Zajtra 30. decembra si pripomíname 143. výročie narodenia významného slovenského spisovateľa, básnika, prekladateľa a právnika Janka Jesenského.
„Nezjavil sa v našej poézii od čias Chalupkových básnik takých junáckych výziev a taký bubeník vzdoru ako Janko Jesenský,“ povedal na spisovateľovu adresu literárny vedec a kritik Alexander Matuška.
Popredný predstaviteľ slovenskej modernej prózy a realizmu vo svojom bohatom diele reagoval na viaceré historické obdobia národného života. Autor básnických zbierok Verše, Zo zajatia, Verše II., Po búrkach, či Jesenný kvet vynikal ako humorista a kritik meštiackej spoločnosti. Z prózy sú známe jeho diela ako Malomestské rozprávky a Pani Rafiková a tiež rozsiahlejšie romány Cestou k slobode a Demokrati.
Janko Jesenský sa narodil 30. decembra 1874 v Martine do rodiny národne uvedomelého zemana, ktorý pre politiku prišiel o majetok, čo do istej miery ovplyvnilo názory budúceho spisovateľa. Po štúdiách práva pôsobil najskôr ako advokátsky koncipient, neskôr ako advokát v Bánovciach nad Bebravou. Počas prvej svetovej vojny bol vojakom rakúsko-uhorskej armády, padol do ruského zajatia a stal sa príslušníkom čs. légií. Od roku 1919 bol gemersko-malohontským a potom od roku 1923 nitrianskym županom a od roku 1931 krajinským viceprezidentom v Bratislave.
V rokoch 1932-1938 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky v roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna stali sa súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. V roku 1945 bol Janko Jesenský ako prvý Slovák menovaný za národného umelca.
Už Jesenského básnický knižný debut Verše z roku 1905 vzbudil literárny ohlas ako originálny počin subjektívnej lyriky. V ďalších básňach priblížil zážitky z I. svetovej vojny, kritizoval súveké spoločenské pomery, písal príležitostnú lyriku, odbojovú poéziu, básne vyjadrujúce jeho odpor k fašizmu či poéziu oslavujúcu účastníkov povstania. Jeho básne vyšli v zbierkach Verše I. (1905), Verše II. (1923), Po búrkach (1932), Proti noci (1945), Reflexie (1945), Na zlobu dňa (1945) a posmrtne vyšla zbierka Jesenný kvet (1948). Počínal si v nich tak "moderne", že jeho verše vzbudili v konzervatívnych spoločenských kruhoch pohoršenie a pokladali sa za cynické.
Svojimi prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu. Vydal súbor próz Malomestské rozprávky (1913). V knihe Zo starých časov (1935) využíva komicko-groteskný spôsob literárnej škandalizácie. Dokumentárna próza Cestou k slobode (1933) prináša zaujímavé a rozprávačsky živé úryvky z denníka z rokov 1914–1918. V dvojzväzkovom románe Demokrati (1934, 1938) podrobil ostrej kritike vtedajšiu spoločnosť, jej politický, mravný i ekonomický systém. Román napísal vo vrcholnej fáze svojho umeleckého vývinu a patrí k najlepším satirickým románom slovenskej spoločnosti.
Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba. Orientoval sa predovšetkým na preklad ruskej poézie. Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike. Cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine.
Janko Jesenský zomrel 27. decembra 1945 v Bratislave vo veku 70 rokov. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.
