TURANY. Maroš Litvaj z Turian je majster sveta a aj viacnásobný šampión Európy v pretekoch psích záprahov. Všade, kde príde, zbiera úspechy, vo svojom športe je jeho meno pojmom.
K prírode a zvieratám má od detstva pozitívny vzťah, ale aj tak by mu nenapadlo, že jeho život bude spojený s takýmto, na Slovensku určite, nezvyčajným koníčkom.
FOTO: Vianočný program v Martine, od Mikuláša po Štefana Čítajte „Bola to viac-menej náhoda, vtedy som mal asi 13 rokov. Mamina si vždy želala pravého modrookého sibírskeho haskyho. Len tak do domu. No ale keď sme ho už mali, tak ho ocino zapriahol. Zapáčilo sa nám to, a tak kúpil ďalšieho. Ale ani vtedy to ešte zďaleka na preteky nevyzeralo,“ zasmial sa 32-ročný Maroš.
Majstrovstvá sveta
Lenže v roku 1999 boli na Donovaloch majstrovstvá sveta a rázom sa všetko zmenilo.
„Mal som kamaráta, ktorý ma nahovoril, aby som sa prihlásil. Ako juniora ma vraj určite zoberú. To však bolo treba dokúpiť ďalších psov. Navyše som začal pravidelne trénovať a už mi to ostalo. Mimochodom, vtedy na Donovaloch som ako junior vybojoval 25. miesto z vyše šesťdesiatich štartujúcich, zo Slovákov som bol najlepší. Na premiéru to nebolo zlé. Tak som sa do toho zahryzol a začal oveľa viac makať. Motiváciou bolo získať časom na významnom podujatí medailu,“ prezradil Maroš Litvaj.
To, čo sa na začiatku zdalo byť snom, sa neskôr stalo skutočnosťou. Mladý športovec z Turian sa prebojoval do absolútnej špičky a už sa dvakrát stal svetovým šampiónom, pričom na majstrovstvách Európy už viac rokov nenašiel premožiteľa. Aj nedávno získal svoj ôsmy titul.
„Za veľa vďačím svojmu ocinovi. Áno, tiež ho to chytilo, bez toho by to asi nešlo, ale pomáhal mi finančne i organizačne. Má veľkú zásluhu na tom, čo sa mi podarilo. Každá medaila má aj jeho rukopis,“ nezabudol poďakovať svojmu najväčšiemu fanúšikovi Maroš.
Za úspechom je ale aj tvrdá drina a každodenné staranie sa o psiu svorku.
„V prvom rade bolo treba nakúpiť kvalitných psov, neskôr vychovať šteňatá a prirodzene veľa cvičiť a trénovať. Začíname na jeseň, keď sa trošku ochladí. Denne najazdíme asi 20 kilometrov. Dôležitá je aj technika jazdy. Kto ju čo najlepšie ovláda, má navrch. Psi musia vedieť rozoznať povely, správne odbočiť, vyberať zákruty, brzdiť,“ podotkol Maroš Litvaj.
Vybrať tých, čo majú formu
Avšak ani to nemusí stačiť. Vo svorke má momentálne šestnástich haskych a do záprahu môžu ísť šesť až osem.
„Výber je dôležitý, musíte trafiť tých, čo majú najlepšiu formu. Zároveň je dôležitá aj súhra – vo futbale by povedali spoločný ťah na bránku. Niekedy je umenie trafiť sa do čierneho, ale väčšinou sme mali šťastnú ruku,“ zasmial sa Maroš.
Úspechy sú jedna vec, ale nebol to hlavný dôvod, prečo sa mladý muž z Turca venuje psím záprahom.
„Tie medaile iste potešia, ale najväčšiu radosť mám z prírody, zo svojich psích miláčikov a aj spoznávania mnohých krajín. Okrem Slovenska som už pretekal v Česku, Poľsku, Rakúsku i Maďarsku, ale bol som aj v kolíske tohto športu – na Aljaške. A veľkou výhrou je aj to, že si haskych obľúbila i moja priateľka so synom, ktorá ma tiež veľmi podporuje,“ tešil sa Maroš Litvaj.
Sibírske hasky sú k ľuďom priateľské, potrebujú ale veľa behať.
„Keď sa vybláznia, sú veľmi spokojné a dobrotu, ktorú im dávate, vám vrátia. Sú to veľmi dobré psy a aj mimoriadne inteligentné,“ nedal dopustiť na svojich miláčikov úspešný pretekár.
Samozrejme, psov treba aj chovať a to už nie je sranda. Okrem vody s granulami každý z nich zje asi dve kilá mäsa.
„Nie je to lacný špás, ale dokážu si na seba aj trochu zarobiť. Počas zimnej sezóny v turistických centrách – či už vo Vysokých Tatrách alebo na Donovaloch, vozíme ľudí na vozoch a saniach. Pre nich je to zábava a aj pekný zážitok. Pre psov zas parádny tréning. Len keby toho snehu bolo viac, niekedy je problém ho nájsť už aj na horách vysvetlil Maroš Litvaj.
