Utorok, 23. október, 2018 | Meniny má Alojzia

Lanovka nám nepomôže, pomôžu nám múdri ľudia

Budúcnosť Martina nie je v tom, že sa postaví nejaká lanovka, ale v tom, že tu vytvoríme vysokokvalifikované pracovné miesta. Behaviorálny ekonóm Vladimír Baláž, v ktorým sme sa rozprávali o možnostiach rozvoja Turca a Martina, je o tom presvedčený.

Vladimír Baláž.(Zdroj: Archív TN)

Región Turca i Martin prešli v ostatnom štvrťstoročí veľmi zmenami - hospodárskymi i sociálnymi. Ako sa vám javia dnes?

- Martin bolo vždy mesto tak na polceste medzi Bratislavou a východom Slovenska, nielen v geografickom zmysle, ale aj v ekonomickom. Martin nie je a nikdy nebude taký bohatý ako Bratislava, ale ani chudobný ako niektoré regióny na vchode Slovenska. Je to mesto s relatívne dobrou infraštruktúrou, a tá sa ešte zlepší dokončením tunela do Žiliny. Má výhodu aj v tom, že môže rátať s celkom dobrým ľudským kapitálom. Veľa v tom v minulosti urobili turčianske strojárne. Vo svojom najlepšom období potrebovali veľa ľudí s kvalitným technickým vzdelaním, vrátane vysokoškolského. A to je kapitál, ktorý sa nestratil.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ani po Nežnej revolúcii?

- Po roku 1989 títo ľudia aj napriek tomu, že si možno mali po skončení výroby v strojárňach problém nájsť zamestnanie, ostali tu a v druhej vlne industrializácie, ktorá prišla okolo roku 2000 a neskôr, našli svoje uplatnenie. Keď sa začali v regióne stavať malé priemyselné parky, investori neprišli do „vzduchoprázdna“, našli tu celkom slušný základ ľudí s technickým vzdelaním. Zjednodušene povedané: to, čo bolo pred rokom 1989, ovplyvňuje aj vývoj regiónu, ktorý je tu teraz.

Ale nie je to jediným faktor, ktorý vplýva na to, ako sa tu teraz žije, či bude žiť...

- Určite nie. Dôležitá pre Turiec bola a aj je univerzitná nemocnica. Je to fakultná nemocnica s priamym prepojením liečby, výskumu a výučby. To, ako toto prepojenie funguje, sa dnes ešte málo doceňuje, ale v budúcnosti - hlavne fakulta a jej výskumný potenciál - budú mať ešte väčší význam pre ďalší rozvoj Martina. Nezamestná síce veľa ľudí, ale budú to vysokokvalifikovaní ľudí s vysokými príjmami. Naviac, fakulte sa darí, pred čím skladám vedeniu tejto vysokej školy poklonu, lákať cieľavedome do Turca študentov európskych krajín a dlhodobo s nimi budovať spoluprácu. Má to svoj význam nielen v tom, že ide o študentov z rodín s vysokými príjmami, ale hlavne ten, že v našom regióne strávia minimálne šesť rokov a vytvoria si k nemu citový vzťah. Aj v ňom vidím veľký potenciál v rozvoji spolupráce medzi mestom Martin a napríklad severskými krajinami. Predpokladám, že v budúcnosti vzniknú mnohé firmy, konzorciá, ktoré sa budú zaoberať nielen klasickými medicínskymi činnosťami, ale aj medicínskym výskumom.

Aké má Turiec, podľa vás, silné i slabé stránky?

- Začal by som slabými stránkami. Slabou stránkou je to, že Martin je obmedzený veľkosťou. Napríklad, keď tu prídete o prácu, nie je jednoduché si v regióne inú prácu nájsť, a to najmä v primeranej kvalifikačnej štruktúre. Ale na tomto nič nezmeníme. Ďalšou slabinou je ešte stále to chýbajúce prepojenie na hlavné dopravné trasy. Dokončenie tunela do Žiliny ale nie je samospasiteľné. Len kvôli tomu ľudia či investície do Martina neprídu. Musí ich tu prilákať niečo iné. A hoci doprava nie je vecou vedenia mesta, ale štátu, istú vec by som vedeniu mesta predsa len vyčítal. V rozvojových koncepciách príliš kladie dôraz na rozvoj cestovného ruchu. A menej zdôrazňuje rozvoj poznatkovo – intenzívnych služieb.

Pokúste sa tento pojem viac rozvinúť.

- Ja sám chodím pravidelne na Martinské hole, mám rád turistiku, aj svoj výskum som kedysi začínal výskumom cestovného ruchu. Viem preto, že cestovný ruch nie je odvetvie, z ktorého sa dá vyžiť. Je to doplnkové odvetvie. Cestovný ruch zamestnáva predovšetkým kuchárov, čašníkov, chyžné, teda ľudí s pomerne nízkym platovým ohodnotením, a teda zároveň s nízkou kúpnou silou. Okrem toho v cestovnom ruchu existuje veľké množstvo platieb, ktoré sú neoficiálne, čo je „dobré“ akurát na rozvoj šedej a čiernej ekonomiky, a nie na rozvoj tej štandardnej. Samozrejme, sú aj tu segmenty, ktoré sú výnosné, napríklad kúpeľníctvo, ktoré je celoročné a s vysokými príjmami. Ale štandardný outdoorový cestovný ruch, ako sa snažíme v Martine preferovať, je vysokosezónna záležitosť. Najmä preto sa domnievam, že v meste by mal byť síce dôležitou súčasťou ekonomiky, ale iba v polohe doplnku.

Takže, ak to zhrnieme, cesta k rozvoju Martina a regiónu iba cez cestovný ruch nevedie...

- Presne tak. Región i mesto by sa malo orientovať na podporu takých zamestnávateľov a takých projektov, ktoré prilákajú najmä vzdelaných ľudí, s možnosťou dobre si zarobiť a svoje peniaze tu aj minúť. Nosná ekonomická aktivita v tomto priestore musí byť niečo, čo vytvorí kvalifikované a dobre platené pracovné miesta. Opäť tu treba zdôrazniť potenciál nemocnice a s ňou súvisiacich iných medicínskych služieb. A Martinu v tomto hrá do kariet demografický vývoj. Slovenská populácia prudko starne, rastie teda dopyt po zdravotníckych službách. Už dnes je pomerne ťažké dostať sa k špecialistom alebo napríklad veľmi ťažké je objednať si niektoré fyzioterapeutické služby. A budúcnosti to bude ešte horšie.

Domnievate sa, že zdravotnícke služby sa môžu v regióne stať najdôležitejším prvkom ekonomického rozvoja? Je to niečo, čo Turiec má a iné regióny nie?

- Ja osobne to takto vidím. Budúcnosť Martina musí byť v prvom rade spojená s rozvojom medicínskych služieb, s rozvojom medicínskeho výskumu. Naozaj by ľudia v tomto regióne mali byť hrdí na nový a moderný vedecko-technický park, ktorý je súčasťou lekárskej fakulty, kde budú pracovať špičkoví odborníci. A veľký potenciál vidím tiež, nazval by som to, v pokročilom strojárstve, ktoré je výsledkom takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcie. Jej súčasťou je aj to, že pracuje s technológiami, ktorých dominantným prvkom sú a budú roboty a softwéry. Preto som rád, že už aj v Turci sú firmy, ktoré sa začínajú aktívne zaoberať robotikou.

V súvislosti s prognózami je dôležitý aj demografický vývoj. Líši sa v ňom Bratislava od Martina?

- Demografický vývoj ukazuje, že Slovensko do roku 2060 stratí v dôsledku starnutia viac ako tretinu pracovných síl. Veľa ľudí odíde do dôchodku a málo sa ich narodí. Demografické prognózy pre okres Martin sa od celoslovenských predsa len o niečo líšia. Ide pritom o podstatnú vec – starnutie tu bude mať trochu horšie parametre ako celoslovenský priemer. Nepodporí ho totiž migrácia pracovnej sily. Sú okresy, ako najmä Bratislava a okresy, ktoré s ňou susedia, ktoré bohatnú z cestovania za prácou cez hranice susedných krajín. Martin toto nemá, pretože priemyselná aktivita tu nie je ani zďaleka taká silná, aby sa mesto mohlo na vnútornú imigráciu spoliehať. A starnutie ho neobíde.

Svet sa mení globálne i v menších regiónoch a na to vplýva aj súčasná utečenecká kríza. S jej dôsledkami sa stretávajú teraz skôr veľké mestá. No jej dopad sa môže časom prejaviť aj v slovenských regiónoch. Aký bude? Čo môžeme očakávať v Turci a ako by sa k novej situácii mali postaviť ľudia?

- Ak mám povedať pravdu, táto otázka ma dosť pobavila. Všetci sme minulý rok sledovali v televízii zábery utečencov zo Sýrie, Afganistanu, Balkánu, ktorí sa niekde v Macedónsku snažili dostať do vlaku, aby získali azyl v Nemecku alebo vo Veľkej Británii. Tieto zábery boli novinársky pútavé, ale vzbudili zároveň aj iracionálne obavy a fóbie. Keď sa teraz od tých novinárskych príbehov prenesieme na suché čísla, tak vidíme toto - za minulý rok prišlo do Európy celkom 1,2 milióna ľudí z mimoeurópskych krajín. Krajiny Únie majú 500 miliónov obyvateľov, takže, keď si to zrátate a vydelíte, tak do Európy prišlo celkom 0,2 percenta obyvateľov. To je nič. Treba teda rozlišovať, čo je novinárska dráma a to, čo je realita.

Takže, aká je realita?

- Realita je taká, že my v Európe, a špeciálne na Slovensku, potrebujeme ľudský kapitál, pretože rýchlo vymierame. Minulý rok podľa mne dostupných údajov na Slovensku získalo azyl 16 ľudí. Čo to je? Lenže my máme utečeneckú krízu. Takú našu. Nám utekajú vlastní ľudia do zahraničia. Konkrétne čísla sú veľavravné. V minulom roku študovalo v zahraničí 32 tisíc vysokoškolských študentov – Slovákov. To je 25 percent študentov v dennom štúdiu a zhruba len polovica z nich sa chce vrátiť naspäť. Toto je náš utečenecký problém, o ktorom sa ale menej hovorí a píše. Preto musíme vytvárať také podmienky, aby mladí ľudia, ktorí raz budú našu krajinu spravovať a raz sa budú o nás starať, ostali tu. Musíme im vytvoriť pracovné miesta, ktoré budú aj finančné atraktívne. A zas sa vraciam k tomu, čo sme hovorili na začiatku. Budúcnosť Martina a Turca nie je v tom, že sa postaví nejaká lanovka, ale že sa vytvoria vysokokvalifikované pracovné miesta v špičkových firmách, ktoré budú exportne výkonné, budú tvoriť vysokú pridanú hodnotu a budú našich ľudí dobre platiť.

VIZITKA

Doc. Ing. Vladimír Baláž, DrSc., behaviorálny ekonóm, riadny člen Rady Učenej spoločnosti, pracuje v Prognostickom ústave SAV. Medzinárodne uznávaný protagonista v behaviorálnej ekonómii, integrovanej s psychológiou a neurovedami, ktorá preniká k podstate globálnej krízy. Presadil sa v štúdiu difúzie tichých poznatkov významných pre súčasnú slovenskú spoločnosť. Je autorom 8 kníh, má okolo 500 ohlasov. Pochádza z Martina, žije v Bratislave.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  3. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  4. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. Dva rekordy na druhý pokus
  9. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  10. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  3. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  4. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  5. Company´s autumn in the High Tatras
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 31 941
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 24 185
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 995
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 11 767
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 465
  6. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 162
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 645
  8. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 7 994
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 107
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 437

Hlavné správy z MY Turiec

Žabokrecké kolo ožilo pod rukami dobrovoľníkov

Starý zanedbaný priestor sa za pár týždňov zmenil na nepoznanie. Bonusom je aj vybudovanie pumptrackovej dráhy pre mladých športovcov.

Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...

Kedy ideme k stomatológovi? Keď už musíme. Bolesť je stále jediným dôvodom, kedy sa odhodláme sadnúť si do zubárskeho kresla.

Železnice na „Dušičky“ posilňujú dopravu

Železničná spoločnosť  Slovensko (ZSSK) pred Sviatkom všetkých svätých a po ňom výrazne posilní dopravu po celom Slovensku.

Andrej Hlinka na panelovej výstave v Matici slovenskej

Panelová výstava o Andrejovi Hlinkovi prišla do druhej matičnej budovy v Martine.

ANKETA: Čo sa vám páči vo vašom meste/obci

V uliciach Martina sme sa pýtali: Čo sa vám páči vo vašom meste / vo vašej obci?

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Smrteľná nehoda pri Udiči. O život prišla vodička osobného auta

Podľa našich zistení prešla z neznámych príčin do protismeru.

Pardavý: Maďarské tímy? Nie som rád, že sú tu

Asistent trénera Dukly má na maďarské tímy svoj názor.

Bojnická nemocnica bola v hodnotení najhoršia na Slovensku. Prečo?

Zdravotnícke zariadenia porovnávali v piatich hlavných oblastiach.

Univerzita sa sporí s firmou pre internát. Budú sa študenti sťahovať?

Vysokoškoláci sa možno raz vrátia do budovy, ktorá je už roky prázdna.

Vybrali SME

Už ste čítali?