Štatistiky sú neúprosné, pred súbojom s Popradom vaše mužstvo z posledných ôsmich stretnutí až sedem prehralo. Je to už kríza alebo len nevydarené prechodné obdobie?
- Ak je to kríza, tak predovšetkým strelecká. V každom zápase si dokážeme vytvoriť značné množstvo príležitostí, no naša efektivita je slabá. Na každý jeden gól sa narobíme, puky sa k nám aj po zakončení obrancov neodrážajú, chýba nám už aj trochu šťastia. Naopak súperom, aj keď ich často výrazne prestrieľame, to niekedy padne i z ničoho. Je to nepríjemné a zároveň i frustrujúce, ale musíme to prekonať. Chlapcom ani nie je čo vyčítať. Nič si nezľahčujú, poctivo pracujú, snaha im nechýba, navyše herne dokážu mať na ľade navrch. Viem, že umelecký dojem nám body neprinesie, ľudia nám hovoria že herný prejav je dobrý, ale je nám jasné, že musíme začať dávať góly. Hocijaké, len nech sú.
S povesťou kanoniera prišiel do Martina Víťezslav Bílek, ale ten pre známe problémy so žltačkou je už dlhodobo mimo hry. Nemá ho kto nahradiť?
- Musíme si to priznať, typického zakončovateľa v mužstve nemáme, čo je dozaista problém. Pravda ale je, že v priebehu sezóny sme dávali góly ľahšie, vždy sa dokázal niekto presadiť. Dlho to ťahal prvý útok, ale potom sa chytili aj ostatní. Žiaľ, teraz sa nevieme trafiť ani do odkrytej brány. Chalani až veľmi chcú, čo im zrejme trochu zväzuje ruky i nohy.
Keď sa nedarí, tak všetko ide ťažšie...
Iste, psychika pracuje. Keď sa strelecky nedarí, tak pohoda i ľahkosť chýba, hráči si nedovolia toľko, čo robili bežne predtým. Na tréningoch ich nabádame k tomu, aby rôzne situácie riešili jednoducho a častejšie strieľali, aby v prečísleniach, keď už netreba, si ešte neprihrávali a radšej išli po dorážkach či odrazených pukoch. Aj tam je ta efektivita päťdesiat na päťdesiat, čo nie je úplne ideálne. Navyše v ostrom stretnutí sú hráči ešte pod väčším tlakom, rozhodujú sa v zlomku sekundy. Samozrejme, každý hráč sa snaží vyhodnotiť situáciu ako najlepšie vie, má iný pohľad na vec ako my na striedačke či diváci na tribúne. Je v tom aj kus osobného majstrovstva i kumštu.
Káder sa postupne obmieňal, je určite iný ako na začiatku. Avšak aj noví hráči sa ťažšie presadzujú, tiež im to veľmi nepadá. Je to otázka udomácnenia sa alebo skôr zohratosti?
- Mužstvo sa naozaj výrazne menilo, napríklad v decembri sme s výnimkou prvého útoku, ktorý rozhodoval zápasy, vôbec nemali ustálené formácie. Áno, tá rotácia bola veľká, ale už je to pokojnejšie a aj stabilnejšie a verím, že sa to aj na ľade prejaví, že tu smolu zlomíme. Prišiel Rapáč (v zápase s Popradom ho nešetrne zranil protihráč, utrpel silný otras mozgu, poz. red.) s Dlouhým, ale tiež to nie sú typickí strelci, ale skôr otroci ľadu, ktorí odvádzajú pre mužstvo veľa čiernej a pre bežné oko i neviditeľnej roboty. Iste, aj oni potrebujú čas, aby sa udomácnili a zvykli si na nové prostredie. To sú zákonitosti, ktoré sa nedajú len tak obísť. Osobne si myslím, že chalani ešte o svojich kvalitách presvedčia.
Téma presiloviek je v Martine večná, nie je, hádam, sezóna, aby sme s tým nemali problémy. Avšak nedarí sa nám ani hra v oslabeniach...
- Presilové hry sme sa snažili zjednodušiť, vieme sa v útočnom pásme aj usadiť, ale opäť stroskotávame na tom, o čom sa celý čas rozprávame – na efektívnej koncovke. Niekedy sa ale stane, že nám chýba hráč pred bránou, gólman vidí na puk a ľahšie sa mu to potom chytá. Vieme však o tom, snažíme sa i tieto nedostatky minimalizovať. A oslabenia? To je tiež kapitola sama o sebe. Nič ružové si maľovať nemusíme, nedarí sa nám v nich. Každé mužstvo hrá presilovku ináč, vieme si to na videu pri rozboroch ukázať, ale súperovi to tam aj tak padne. Žiaľ, čo je horšie, lámu sa na tom zápasy. Gól v presilovke či ubránenie oslabenia vám vždy veľmi pomôže.
Do konca základnej časti ostáva odohrať relatívne ešte veľa zápasov, ale pomaly sa blížime do finišu. Je na mieste obava, že by sme sa do play nedostali a skončili v baráži alebo takúto alternatívu si ani vôbec nepripúšťate?
- Táto liga je neskutočne vyrovnaná, neviem, či niekedy bola viac. Každý dokáže poraziť každého, o prekvapenia nie je núdza. Napokon aj bodové rozdiely sú minimálne. V minulosti vám 50 bodov o takomto čase stačili na stred tabuľky, teraz ste s takýmto počtom takmer na jej konci. Väčšina tímov si nemôže byť ničím istá a tváriť sa tak, že sa nikomu nič nestane. Do baráže môže stále spadnúť veľa mužstiev, aj to naše. Samozrejme, urobíme maximum preto, aby sme v play off nechýbali. Ideme od zápasu k zápasu, netreba sa až tak veľmi pozerať dopredu a zbytočne sa stresovať tým, že čo sa stane, keď niečo nevyjde.
Cítiť zo strany vedenia tlak na vašu osobu alebo na hráčov?
- Nie nie, máme dostatočný pokoj na prácu, cítime dôveru vedenia, všetci veríme, že sa to otočí k lepšiemu, lebo predpoklady na to máme. Iné by to možno bolo vtedy, keby nám vôbec nešla hra, na ľade by sme sa trápili, naše výkony by boli slabé a zo zápasu na zápas by ďalej upadali. My s kolegom Jurajom Halajom by sme boli prví, ktorí by v takejto situácii voči sebe vyvodili zodpovednosť a od mužstva odišli. Avšak herný prejav je dobrý, možno už po ďalších zápasoch budeme spolu hovoriť o iných témach.
Jednou z tém, ktorá ale chtiac – nechtiac rezonuje je žltačková infekcia a s ňou spojený mesačný výpadok, kedy mužstvo malo zakázaný vstup na štadión...
- Dalo sa predpokladať, že tieto problémy budú mať na nás dosah. Kým iné mužstvá počas prestávok dobíjajú baterky, obnovujú svoje fyzické sily, tak my sme sa museli a musíme sústrediť na dohrávky. Je to však realita, nič s tým neurobíme a netreba sa nad tým až tak zamýšľať.
A čo zranenia?
- Zranenia k hokeju patria, nie vždy sa im dokážete vyhnúť, ale u nás ich bolo viac, ako by sme si všetci želali. Dlhšie nám chýbal a znovu chýba kapitán Jano Tabaček, o Bílkovi sme už hovorili. Áno, niekedy nie je týždeň, aby sa niečo nestalo. Aj s týmto sa ale treba vyrovnať.
Po nešetrnom zákroku v súboji s Nitrou sa na listine maródov objavil aj Jaro Markovič. Nemohol hrať proti Popradu a ani Zvolenu. (zdroj: JARO PODHORSKÝ)Je zlomovým momentom aj odchod brankára Corbeila, ktorý doslova z Martina pre problémy s vízami, resp. pracovným povolením odišiel zo dňa na deň?
- Na pohode nám to nepridalo, vo viacerých zápasoch bol oporou a pomohol nám. Ale osobne by som našu zlú sériu nevnímal cez brankárov, aj keď Mathieu mal výbornú fazónu. Sú to možno všetko len maličkosti, ale keď sa vám to naskladá – žltačka, zranenia, odchody, príchody, tak je toho už potom veľa.
Nedá sa nám nespýtať na rozhodcov. A to preto, že niekedy na nich nenecháte ani nitku suchú. Je to až také zlé?
- Zdá sa mi, že rozhodcovia majú rôzny meter a neplatí to len na naše mužstvo. Sú takí, ktorí do zápasu zbytočne nevstupujú a nechajú mužstvá hrať a sú takí, ktorí úzkostlivo vylučujú a vy ani neviete za čo. My síce na tréningoch hráčov na veľa vecí upozorníme, ale niekedy sa ocitnú v takých situáciách, že sami nevedia, čo si môžu alebo nemôžu dovoliť. Netajím, som impulzívny a keď cítim krivdu, tak to dám najavo. Boli zápasy, kedy nás verdikty rozhodcov viditeľne poškodili a nikto s tým nič nerobil. Aj teraz proti Nitre nám neuznali gól, hoci z videa, ktoré som si viackrát pozeral, vôbec nebolo jasné či gól padol neregulárne. Podľa mňa mal platiť, som o tom presvedčený. Ak sú problémy, tak treba o nich aspoň diskutovať.
POZNÁMKA. Rozhovor bol uverejnený v týždenníku MY Turčianske noviny v utorok 17. januára.
