Pre nútenú správu mesta televízia svoju dvadsaťročnicu okázalo neoslavuje. Ale, skúsme bilancovať. Je tu čo oslavovať?
- Pre bývalých zamestnancov a priateľov TV Turiec sme pripravili spoločný večer spomienok, ktorý bol prierezom dvadsaťročnej tvorby televízie. V kine Moskva sa 20. decembra stretli bývalí i súčasní zamestnanci a pospomínali si na spoločne prežité chvíle. Dokument z tohto stretnutia sme zaradili do vysielania, takže súčasťou našich malých osláv sú aj diváci, ktorí sa takto sprostredkovane dozvedajú, kto tvoril, či tvorí jej obsah. A či je čo oslavovať? Určite.
Kto bol pri začiatkoch televízneho vysielania v Martine?
- Aj kolegovia z Prievidze. Jej pracovníci pomohli i s organizovaním konkurzu na redaktorov a kameramanov. Na začiatku vysielanie organizačne zabezpečoval mestský úrad. Úplne v úvode sa Martinčanom prihovoril vtedajší primátor mesta Stanislav Bernát, prvé vydanie správ – vtedy s názvom Martinský magazín – vysielala televízia už 19. januára 1996. Vysielalo sa raz za deň a premiéra bola vždy v piatok. Následne, v priebehu roku vznikla mestská „eseročka“ TV Turiec, ktorá potom od jesene prebrala celé vysielanie. Celkovo sa za tých 20 rokov vystriedalo pri tvorbe programu 44 redaktorov,19 kameramanov,7 pracovníkov videotextu, 8 pracovníkov zabezpečovalo marketing a ekonomiku a celkovo sa vo vedení vystriedalo 5 konateľov. Najdlhšie - 16 rokov - túto funkciu vykonával Rudolf Kollár.
Patrí sa pri takomto jubileu uviesť aj krátku štatistiku. Ktoré fakty sú pre dvadsať rokov televízie charakteristické?
- Od roku 1998 sa Magazín premenoval na Správy TVT, diskusná relácia Štúdio na reláciu Na aktuálnu tému a pribudli aj Dokumenty, ktoré sa zo začiatku vyrábali vo vlastnej réžii, ale postupne sa pridávali aj z iných lokálnych televízií Slovenska, ktoré sú združené v spolku lokálnych televízii Slovenska LOTOS. Televízia Turiec sa stala aj jedným z jeho piatich zakladajúcich členov. Spolok každý rok organizuje súťažný Workshop. TV Turiec sa do nej vždy prihlásila a odborná porota doteraz ocenila celkom 13 našich spravodajsko-publicistických príspevkov alebo dokumentov.
Pomôžme čitateľom spomenúť si. Ktoré to boli?
- Bol to napríklad materiál o nefunkčných výťahoch alebo krachu dopravnej banky, zaujal aj dokument z Bienále fantázie alebo zo zákulisia Cirkusu Alex. Ceny sme získali aj na podobnej, ale českej prehliadke Kafka s príspevkami o žobráckej mafii alebo premnožených medveďoch. Na iných súťažiach mal úspech dokument s témou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, zaujali sme aj na súťaži Najlepšie s mamou a otcom. Najviac si asi ceníme ocenenie z Literárneho fondu za príspevok o bezdomovcoch v Martine.
Archív televízie musí byť za tie roky hodne bohatý...
- Keď sme pri štatistike, tak za tie roky sa v našom štúdiu vyrobilo celkom 101 vydaní Martinského magazínu, v ktorých bolo zachytených 952 príspevkov. Správ TVT, ktoré sa od roku 1998 vyrábajú tri rady do týždňa v premiére, sa vyrobilo 2 776, čo predstavuje 18 385 príspevkov. Náš televízny archív je zachytený na stovkách videokaziet a keď prišla modernejšia doba, pokračovali sme na harddiskoch. Sú to množstvá hodín a hodín záznamu. A to ešte nespomíname reláciu Na aktuálnu tému, ktorá sa každý týždeň vyrába nová. Časť archívu využívame vo vysielaní, aby sa naši diváci vrátili myšlienkami v čase a spomínali. Sú na to veľmi pozitívne ohlasy.
Pridajme do bilancie aj priame prenosy z mestských zastupiteľstiev...
- Áno, majú nezastupiteľné miesto v našom vysielaní. Teraz je možné pozrieť si ich priebeh aj na internetovej stránke televízie.
Úspech každej spoločnosti stojí a padá na ľuďoch. TV Turiec si za ostatné roky, keď sa hojdala v rozpočte mesta, prežila svoje - organizačne či personálne. Je situácia v televízii teraz stabilizovaná? Má nábeh na progres?
- Treba otvorene povedať, že televízia by bez finančných prostriedkov z mesta neprežila. Nemôžeme sa však spoliehať na to, že investície potrebné do ďalšieho skvalitnenia nami poskytovaných služieb, nám spadnú z neba. Chceme sa rozrastať a robíme aktívne na tom, aby sme získali aj mimorozpočtové financie, aby sme náš tím rozšírili.
Ako vnímate TV Turiec dnes. Čím je, čím by mohla byť, ak...?
- Vnímam ju ako spravodajskú stálicu a ako jediné médium svojho druhu v našom regióne.
Čo je nevyhnutné pre fungovanie dobrej regionálnej televízie? Má to aj TV Turiec?
- Najdôležitejší je prehľad a kontakty. Na to, aby sme mohli divákom poskytnúť zmapovanie množstva akcií, ktoré sa konajú v regióne, musíme o nich vedieť a musíme vedieť, koho osloviť, aby nám odpovedal na otázky. V porovnaní s ostatnými lokálnymi televíziami na Slovensku naša televízia ako jedna z mála robí aktuálne spravodajstvo až trikrát do týždňa.
Za dvadsať rokov existencie TV Turiec v nej pôsobili aj dnes už v celoslovenskom televíznom prostredí viaceré zvučné mená. Spomínajte.
- Tak, toto veľmi rád vymenujem. V Markíze pracujú Marián Lechan, redaktor, Mário Herman, začínal u nás ako redaktor teraz je kameramanom a redaktorka Martina Dratvová-Töröková. V RTVS teraz pracujú v pozícii kameramana Ján Ličko a redaktori Vlado Záborský a Michaela Karassyová, v „jojke“ sú kameramani Juraj Trstenský a Peter Kaštíl, v TA3 kameraman Milan Polerecký. Aj redaktor Branislav Závodský začínal u nás, teraz pracuje v Rádiu Expres. V Rebece je zase redaktora Eva Lacová.
Akú má budúcnosť televízia v regióne? Dnes vlastne každé médium, ale i jednotlivci, dokážu urobiť krátke video a zavesiť ho na internet. Je to istým spôsobom konkurencia. Vie na ňu TV Turiec reagovať? Čím sa chcete odlíšiť od tejto, síce amatérskej konkurencie, ale ľuďmi pozitívne vnímanej?
- Aj televízia sa musí prispôsobovať dobe, v ktorej žijeme. Postupne pripravujeme viaceré zmeny. Niektoré už realizujeme. Naše spravodajské príspevky sú a vždy budú iné ako tie, ktoré valcujú internet. Niektoré však boli natoľko zaujímavé, že sa šírili internetom, avšak bez nášho vedomia. Viacero ľudí vedome zneužilo naše autorské práva, tak aj takýmito prípadmi sa musíme zaoberať.
