Streda, 24. október, 2018 | Meniny má Kvetoslava

Splavovať deltu Dunaja je ako ísť krásnou galériou

​​​​​​​Martinský prírodovedec sa s deťmi vydali na splav delty Dunaja v gumených kanoe. Ich dvojtýždňová cesta bola plná zážitkov. Bojovať museli s dotieravou háveďou a občas ich potrápila nevyspytateľná voda.

Matej Žiak so svojimi deťmi.(Zdroj: ARCHÍV MŽ)

MARTIN. ŽILINA. Zažili nevídané dobrodružstvo. Prírodovedec z Múzea Andreja Kmeťa v Martine Matej Žiak sa aj so svojimi dvoma malými deťmi vybrali na dvojtýždňový splav labyrintom močiarov európskej Amazonky – delty Dunaja. Expedícia niesla názov Hladkáči užoviek. Až 130 kilometrov dlhú plavbu absolvoval tento 33-ročný Žilinčan spolu s ďalšími slovenskými prírodovedcami a na nafukovacích kanoe sa dostali až do Čierneho mora.

Pastva pre oči

Pomenovanie pre plavbu vymysleli Matejove deti, ktoré túžili počas plavby objaviť nejakú užovku a aj si ju pohladiť, čo sa im vraj nakoniec podarilo.

Článok pokračuje pod video reklamou

„S ponukou ísť na túto expedíciu ma oslovil kamarát a keďže do delty Dunaja som vždy túžil ísť, bola to veľká výzva. Ako jediný som vzal so sebou malé deti. Sedemročná Terezka a štvorročný Ondrejko sa na výlet nesmierne tešili. Už doma si obzerali obrázky prírody a živočíchy, aké tam uvidia. Na stanovačky po Európe boli zvyknutí, no toto bola určite nová skúsenosť,“ približuje Matej Žiak, ktorý v kanoe spolu s ostatnými členmi expedície strávil denne päť až osem hodín. Rekord bol desať hodín za jeden deň.

„Bolo to fyzicky náročné, voda bola stojatá a občas bolo treba bojovať s protivetrom. Hneď v druhý deň splavu som z toľkého pádlovania dostal horúčku z vysilenia svalov. V ostatných kanoe boli na pádlovanie dvaja, ja som bol na to sám, pretože som viezol deti. Ale potom si telo privyklo na záťaž,“ vykresľuje prírodovedec, ktorý sa odborne v múzeu venuje vodnému hmyzu. Plavba cez močiare európskej Amazonky tak bola pastvou pre jeho vedecké oči. Ako spomína, najskôr sa nevedel vynadívať na rozmanité druhy živočíchov a najmä všakovaké vtáctvo. Tie, ktoré u nás považujeme za vzácne, boli v na delte Dunaja úplne bežnými.

Nevyspytateľná voda

Dôležité ale bolo dávať po západe slnka pozor na veľké množstvo komárov a občas na pijavice.

„Pijavice lekárske boli v niektorých oblastiach delty vo vode v hojnom počte, ich dĺžka bola niekedy i 20 centimetrov, takže keď sme sa chladili vo vode, museli sme byť opatrní. Niekedy sa nám nalepili na spodnú časť kanoe a snažili sa vyliezť dnu. Miestami to pripomínalo scénu z hororu, keď sme ich dávali preč,“ so smiechom hovorí Matej Žiak.

V tejto obrovskej divočine, hoci s neskutočnou krásnou a unikátnou prírodou, sa ale dá ľahko stratiť. Labyrinty močarísk potrápia i skúseného sprievodcu. Členovia expedície si tiež museli vždy do pol deviatej večer nájsť po celodennej plavbe táborisko na spanie a uchýliť sa do stanu.

Ako Matej Žiak hovorí, vtedy nastane takzvaná hodina veľkého komára, ktorý je najaktívnejší práve v noci a proti jeho uštipnutiu nezaberá ani repelent. Pomôže len zalezenie do stanu.

„Navyše v močariskách sa ťažko hľadajú suché miesta, kde môžete prespať. Neraz sa nám stalo, že keď sme sa ráno prebudili, voda počas noci stúpla tak, že nám už omývala kolíky na stane,“ spomína na krušné chvíle Žilinčan.

Civilizácia ich neláka

Pre Mateja Žiaka bolo najväčší zážitkom vidieť spôsob života tamojšieho obyvateľstva v izolovaných rybárskych osadách vzdialených niekoľko hodín od civilizácie. Vzhľadovo pripomínajú domčeky z minulých storočí.

„Je úžasné vidieť, že ešte aj dnes dokážu ľudia prežiť tradičným spôsobom a fungujú len na tom, čo si sami vypestujú a ulovia. Bývajú v jednoduchých hlinených domoch, prepravujú sa na koňoch a chovajú kravy. Je zaujímavé, že tie sa dokážu pásť aj v močiaroch,“ pridáva raritu prírodovedec a dodáva, že tamojší ľudia sú veľmi priateľskí, pohostinní a často sa u nich prestravovali na rôznych druhoch rýb.

Negatívne zážitky z tohto splavovania prírodovedec nemá nemá. Okrem jednej búrky, keď sa nad nimi počas pádlovania blýskalo, prebehlo všetko úplne hladko.

„Splavovať deltu Dunaja je ako chodiť krásnou galériou, ktorou sa neustále kocháte. Deti boli z výletu nadšené a keď sme v posledný deň v meste Suline nastupovali na loď, ktorá nás mala doviezť na vlakovú stanicu, Ondrejko sa ani nechcel vrátiť domov. S plačom vyhlásil, že poďme pre maminku a presťahujme sa sem,“ usmieva sa Matej Žiak, ktorý by sa o rok do tejto oblasti rád znova vrátil, ale už s celou rodinou.

Síce od ich cesty prebehol už nejaký čas, no Matejove deti často spomínajú na zážitky a rozprávajú o nich svojim kamarátom.

„Viete si predstaviť, že sme našli hniezda s vajíčkami po vyliahnutých korytnačkách močiarnych?“ s nadšením rada rozpráva Terezka a zo zásuvky v detskej izbe vtedy vytiahne krabičku s prázdnymi vajíčkami a ukazuje ich svojim kamarátom.

Okrem Ondrejka a Terezky majú s manželkou ešte dvojročné dvojičky, ktoré na takýto výlet ale musia trošku dorásť.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  4. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 153
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 28 937
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 470
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 459
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 385
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124

Hlavné správy z MY Turiec

Žabokrecké kolo ožilo pod rukami dobrovoľníkov

Starý zanedbaný priestor sa za pár týždňov zmenil na nepoznanie. Bonusom je aj vybudovanie pumptrackovej dráhy pre mladých športovcov.

Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...

Kedy ideme k stomatológovi? Keď už musíme. Bolesť je stále jediným dôvodom, kedy sa odhodláme sadnúť si do zubárskeho kresla.

Ako sa robia kanzashi kvety

V Turčianskej knižnici bude ďalšia tvorivá dielňa.

Mal spať, nie šoférovať

Muža chytili vo Valči ako šoféruje pod vplyvom alkoholu. Namerali mu 2,58 promile.

Martinská nemocnica je druhá najlepšia na Slovensku

Výsledky tohtoročného hodnotenia nemocníc ukazujú, v čom by sa mali jednotlivé zariadenia zlepšiť a v čom sú zas dobré. Hoci martinská nemocnica obsadila druhú priečku, i tak zistila, kde má ešte rezervy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Príčiny smrteľnej nehody známe. Vodička (†78) prešla do protismeru

Podľa našich zistení prešla z neznámych príčin do protismeru.

Bojnická nemocnica bola v hodnotení najhoršia na Slovensku. Prečo?

Zdravotnícke zariadenia porovnávali v piatich hlavných oblastiach.

Naozaj si musia pacienti do martinskej nemocnice nosiť už aj svoj teplomer?

​​​​​​​Tepličan musel stráviť pár dní na lôžku v martinskej nemocnici, no pred prijatím ho zarazil zoznam vecí, ktoré si má so sebou priniesť. Zdalo sa mu absurdné, že od neho žiadajú aj vlastný digitálny teplomer.

Vybrali SME

Už ste čítali?