Sobota, 18. november, 2017 | Meniny má Eugen
Pridajte si svoje mesto

Lanovka nám nepomôže, pomôžu nám múdri ľudia

Budúcnosť Martina nie je v tom, že sa postaví nejaká lanovka, ale v tom, že tu vytvoríme vysokokvalifikované pracovné miesta. Behaviorálny ekonóm Vladimír Baláž, v ktorým sme sa rozprávali o možnostiach rozvoja Turca a Martina, je o tom presvedčený.

Vladimír Baláž.(Zdroj: Archív TN)

Región Turca i Martin prešli v ostatnom štvrťstoročí veľmi zmenami - hospodárskymi i sociálnymi. Ako sa vám javia dnes?

- Martin bolo vždy mesto tak na polceste medzi Bratislavou a východom Slovenska, nielen v geografickom zmysle, ale aj v ekonomickom. Martin nie je a nikdy nebude taký bohatý ako Bratislava, ale ani chudobný ako niektoré regióny na vchode Slovenska. Je to mesto s relatívne dobrou infraštruktúrou, a tá sa ešte zlepší dokončením tunela do Žiliny. Má výhodu aj v tom, že môže rátať s celkom dobrým ľudským kapitálom. Veľa v tom v minulosti urobili turčianske strojárne. Vo svojom najlepšom období potrebovali veľa ľudí s kvalitným technickým vzdelaním, vrátane vysokoškolského. A to je kapitál, ktorý sa nestratil.

Ani po Nežnej revolúcii?

- Po roku 1989 títo ľudia aj napriek tomu, že si možno mali po skončení výroby v strojárňach problém nájsť zamestnanie, ostali tu a v druhej vlne industrializácie, ktorá prišla okolo roku 2000 a neskôr, našli svoje uplatnenie. Keď sa začali v regióne stavať malé priemyselné parky, investori neprišli do „vzduchoprázdna“, našli tu celkom slušný základ ľudí s technickým vzdelaním. Zjednodušene povedané: to, čo bolo pred rokom 1989, ovplyvňuje aj vývoj regiónu, ktorý je tu teraz.

Ale nie je to jediným faktor, ktorý vplýva na to, ako sa tu teraz žije, či bude žiť...

- Určite nie. Dôležitá pre Turiec bola a aj je univerzitná nemocnica. Je to fakultná nemocnica s priamym prepojením liečby, výskumu a výučby. To, ako toto prepojenie funguje, sa dnes ešte málo doceňuje, ale v budúcnosti - hlavne fakulta a jej výskumný potenciál - budú mať ešte väčší význam pre ďalší rozvoj Martina. Nezamestná síce veľa ľudí, ale budú to vysokokvalifikovaní ľudí s vysokými príjmami. Naviac, fakulte sa darí, pred čím skladám vedeniu tejto vysokej školy poklonu, lákať cieľavedome do Turca študentov európskych krajín a dlhodobo s nimi budovať spoluprácu. Má to svoj význam nielen v tom, že ide o študentov z rodín s vysokými príjmami, ale hlavne ten, že v našom regióne strávia minimálne šesť rokov a vytvoria si k nemu citový vzťah. Aj v ňom vidím veľký potenciál v rozvoji spolupráce medzi mestom Martin a napríklad severskými krajinami. Predpokladám, že v budúcnosti vzniknú mnohé firmy, konzorciá, ktoré sa budú zaoberať nielen klasickými medicínskymi činnosťami, ale aj medicínskym výskumom.

Aké má Turiec, podľa vás, silné i slabé stránky?

- Začal by som slabými stránkami. Slabou stránkou je to, že Martin je obmedzený veľkosťou. Napríklad, keď tu prídete o prácu, nie je jednoduché si v regióne inú prácu nájsť, a to najmä v primeranej kvalifikačnej štruktúre. Ale na tomto nič nezmeníme. Ďalšou slabinou je ešte stále to chýbajúce prepojenie na hlavné dopravné trasy. Dokončenie tunela do Žiliny ale nie je samospasiteľné. Len kvôli tomu ľudia či investície do Martina neprídu. Musí ich tu prilákať niečo iné. A hoci doprava nie je vecou vedenia mesta, ale štátu, istú vec by som vedeniu mesta predsa len vyčítal. V rozvojových koncepciách príliš kladie dôraz na rozvoj cestovného ruchu. A menej zdôrazňuje rozvoj poznatkovo – intenzívnych služieb.

Pokúste sa tento pojem viac rozvinúť.

- Ja sám chodím pravidelne na Martinské hole, mám rád turistiku, aj svoj výskum som kedysi začínal výskumom cestovného ruchu. Viem preto, že cestovný ruch nie je odvetvie, z ktorého sa dá vyžiť. Je to doplnkové odvetvie. Cestovný ruch zamestnáva predovšetkým kuchárov, čašníkov, chyžné, teda ľudí s pomerne nízkym platovým ohodnotením, a teda zároveň s nízkou kúpnou silou. Okrem toho v cestovnom ruchu existuje veľké množstvo platieb, ktoré sú neoficiálne, čo je „dobré“ akurát na rozvoj šedej a čiernej ekonomiky, a nie na rozvoj tej štandardnej. Samozrejme, sú aj tu segmenty, ktoré sú výnosné, napríklad kúpeľníctvo, ktoré je celoročné a s vysokými príjmami. Ale štandardný outdoorový cestovný ruch, ako sa snažíme v Martine preferovať, je vysokosezónna záležitosť. Najmä preto sa domnievam, že v meste by mal byť síce dôležitou súčasťou ekonomiky, ale iba v polohe doplnku.

Takže, ak to zhrnieme, cesta k rozvoju Martina a regiónu iba cez cestovný ruch nevedie...

- Presne tak. Región i mesto by sa malo orientovať na podporu takých zamestnávateľov a takých projektov, ktoré prilákajú najmä vzdelaných ľudí, s možnosťou dobre si zarobiť a svoje peniaze tu aj minúť. Nosná ekonomická aktivita v tomto priestore musí byť niečo, čo vytvorí kvalifikované a dobre platené pracovné miesta. Opäť tu treba zdôrazniť potenciál nemocnice a s ňou súvisiacich iných medicínskych služieb. A Martinu v tomto hrá do kariet demografický vývoj. Slovenská populácia prudko starne, rastie teda dopyt po zdravotníckych službách. Už dnes je pomerne ťažké dostať sa k špecialistom alebo napríklad veľmi ťažké je objednať si niektoré fyzioterapeutické služby. A budúcnosti to bude ešte horšie.

Domnievate sa, že zdravotnícke služby sa môžu v regióne stať najdôležitejším prvkom ekonomického rozvoja? Je to niečo, čo Turiec má a iné regióny nie?

- Ja osobne to takto vidím. Budúcnosť Martina musí byť v prvom rade spojená s rozvojom medicínskych služieb, s rozvojom medicínskeho výskumu. Naozaj by ľudia v tomto regióne mali byť hrdí na nový a moderný vedecko-technický park, ktorý je súčasťou lekárskej fakulty, kde budú pracovať špičkoví odborníci. A veľký potenciál vidím tiež, nazval by som to, v pokročilom strojárstve, ktoré je výsledkom takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcie. Jej súčasťou je aj to, že pracuje s technológiami, ktorých dominantným prvkom sú a budú roboty a softwéry. Preto som rád, že už aj v Turci sú firmy, ktoré sa začínajú aktívne zaoberať robotikou.

V súvislosti s prognózami je dôležitý aj demografický vývoj. Líši sa v ňom Bratislava od Martina?

- Demografický vývoj ukazuje, že Slovensko do roku 2060 stratí v dôsledku starnutia viac ako tretinu pracovných síl. Veľa ľudí odíde do dôchodku a málo sa ich narodí. Demografické prognózy pre okres Martin sa od celoslovenských predsa len o niečo líšia. Ide pritom o podstatnú vec – starnutie tu bude mať trochu horšie parametre ako celoslovenský priemer. Nepodporí ho totiž migrácia pracovnej sily. Sú okresy, ako najmä Bratislava a okresy, ktoré s ňou susedia, ktoré bohatnú z cestovania za prácou cez hranice susedných krajín. Martin toto nemá, pretože priemyselná aktivita tu nie je ani zďaleka taká silná, aby sa mesto mohlo na vnútornú imigráciu spoliehať. A starnutie ho neobíde.

Svet sa mení globálne i v menších regiónoch a na to vplýva aj súčasná utečenecká kríza. S jej dôsledkami sa stretávajú teraz skôr veľké mestá. No jej dopad sa môže časom prejaviť aj v slovenských regiónoch. Aký bude? Čo môžeme očakávať v Turci a ako by sa k novej situácii mali postaviť ľudia?

- Ak mám povedať pravdu, táto otázka ma dosť pobavila. Všetci sme minulý rok sledovali v televízii zábery utečencov zo Sýrie, Afganistanu, Balkánu, ktorí sa niekde v Macedónsku snažili dostať do vlaku, aby získali azyl v Nemecku alebo vo Veľkej Británii. Tieto zábery boli novinársky pútavé, ale vzbudili zároveň aj iracionálne obavy a fóbie. Keď sa teraz od tých novinárskych príbehov prenesieme na suché čísla, tak vidíme toto - za minulý rok prišlo do Európy celkom 1,2 milióna ľudí z mimoeurópskych krajín. Krajiny Únie majú 500 miliónov obyvateľov, takže, keď si to zrátate a vydelíte, tak do Európy prišlo celkom 0,2 percenta obyvateľov. To je nič. Treba teda rozlišovať, čo je novinárska dráma a to, čo je realita.

Takže, aká je realita?

- Realita je taká, že my v Európe, a špeciálne na Slovensku, potrebujeme ľudský kapitál, pretože rýchlo vymierame. Minulý rok podľa mne dostupných údajov na Slovensku získalo azyl 16 ľudí. Čo to je? Lenže my máme utečeneckú krízu. Takú našu. Nám utekajú vlastní ľudia do zahraničia. Konkrétne čísla sú veľavravné. V minulom roku študovalo v zahraničí 32 tisíc vysokoškolských študentov – Slovákov. To je 25 percent študentov v dennom štúdiu a zhruba len polovica z nich sa chce vrátiť naspäť. Toto je náš utečenecký problém, o ktorom sa ale menej hovorí a píše. Preto musíme vytvárať také podmienky, aby mladí ľudia, ktorí raz budú našu krajinu spravovať a raz sa budú o nás starať, ostali tu. Musíme im vytvoriť pracovné miesta, ktoré budú aj finančné atraktívne. A zas sa vraciam k tomu, čo sme hovorili na začiatku. Budúcnosť Martina a Turca nie je v tom, že sa postaví nejaká lanovka, ale že sa vytvoria vysokokvalifikované pracovné miesta v špičkových firmách, ktoré budú exportne výkonné, budú tvoriť vysokú pridanú hodnotu a budú našich ľudí dobre platiť.

VIZITKA

Doc. Ing. Vladimír Baláž, DrSc., behaviorálny ekonóm, riadny člen Rady Učenej spoločnosti, pracuje v Prognostickom ústave SAV. Medzinárodne uznávaný protagonista v behaviorálnej ekonómii, integrovanej s psychológiou a neurovedami, ktorá preniká k podstate globálnej krízy. Presadil sa v štúdiu difúzie tichých poznatkov významných pre súčasnú slovenskú spoločnosť. Je autorom 8 kníh, má okolo 500 ohlasov. Pochádza z Martina, žije v Bratislave.

Zaujímavosti

 


  1. Nárok nezanikol, poslancom sa odmeny spätne vyplatia. Pozrite si, za čo ich majú 313
  2. Piatim klubom skončili suchoty, ostatní si musia ešte na peniaze trochu počkať 299
  3. Martin si pripomenul Nežnú revolúciu 293
  4. 17. november odštartoval aj v Turci mesiace plné pohybu 269
  5. Pád zo strechy ho pripravil o pohyb, chuť do života mu vrátil handbike 233
  6. Veslo dopádloval s Diviakmi do pokojných vôd 200
  7. Kanál Váhu kedysi napriek zákazu splavovali Česi na člnoch 157
  8. Pri Turčeku bežci vybehli po schodoch priehrady 148
  9. V národnom potravinovom katalógu majú miesto i domáci producenti 142
  10. Vytiahli sme z archívu: Bola len ozázka času, kedy režim padne 107

Najčítanejšie správy

Turiec

Nárok nezanikol, poslancom sa odmeny spätne vyplatia. Pozrite si, za čo ich majú

Pri politicky horúcej téme našiel poslanecký zbor pohodlnú väčšinu. Z rozpočtu mesta sa na odmeny vyplatí 464-tisíc eur.

Piatim klubom skončili suchoty, ostatní si musia ešte na peniaze trochu počkať

Najväčšej podpory sa dostalo hokeju a futbalu. Prilepší si však aj hádzaná a atletika.

Martin si pripomenul Nežnú revolúciu

Spomienkové stretnutie sa uskutočnilo pri Pamätníku obetiam kmunizmu.

17. november odštartoval aj v Turci mesiace plné pohybu

Nežná revolúcia priniesla veľké zmeny. Ako k nim postupne dospel aj Turiec nám pred rokmi priblížil jeden z protagonistov Novembra Boris Seryj. Zomrel 15. januára 2015.

Pád zo strechy ho pripravil o pohyb, chuť do života mu vrátil handbike

​​​​​​​Nešťastné pokĺznutie z ostrešia domu stálo Michala z Hája veľmi veľa. Ostal pripútaný k barlám, prišiel o prácu a na aktívny život s rodinou mohol zabudnúť. Do úvahy prichádzal iba ležadlový bicykel, ktorý si ale Turčan nemohol dovoliť. Pomoc prišla z Martina.

Blízke regióny

Žilinského lekára a jeho pacientov odsúdili za korupciu

Celkom osem skutkov korupcie priznal 54-ročný chirurg Ján R. zo Žiliny.

Kamionista dostal šmyk a potom sa rútil mimo cestu

Škodu vo výške 19-tisíc eur si vyžiadala dopravná nehoda vo Vysokej nad Kysucou. Havaroval tam kamión.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

Rýchly vodič neubrzdil, spôsobil hromadnú haváriu

Kamión chcel odbočiť cez plnú čiaru, vodič Hyundaiu Tucson zareagoval neskoro. Doplatili na to tri stojace autá pred ním a posádky v nich.

Všetky správy

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Takto padol komunizmus. Pozrite si unikátne fotografie z novembra '89

Bratislavskí študenti sa vydali do ulíc ešte o deň skôr ako ich pražskí kolegovia.

Matka českého hokejistu robí stále predavačku, hoci jej syn zarába milióny

Aby mohla svojmu synovi platiť všetko, čo sa týkalo hokeja, mala dve práce.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Tesla na premiére elektrického kamiónu ukázala aj nový Roadster 2.0

Nové modely prekvapili zrýchlením aj veľkým dojazdom.

Kam vyraziť