1. Bolo to na šľak trafenie
Kto nevidel, ťažko uverí, veď výsledok 1:5 vyzerá úplne jasne. Avšak nebolo to tak, Martin bol vo viacerých fázach stretnutia s Košicami lepší, mal herne navrch, o čom svedčí aj skutočnosť, že naši súpera prestrieľali v pomere 48:21. Koncovka nám opäť robila problémy. Áno, brankár oceliarov podal perfektný výkon (97,91 % úspešnosť), ale pravda je aj to, že sme niekedy zahodili aj nemožné. Duel ako by začarovala Königova tyčka z úvodu, ktorá poriadne zazvonila, po nej to bolo z našej strany strelecké trápenie. Naopak, Košičania boli vysoko efektívni. Nedá sa povedať, že by vyťažili z minima maximum, veď vo svojich radoch majú nespornú kvalitu. Dokázali to najmä tým, že z ich pohľadu vždy udreli vtedy, keď bolo treba. Až to pripomínalo zatĺkanie klincov do našej truhly.
2. Rozhodujúci moment
Nedá sa s istotou povedať, že bol najdôležitejší, ale rozhodne poriadne naklonil misky váh na stranu Košičanov. V 29. min nás východniari dusili v našej tretine (bol to skôr ojedinelý moment), chalanom sa s vypätím všetkých síl podarilo oslobodiť iba vyhodením puku na zakázané uvoľnenie. Nemohli sme tak vystriedať, naopak skúsený tréner Čada poslal na ľad údernú druhú formáciu a tá nás dorazila.
3. Presilovky
Je to už pomaly veľmi ošúchaná pesnička, ale početné výhody nám nešli. Mali sme ich pomerne dosť, ale chalani z nich vyťažili iba gól. Najhoršie to bolo v tretej tretine, k dispozícií sme dostali dlhú presilovku piatich na troch, ale ani tú sme nevyužili. Bolo to statické, bez prekvapujúceho momentu a dôraznej či presnej strely. Za stavu 1:4 diváci verili, že zápas sa dá ešte zdramatizovať (keďže hostia mali vylúčených troch hráčov, tak aj po prípadnom rýchlom góle by sme mali opäť presilovku piatich na troch), no nestalo sa tak. Trest prišiel bleskovo, keď už boli hostia kompletní, dali piatym gólom bodku za zápasom. Bolo to frustrujúce.
4. Český rozhodca Hejduk
Zápas pískali dvaja hlavní rozhodcovia, jeden bol z Českej republiky. Zvolil veľmi prísny meter, veľa vylučoval, akoby dával o sebe vedieť, pozor – som tu. Žiaľ, niektoré jeho rozhodnutia boli problematické. Minimálne v dvoch prípadoch to vyzeralo, že faulujú hostia, no na trestnú lavicu išli domáci. Padol z toho aj nejaký gól, čo iste duel ovplyvnilo. Potom prišla kompenzácia, veľa trestov, viac ako naši, dostali aj oceliari, dobrý zápas sa tak zbytočne rozbil. Rozhodcovská výmena medzi susednými krajinami je v poriadku, škoda ale, že výklad pravidiel akoby bol až príliš rozdielny. Nie, neplačeme nad prehrou, Martin si za ňu môže sám, ale niektoré záležitosti by sa nemali opomenúť.
5. Gratulujeme, tisícka na dohľad
Možno viete, možno nie, ale 43-ročný útočník oceliarov Peter Bartoš odohral v súboji so svojim materským klubom už 999. zápas v najvyššej slovenskej súťaži (Informáciu priniesol denník Šport). Paradoxom je, že úplne prvý premiérový duel absolvoval práve proti Košiciam v sezóne 1993/1994. Bola to nielen jeho veľká premiéra, ale aj celého martinského klubu, ktorý po prvý raz v histórii štartoval v najvyššej súťaži. Vtedy sme prehrali 2:7, no sezóna bola pre Martin úspešná, veď na jej konci sa Turčania tešili z historicky prvej bronzovej medaily. Peter, ktorý mal vtedy iba 20 rokov, naberal skúsenosti v útoku pod dohľadom Miroslava Chudého, Jozefa Regeca a neskôr i Karola Ondrejičku. Najväčšie úspechy martinský rodák zbieral v drese Košíc, kde sa už dávnejšie usadil. Získal s nimi päť majstrovských titulov, viedol ich aj ako kapitán tímu.
