Už viac ako pol roka vediete mesto z pozície podpredsedu NR SR, pričom sám ste po vašom zvolení do ústavnej funkcie povedali, že dlhodobo sa to nedá zvládať. Tak ako to zvládate?
– Je pravdou, že každá funkcia, ak sa ju snažíte robiť dobre a zodpovedne, je náročná. Pri prijímaní úlohy podpredsedu Národnej rady som si však povedal, že sa pokúsim vniesť do večne rozhádaného parlamentu aspoň trochu konštruktívnosti, na ktorú som zvyknutý z našich zastupiteľstiev. A naopak, čo najefektívnejšie preniesť požiadavky a potreby nielen Martina, ale aj celej komunálnej sféry do parlamentu. Niekedy sa to darí viac, niekedy menej, ale myslím si, že trend je pozitívny.
Vyčíta sa vám, že ste viac v Bratislave ako v Martine, odkiaľ sa vraj nedajú riešiť dennodenné problémy mesta. Bolo správne, keďže sa dal predpokladať váš vstup do veľkej politiky, že ste sa pred dvomi rokmi po tretí raz uchádzali o mandát primátora?
– Prijatie parlamentnej funkcie sa zásadným spôsobom podpísalo na mojom voľnom čase, ktorý už dnes naozaj nemám. Nerozhoduje, z akého miesta riešite problémy občanov, dôležité je, či ich dokážete vyriešiť. Častokrát z Bratislavy riešim množstvo primátorských povinností a častokrát si v Martine pripravujem agendu do parlamentu. Moji kritici, ako ste ich označili, vedia veľmi dobre, že tieto povinnosti sa nedajú nijako odložiť ani presunúť na niekoho iného.
Ale nijako sa nesťažujem, ja som si tento boj vybral. Kto sa na môj nedostatok času sťažovať môže, a sťažuje sa oprávnene, je moja rodina. Priznávam, že ma to veľmi mrzí a som im veľmi vďačný, že ma podporujú a vytvárajú skutočné zázemie. Aj preto vždy tvrdím, že Martin je môj domov.
Sme už v druhej polovici volebného obdobia, dokončíte svoj mandát? Na jar to vyzeralo tak, že nie...
– Situácia je iná, ako bola po parlamentných voľbách. Myslel som si, že v nútenej správe bude mesto len pár týždňov, no natiahlo sa to viac, ako by sme si všetci želali. V tejto chvíli neviem na túto otázku odpovedať, isté však je, že nechcem a ani nebudem utekať z boja. Paradoxne, moje vtedajšie vyjadrenie spôsobilo, že sa v meste rozpútala predvolebná kampaň.
Znamená to, že nové voľby vylučujete?
– V živote sa nedá nič vylúčiť. Na druhej strane treba zdôrazniť, že sme už v polovici volebného obdobia, pričom ďalšie voľby už budú za necelé dva roky. Je otázkou, či by predčasné mali význam, pretože kým by sa pripravili a uskutočnili, tak by ubehlo ďalších šesť mesiacov. Verím, že dokážem mestu z mojej pozície ešte pomôcť a navyše mu to šetrí aj nemalé finančné prostriedky, keďže poberám len minimálny plat. Ročná úspora aj s odvodmi predstavuje okolo 60-tisíc eur. Snažím sa využiť aj synergiu, ktorú ponúka mandát primátora a podpredsedu parlamentu. Videli ste to nedávno na učebnicovom príklade, keď som predstavil moje návrhy na zásadne jednoduchšie čerpanie eurofondov. Inšpirácia prišla z konkrétnych poznatkov z môjho dlhoročného pôsobenia vo funkcii primátora, no zapojenie vicepremiéra P. Pellegriniho či predsedu Mostu-Híd B. Bugára priniesla aktuálna politická prax a využitie môjho poslaneckého mandátu. Som si istý, že v prospech mesta Martin i celého Slovenska.
Počas vášho pôsobenia ste prakticky nemali problém presvedčiť zastupiteľstvo o svojich zámeroch, v mnohých veciach ste ťahali za spoločný koniec povrazu. V poslednom období sa ozývajú hlasy, že sa do zastupiteľstva v podobe obsadzovania rôznych pozícii vniesla politika a už chýba spoločný ťah na bránu. Máte aj vy takýto pocit?
– Rozhodne tento názor odmietam. Hľadanie konsenzu je mojou politickou DNA, neviem bez toho existovať a nikdy sa tohto prístupu nevzdám. Ak dnes vidíte v rokovaniach zastupiteľstva politiku, je to možno tým, že niektorí poslanci vidia v radikalizácii svojho slovníka svoju politickú budúcnosť. Povedzme si však rovno, že to je cesta do pekla.
Kauza Martinské hole výrazne zasiahla do chodu mesta a stále ešte nemá konca. Kedy sa to skončí a ako to dopadne?
– Som presvedčený, že túto vojnu sa oplatí dobojovať do konca. Pre mňa to bude vždy súboj medzi elementárnou spravodlivosťou a politikou vydierania. Počúvam hlasy, aby sme sa radšej dohodli, ale ja sa s vydieračmi dohadovať nebudem. Ide predsa o princíp, a tam sa kompromisy nerobia. Ak sa raz vzdáme, pochováme všetku nádej na spravodlivosť. Viem, že táto vojna je ťažká a má svoje vážne obete, ale boj za naše spoločné peniaze a za naše práva má zmysel. Určite.
Nútená správa, do ktorej sa Martin dostal, chtiac-nechtiac ovplyvňuje chod mesta. Čo si počas nej môžeme dovoliť? V čom nás nútená správa obmedzuje, aké projekty sa museli v meste zastaviť?
– Zastavilo sa v podstate všetko, v súčasnosti naozaj môžeme len kúriť a svietiť, ako sa hovorí. Ale opäť sa obraciam priamo na ľudí: vnímajme tento stav ako prechodný a ako nutné zlo v situácii, keď bojujeme za naše spoločné peniaze a za naše základné práva. Keď uspejeme, bude to naše spoločné a obrovské víťazstvo.
Takto pred rokom sme boli len pár týždňov od parlamentných volieb. Vtedy Sieť, ktorú ste zakladali, čakala dvojciferný výsledok. Viete s odstupom času povedať, prečo sa tak nestalo?
– Dôvodov bolo viac. Od našich komunikačných chýb, ktoré všetci videli a počuli, až po snahu ľudí dostať do parlamentu subjekty, ktoré by mohli spolu vytvoriť vládu bez Smeru. Povedzme si však otvorene, že vstup novej politickej strany do parlamentu je vždy úspechom, hoci priznávam, že sme čakali lepší výsledok.
Po voľbách ste vstúpili do vládnej koalície so Smerom, čo vám mnohí vyčítajú. Nebola iná alternatíva?
– Nebola. Pamätám si ten pocit, keď som sa v povolebnú nedeľu ráno díval na výsledky a uvedomoval som si, že jedinou možnosťou k stabilite je vytvoriť vládu so Smerom, hoci sme mu množstvo vecí vyčítali. Kto dnes vidí v parlamente vystúpenia politikov OĽaNO, SaS či rôznych extrémistov, zreteľne chápe, že s týmito ľuďmi sa vládnuť nedalo. Ja ich politické heslo: „Čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre mňa“, z celej duše odmietam.
S Radoslavom Procházkom ste sa v lete definitívne názorovo rozišli, zo Siete ste dokonca vystúpili. Čo bolo príčinou týchto turbulencií?
– Asi presvedčenie, že ľudia už nechcú počúvať o sporoch medzi politikmi, ale o konkrétnych skutkoch, ktoré zlepšujú ich život. Dnes máme stabilnú vládnu trojkoalíciu, vedenú lídrami, ktorých základnou politickou hodnotou je konsenzus. Myslím si, že čas nám dal za pravdu.
V súčasnosti ste členom poslaneckého klubu Most – Híd. Spájate svoju politickú budúcnosť s touto stranou?
– Je pravdou, že v Moste-Híd našla pätica našich poslancov veľmi priateľskú atmosféru a tvorivé prostredie, ktoré nám umožňuje v plnom rozsahu napĺňať náš program. Na jeho splnenie sme dostali mandát od voličov a ten do konca volebného obdobia splníme.
Asi je dnes priskoro hovoriť o politickej budúcnosti, ak však budeme naďalej v Moste-Híd dostávať priestor na naše priority, nevidím dôvod niečo na tomto stave meniť. V budúcom roku prídem osobne s viacerými návrhmi zákonov, na ktoré som dostal námety priamo od ľudí a teším sa, že po dlhých rokoch môže prísť vo viacerých oblastiach k zmene.
Nedôvera v politiku sa prehlbuje, značné množstvo ľudí má pocit, že sa politici od bežných ľudí vzdialili. Prečo je to tak a ako sa to dá zmeniť?
– Uvedomujem si to, no snažím sa byť jedným z tých, ktorí idú proti tomuto trendu. Úloha primátora mi v tom výrazne pomáha, pretože musím byť oveľa častejšie v kontakte s ľuďmi ako kolegovia, ktorí sa venujú len práci poslanca parlamentu. Preto ma vždy stretnete v centre či na holiach, som jednoducho rád medzi ľuďmi. Dávajú spätnú väzbu, sú pre mňa inšpiráciou i mojím každodenným vysvedčením. Toto snáď môže byť cesta aj pre ďalších.
Medzi vašimi prioritami, na ktoré z pozície koaličného poslanca máte dosah, je rekonštrukcia neslávne preslávenej betónky a zmodernizovanie železničnej stanice. Kedy sa veci pohnú tak, aby si to všimli aj občania?
– Rekonštrukciu tankodrómu si všimnú určite, inak by ju nemalo význam robiť (úsmev). Som nešťastný, že cesta ešte nie je hotová, veľmi jasne vnímam ponosy ľudí, ktorí po nej každodenne cestujú, ale som si istý, že takto o rok to už nebude pre vás téma. Zmodernizovanie železničnej stanice zrejme potrvá o niečo dlhšie, no výsledkom bude pekná a nová budova, za ktorú sa v 21. storočí nebudú musieť Martinčania hanbiť.
Aký bude rok 2017 v Martine, aký bude na Slovensku?
– Dobrý a lepší ako ten predchádzajúci. Práve počas budúceho roka očakávam zásadné kroky v kauze exekúcie a verím, že prestaneme ľudí otravovať kvôli rôznym špekulantom, ktorí sa neštítia ničoho. Ak sa dostaneme z nútenej správy, budeme môcť pokračovať v rozvojových projektoch, ktoré dnes, žiaľ, len čakajú. V celoslovenskej politike očakávam viac akcie zo strany vládnej koalície. Predsa len, voľby a následná deľba zodpovednosti za krajinu potrebujú určitý čas, aby si, hovorovo povedané, všetko „sadlo“. Budúci rok však už nie je na čo čakať, takže dobrých správ, ako bola napríklad tá o zjednodušení a stransparentnení eurofondov, bude podstatne viac.
Poznámka: Rozhovor bol zverejnený v MY - Turčianskych novinách v utorok 20. decembra.
