Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Lanovka nám nepomôže, pomôžu nám múdri ľudia

Budúcnosť Martina nie je v tom, že sa postaví nejaká lanovka, ale v tom, že tu vytvoríme vysokokvalifikované pracovné miesta. Behaviorálny ekonóm Vladimír Baláž, v ktorým sme sa rozprávali o možnostiach rozvoja Turca a Martina, je o tom presvedčený.

Vladimír Baláž.Vladimír Baláž. (Zdroj: Archív TN)

Región Turca i Martin prešli v ostatnom štvrťstoročí veľmi zmenami - hospodárskymi i sociálnymi. Ako sa vám javia dnes?

- Martin bolo vždy mesto tak na polceste medzi Bratislavou a východom Slovenska, nielen v geografickom zmysle, ale aj v ekonomickom. Martin nie je a nikdy nebude taký bohatý ako Bratislava, ale ani chudobný ako niektoré regióny na vchode Slovenska. Je to mesto s relatívne dobrou infraštruktúrou, a tá sa ešte zlepší dokončením tunela do Žiliny. Má výhodu aj v tom, že môže rátať s celkom dobrým ľudským kapitálom. Veľa v tom v minulosti urobili turčianske strojárne. Vo svojom najlepšom období potrebovali veľa ľudí s kvalitným technickým vzdelaním, vrátane vysokoškolského. A to je kapitál, ktorý sa nestratil.

SkryťVypnúť reklamu

Ani po Nežnej revolúcii?

- Po roku 1989 títo ľudia aj napriek tomu, že si možno mali po skončení výroby v strojárňach problém nájsť zamestnanie, ostali tu a v druhej vlne industrializácie, ktorá prišla okolo roku 2000 a neskôr, našli svoje uplatnenie. Keď sa začali v regióne stavať malé priemyselné parky, investori neprišli do „vzduchoprázdna“, našli tu celkom slušný základ ľudí s technickým vzdelaním. Zjednodušene povedané: to, čo bolo pred rokom 1989, ovplyvňuje aj vývoj regiónu, ktorý je tu teraz.

Ale nie je to jediným faktor, ktorý vplýva na to, ako sa tu teraz žije, či bude žiť...

- Určite nie. Dôležitá pre Turiec bola a aj je univerzitná nemocnica. Je to fakultná nemocnica s priamym prepojením liečby, výskumu a výučby. To, ako toto prepojenie funguje, sa dnes ešte málo doceňuje, ale v budúcnosti - hlavne fakulta a jej výskumný potenciál - budú mať ešte väčší význam pre ďalší rozvoj Martina. Nezamestná síce veľa ľudí, ale budú to vysokokvalifikovaní ľudí s vysokými príjmami. Naviac, fakulte sa darí, pred čím skladám vedeniu tejto vysokej školy poklonu, lákať cieľavedome do Turca študentov európskych krajín a dlhodobo s nimi budovať spoluprácu. Má to svoj význam nielen v tom, že ide o študentov z rodín s vysokými príjmami, ale hlavne ten, že v našom regióne strávia minimálne šesť rokov a vytvoria si k nemu citový vzťah. Aj v ňom vidím veľký potenciál v rozvoji spolupráce medzi mestom Martin a napríklad severskými krajinami. Predpokladám, že v budúcnosti vzniknú mnohé firmy, konzorciá, ktoré sa budú zaoberať nielen klasickými medicínskymi činnosťami, ale aj medicínskym výskumom.

SkryťVypnúť reklamu

Aké má Turiec, podľa vás, silné i slabé stránky?

- Začal by som slabými stránkami. Slabou stránkou je to, že Martin je obmedzený veľkosťou. Napríklad, keď tu prídete o prácu, nie je jednoduché si v regióne inú prácu nájsť, a to najmä v primeranej kvalifikačnej štruktúre. Ale na tomto nič nezmeníme. Ďalšou slabinou je ešte stále to chýbajúce prepojenie na hlavné dopravné trasy. Dokončenie tunela do Žiliny ale nie je samospasiteľné. Len kvôli tomu ľudia či investície do Martina neprídu. Musí ich tu prilákať niečo iné. A hoci doprava nie je vecou vedenia mesta, ale štátu, istú vec by som vedeniu mesta predsa len vyčítal. V rozvojových koncepciách príliš kladie dôraz na rozvoj cestovného ruchu. A menej zdôrazňuje rozvoj poznatkovo – intenzívnych služieb.

SkryťVypnúť reklamu

Pokúste sa tento pojem viac rozvinúť.

- Ja sám chodím pravidelne na Martinské hole, mám rád turistiku, aj svoj výskum som kedysi začínal výskumom cestovného ruchu. Viem preto, že cestovný ruch nie je odvetvie, z ktorého sa dá vyžiť. Je to doplnkové odvetvie. Cestovný ruch zamestnáva predovšetkým kuchárov, čašníkov, chyžné, teda ľudí s pomerne nízkym platovým ohodnotením, a teda zároveň s nízkou kúpnou silou. Okrem toho v cestovnom ruchu existuje veľké množstvo platieb, ktoré sú neoficiálne, čo je „dobré“ akurát na rozvoj šedej a čiernej ekonomiky, a nie na rozvoj tej štandardnej. Samozrejme, sú aj tu segmenty, ktoré sú výnosné, napríklad kúpeľníctvo, ktoré je celoročné a s vysokými príjmami. Ale štandardný outdoorový cestovný ruch, ako sa snažíme v Martine preferovať, je vysokosezónna záležitosť. Najmä preto sa domnievam, že v meste by mal byť síce dôležitou súčasťou ekonomiky, ale iba v polohe doplnku.

Takže, ak to zhrnieme, cesta k rozvoju Martina a regiónu iba cez cestovný ruch nevedie...

- Presne tak. Región i mesto by sa malo orientovať na podporu takých zamestnávateľov a takých projektov, ktoré prilákajú najmä vzdelaných ľudí, s možnosťou dobre si zarobiť a svoje peniaze tu aj minúť. Nosná ekonomická aktivita v tomto priestore musí byť niečo, čo vytvorí kvalifikované a dobre platené pracovné miesta. Opäť tu treba zdôrazniť potenciál nemocnice a s ňou súvisiacich iných medicínskych služieb. A Martinu v tomto hrá do kariet demografický vývoj. Slovenská populácia prudko starne, rastie teda dopyt po zdravotníckych službách. Už dnes je pomerne ťažké dostať sa k špecialistom alebo napríklad veľmi ťažké je objednať si niektoré fyzioterapeutické služby. A budúcnosti to bude ešte horšie.

Domnievate sa, že zdravotnícke služby sa môžu v regióne stať najdôležitejším prvkom ekonomického rozvoja? Je to niečo, čo Turiec má a iné regióny nie?

- Ja osobne to takto vidím. Budúcnosť Martina musí byť v prvom rade spojená s rozvojom medicínskych služieb, s rozvojom medicínskeho výskumu. Naozaj by ľudia v tomto regióne mali byť hrdí na nový a moderný vedecko-technický park, ktorý je súčasťou lekárskej fakulty, kde budú pracovať špičkoví odborníci. A veľký potenciál vidím tiež, nazval by som to, v pokročilom strojárstve, ktoré je výsledkom takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcie. Jej súčasťou je aj to, že pracuje s technológiami, ktorých dominantným prvkom sú a budú roboty a softwéry. Preto som rád, že už aj v Turci sú firmy, ktoré sa začínajú aktívne zaoberať robotikou.

V súvislosti s prognózami je dôležitý aj demografický vývoj. Líši sa v ňom Bratislava od Martina?

- Demografický vývoj ukazuje, že Slovensko do roku 2060 stratí v dôsledku starnutia viac ako tretinu pracovných síl. Veľa ľudí odíde do dôchodku a málo sa ich narodí. Demografické prognózy pre okres Martin sa od celoslovenských predsa len o niečo líšia. Ide pritom o podstatnú vec – starnutie tu bude mať trochu horšie parametre ako celoslovenský priemer. Nepodporí ho totiž migrácia pracovnej sily. Sú okresy, ako najmä Bratislava a okresy, ktoré s ňou susedia, ktoré bohatnú z cestovania za prácou cez hranice susedných krajín. Martin toto nemá, pretože priemyselná aktivita tu nie je ani zďaleka taká silná, aby sa mesto mohlo na vnútornú imigráciu spoliehať. A starnutie ho neobíde.

Svet sa mení globálne i v menších regiónoch a na to vplýva aj súčasná utečenecká kríza. S jej dôsledkami sa stretávajú teraz skôr veľké mestá. No jej dopad sa môže časom prejaviť aj v slovenských regiónoch. Aký bude? Čo môžeme očakávať v Turci a ako by sa k novej situácii mali postaviť ľudia?

- Ak mám povedať pravdu, táto otázka ma dosť pobavila. Všetci sme minulý rok sledovali v televízii zábery utečencov zo Sýrie, Afganistanu, Balkánu, ktorí sa niekde v Macedónsku snažili dostať do vlaku, aby získali azyl v Nemecku alebo vo Veľkej Británii. Tieto zábery boli novinársky pútavé, ale vzbudili zároveň aj iracionálne obavy a fóbie. Keď sa teraz od tých novinárskych príbehov prenesieme na suché čísla, tak vidíme toto - za minulý rok prišlo do Európy celkom 1,2 milióna ľudí z mimoeurópskych krajín. Krajiny Únie majú 500 miliónov obyvateľov, takže, keď si to zrátate a vydelíte, tak do Európy prišlo celkom 0,2 percenta obyvateľov. To je nič. Treba teda rozlišovať, čo je novinárska dráma a to, čo je realita.

Takže, aká je realita?

- Realita je taká, že my v Európe, a špeciálne na Slovensku, potrebujeme ľudský kapitál, pretože rýchlo vymierame. Minulý rok podľa mne dostupných údajov na Slovensku získalo azyl 16 ľudí. Čo to je? Lenže my máme utečeneckú krízu. Takú našu. Nám utekajú vlastní ľudia do zahraničia. Konkrétne čísla sú veľavravné. V minulom roku študovalo v zahraničí 32 tisíc vysokoškolských študentov – Slovákov. To je 25 percent študentov v dennom štúdiu a zhruba len polovica z nich sa chce vrátiť naspäť. Toto je náš utečenecký problém, o ktorom sa ale menej hovorí a píše. Preto musíme vytvárať také podmienky, aby mladí ľudia, ktorí raz budú našu krajinu spravovať a raz sa budú o nás starať, ostali tu. Musíme im vytvoriť pracovné miesta, ktoré budú aj finančné atraktívne. A zas sa vraciam k tomu, čo sme hovorili na začiatku. Budúcnosť Martina a Turca nie je v tom, že sa postaví nejaká lanovka, ale že sa vytvoria vysokokvalifikované pracovné miesta v špičkových firmách, ktoré budú exportne výkonné, budú tvoriť vysokú pridanú hodnotu a budú našich ľudí dobre platiť.

VIZITKA

Doc. Ing. Vladimír Baláž, DrSc., behaviorálny ekonóm, riadny člen Rady Učenej spoločnosti, pracuje v Prognostickom ústave SAV. Medzinárodne uznávaný protagonista v behaviorálnej ekonómii, integrovanej s psychológiou a neurovedami, ktorá preniká k podstate globálnej krízy. Presadil sa v štúdiu difúzie tichých poznatkov významných pre súčasnú slovenskú spoločnosť. Je autorom 8 kníh, má okolo 500 ohlasov. Pochádza z Martina, žije v Bratislave.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  2. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  3. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  4. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  7. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  2. OverenaSpolocnost.sk - novinka v oblasti účtovných auditov
  3. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  4. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  5. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  6. Kamery do auta: Čo dokážu a akú by ste si mali vybrať?
  7. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  8. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 164
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 857
  3. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 12 248
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 439
  5. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 5 679
  6. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 470
  7. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 907
  8. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 2 517

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVb)
  2. Anna Miľanová: Krvácame... 2021
  3. Martin Greguš: Koľko uhynutých zvierat sa na území Bratislavy ročne vyzbiera, koľko túlavých zvierat sa odchytí a koľko sterilizácii ročne Bratislava platí?
  4. Vlasta Žampová: O tom potom Béla Bugár - Harakter
  5. Anna Miľanová: Smútok... 2021
  6. Kristína Jakubičková: Niektorí fajčiari sa správajú ako holuby, len otravnejšie.
  7. Naďa Serafínová: Ako si rýchlo a jednoducho zarobiť. A iné rozprávky z paralelného vesmíru.
  8. Michal Rodziňák: VC Británie F1: Dráma v troch dejstvách
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 23 557
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 13 494
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 868
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 108
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 839
  6. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 949
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 2 879
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit 2 607
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Priamy súboj o tretie miesto medzi celkami T-klub a AC Roma skončil remízou.

Súboj prvých dvoch celkov museli odložiť, pretože obidvaja reprezentovali Martin na majstrovstvách Slovenska.


15 h
Ilustračné foto

V zdravotníctve pracuje už 30 rokov a tvrdí, že situácia v ňom je čoraz horšia, skoro až neúnosná.


16 h

Dvadsaťstranový časopis pre všetkých milovníkov krížoviek, logických hier a lúštenia nájdete vložený v regionálnych novinách MY v týždni od 4. júla.


4. júl
Matej Tomka, obranca Fomatu Martin.

Obranca Matej Tomka je ročník narodenia 2000, ale napriek mladému veku je pevnou súčasťou defenzívy Fomatu. Počas jarnej časti si musel zvykať na nového partnera v stopérskej dvojici.


3. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dôvodom hromadného prepúšťania v OFZ je vysoká cena elektriny.


20 h

Bóje označovali prísne chránené územie.


4. júl

Naďalej platí mimoriadna situácia, je uzavretý pre autá, cyklistov a chodcov.


4. júl

Podobné prípady eviduje polícia vo viacerých mestách. Ide o jeden gang?


2. júl

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVb)
  2. Anna Miľanová: Krvácame... 2021
  3. Martin Greguš: Koľko uhynutých zvierat sa na území Bratislavy ročne vyzbiera, koľko túlavých zvierat sa odchytí a koľko sterilizácii ročne Bratislava platí?
  4. Vlasta Žampová: O tom potom Béla Bugár - Harakter
  5. Anna Miľanová: Smútok... 2021
  6. Kristína Jakubičková: Niektorí fajčiari sa správajú ako holuby, len otravnejšie.
  7. Naďa Serafínová: Ako si rýchlo a jednoducho zarobiť. A iné rozprávky z paralelného vesmíru.
  8. Michal Rodziňák: VC Británie F1: Dráma v troch dejstvách
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 23 557
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 13 494
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 868
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 108
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 839
  6. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 949
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 2 879
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit 2 607
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?