky tam na druhý deň neboli. Dnes robím to, čo zrejme moji rodičia, že tie oblátky v noci zjem, aby moje deti neprišli o vieru v anjelov a nenarušil som im tak čaro Vianoc. Čo sa týka sviatočnej večere, všetky chody zostali, a to ma veľmi teší.
JOZEF ZANOVIT, riaditeľ Spojenej školy v Martine
Čisto prestretý stôl, horiaca sviečka, oblátka s medom na tanieri a vôňa stromčeka. Za oknom snehová prikrývka a mrazom namaľované okenné tabule. Takéto Vianoce máme v predstavách asi všetci. Štedrý večer patrí k najkrajším dňom roka. Môj svokor pochádza z východu Slovenska a do Turca priniesol zvyk varenia piatich najpopulárnejších slovenských polievok, ktorý sa udomácnil aj v našej rodine a dodržiavame ho už vyše tri desaťročia. Na stole nesmie chýbať kapustová, hubová, šošovicová, fazuľková a slepačia polievka. Každý si naberie tú, ktorá mu ide na chuť a degustovať môžete aj viacero polievok. Môžete mi veriť, gazdinky ich dokážu ukuchtiť znamenite. Slávnostná večera pokračuje vyprážanou rybou a zemiakovým šalátom. Sviatočná atmosféra a pohoda nesmie byť ničím rušená. Ani televíznym prijímačom. Čaro Štedrého večera vrcholí rozbaľovaním darčekov, na ktoré sa najviac tešia deti. Podobnú pohodu chcem zaželať všetkým čitateľom nášho týždenníka a dopriať im, aby ju sprevádzali len šťastné pohľady najbližších.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
Vianoce sú krásne, nenadarmo sa o nich hovorí ako o najkrajších sviatkoch v roku. Vždy sa teším na to, že sa pri slávnostne prestretom stole stretne celá naša rodina. Ich rituál vychádza z kresťanských tradícií, ktoré som zažíval v detstve a veľmi si vážim, že aj v tejto modernej dobe pretrval. Štedrý deň u nás sa začína návštevou služieb Božích v kostole, nasleduje štedrovečerná hostina, kde na stole je kapustnica, vyprážané podkovičky z kapra, pečená morka, med, oblátky. Pred týmto požívaním nesmie chýbať modlitba najstaršieho člena rodiny, zaspievanie vianočnej pesničky so želaním prežitia vianočných sviatkov v zdraví a láske a v novom roku veľa šťastných dní. Nasleduje rozbaľovanie darčekov, čo najviac prežívajú vnúčence. My dospelí v rodinnej pohode posedíme a pospomíname na prežité roky a takto pokračujeme počas celých sviatkov.
