MARTIN. Slovenské národné múzeum už niekoľkokrát predstavilo širokej návštevníckej verejnosti tvorbu Igora Grossmanna. Etnografické múzeum v Martine aktuálne nadväzuje na tieto úspešné fotografické výstavy, ktoré prezentovali jeho špičkové fotografické práce a vracia sa opäť k dielu verejnosťou uznávaného významného fotografa, majstra Grossmanna – klasika slovenskej umeleckej fotografie. Výstavu múzeum pripravilo v spolupráci s Schirlbauer, dcérou Igora Grossmanna. Je inštalovaná na Malej hore do 31. marca.
Detská radosť zo snehovej nádielky, zasnežené strechy dreveníc, vianočné zvyky, biela perina pokrývajúca tichú krajinu i veselie sprevádzajúce Fašiangy... Na osemdesiatke fotografií zobrazujúcich každodenný život slovenského vidieka v polovici minulého storočia ožíva spôsob života, ľudové tradície i architektúra, ktoré nenávratne zmizli v minulosti. Igor Grossmann (* 1924, Žilina – † 2013, Bratislava) ich zachytil ako jeden z posledných svedkov tohto pomaly zanikajúceho sveta. Vyštudovaný magister farmácie pracoval dlhé roky ako lekárnik, po roku 1950 sa začal venovať fotografickej tvorbe. Ovplyvnený prácou významných slovenských a českých fotografov a nadšený slovenskými reáliami v okolí Žiliny a Rajca, kde v tom čase žil a pracoval a neskôr susednými regiónmi Oravou, Liptovom a Kysucami, začal zachytávať krásu krajiny, severoslovenských dedín i ľudové zvyky. V jeho fotografiách ožil svet horskej dediny, estetika architektúry a podoby človeka.
„Igora Grossmanna si podmanila krása ľudového ornamentu, úžitkové a ozdobné predmety. Osobitú sféru záujmov dokumentoval prostredníctvom vlastných emotívnych výpovedí zachytených v čiernobielych fotografiách, spájal nielen svoje sny s realitou, ale i historické s prítomným, čím podtrhol pravdivú výpoveď fotografie,“ uvádza sa v sprievodnom slove k výstave. „Pochopil fotografiu ako komplexný prejav doby, a to nielen v dokumentárno-informačnom, ale i v umelecko-estetickom zmysle. Svoje videnie kódoval do sveta obrazov, aby neskôr slúžili pri poznávaní a hodnotení našej minulosti i súčasnosti. Vytvoril dielo, ktorým sa trvalo zapísal do histórie slovenskej fotografie. Výsledky fotografickej činnosti publikoval vo viacerých periodikách a samostatných knižných publikáciách a zároveň ich prezentoval na výstavných podujatiach doma i v zahraničí.“
