MARTIN. Fašiangy boli v minulosti a aj dnes sú v našom regióne očakávaným časom žartov a zábav. Predchádzali im Vianoce so štvortýždňovým adventom, keď sa bolo treba postiť a akýkoľvek prejav bujarej radosti bol neprípustný. Za fašiangami potom nasleduje štyridsaťdňový predveľkonočný pôst a samotná Veľká noc. Ľudia sa musia stíšiť v očakávaní najväčších kresťanských sviatkov.
Čas, keď si možno dožičiť viac zábavy
V tomto roku majú fašiangy 53 dní, v minulom roku to bolo 34 dní. V našom prostredí majú dlhú tradíciu. Sú obdobím trvajúcim od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou. Podľa etnografky Hany Zelinovej zo Slovenského národného múzea v Martine ale už svojím obsahom súvisia s jarou.
„Dĺžka fašiangov je pohyblivá, závisí na termíne Veľkej noci, čo je prvá nedeľa po splne nasledujúcom po jarnej rovnodennosti. Fašiangy sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou – konajú sa v zimnom období, no ich hlavný obsah už súvisí s jarou. Úkony, ktoré sa k nim viažu majú za cieľ hlukom odohnať všetko zlé z dediny, ale aj zabezpečiť plodnosť a dobrú úrodu hlavne technických plodín – ľanu a konope. Známy je napríklad tanec žien na vysoký ľan, resp. konope,“ upresňuje.
Upozorňuje ďalej, že vyvrcholením fašiangov sú zábavy, ktorým predchádzajú obchôdzky mládencov a maskovaných postáv – maškár, spojené s hudbou a vyberaním výslužky pozostávajúcej hlavne z vajec, slaniny a klobás.
„Fašiangové dianie sa končí zábavou, ktorá sa pôvodne konala v utorok a končila o polnoci pochovávaním basy. V minulosti boli fašiangy aj časom svadieb. Organizátormi bývala dospelá mládež, jej úlohu dnes v turčianskych dedinách preberajú hasiči, prípadne členovia miestnych folklórnych kolektívov,“ dodáva ďalej H. Zelinová.
Candrbál budú mať i folkloristi
Na fašiangy sa chystajú obce, mestá i folklórne súbory. Pripravujú sa tanečné zábavy, plesy, karnevaly, svadby. Pochôdzky v maskách a pochovávanie basy na záver fašiangového obdobia zostáva stále živou a obľúbenou tradíciou. Candrbál budú mať aj ľudia, ktorých spája práca v Detskom folklórnom súboru Turiec. Bude 11. februára v Čiernej panej a deti sa na ňom predstavia okrem iného aj stvárnením fašiangových či iných zimných zvykov.
„O týždeň nato bude mať naše občianske združenie fašiangové posedenie, na ktoré pripravujeme súťaž o najlepšiu fánku či praženicu,“ hovorí organizačný vedúci DFS Ján Linceni a dodáva, že potom sa už deti sústredia na nácvik novej choreografie na okresnú prehliadku detského folklóru.
Na dedinách majú fašiangové zábavy pod svojou organizátorskou taktovkou spravidla miestne dobrovoľné hasičské zbory. Tak je tomu aj v Bystričke.
„Samozrejme, zábava bude, aj sprievod obcou, ktorý jej u nás vždy predchádza jeden-dva dni. Masky na koči s muzikou niečo od ľudí povyberajú a pozvú do tanca,“ približuje starostka obce Zdenka Maršalová.
Ľudia dajú klobásky, vajíčka i euríčka
Podobný priebeh majú fašiangy v Blatnici. Zábava je naplánovaná na 18. februára. Hneď ráno zaznie z obecného rozhlasu príhovor starostky Ivice Sukeníkovej, ktorá požiada Blatničanov, aby fašiangový sprievod v domoch vľúdne privítali a prišli sa večer zabaviť. To už sa vyobliekaný sprievod pohne dedinou, rozdelí sa na horný a dolný koniec a v sprievode harmoniky masky zaklopú na každé dvere.
„Ľudia dostanú pozvánky na zábavu a ak majú chuť, vložia fašiangovníkom do košíka nejakú klobásku, slaninku a vajíčka na praženicu či bankovku. Zábavy sú u nás dobré a v tomto roku možno dôjde aj na pochovanie basy,“ opisuje starostka.
V Nolčove fašiangovú zábavu nerobia. Miestni hasiči síce obídu domy, ale obec si šetrí organizátorské sily na májovú veselicu. „K takým obciam ako Krpeľany či Turany, ktoré majú krásne sprievody či zábavy, sa mi rovnať nemôžeme,“ hovorí starosta Vladimír Mihalik. „Preto už tradične pripravujeme májovú veselicu, na ktorú môžeme pozvať i susedov a využiť folkloristov na vystúpenia i zábavu,“ uzavrel.
