Hoci je vonku celá príroda aj v Turci zahalená hrubou vrstvou bielej periny a väčšina lesných zvierat cez zimu oddychuje alebo spí, viacerí obyvatelia regiónu postrehli, že po horách sa i tak pohybuje niekoľko medveďov. Aj keď platí, že medvede by mali byť v tomto čase už dávno uložené v zimnom spánku, zrejme to ale nebude úplná pravda.

Nečakané stretnutie so šelmou
Svoj čerstvý zážitok nám opísala i partia turistov, ktorá sa z výstupu na Borišov autom vracala späť cez Necpalskú dolinu. Odrazu im prebehol cez cestu malý maco.
„Keď sme sa pozreli smerom, ktorým bežal, zbadali sme aj starú medvedicu a ďalšie dve mláďatá. Vôbec si nás však nevšímali a utekali preč. Bola som rada, že sedím v aute, lebo stretnúť medvedicu s tromi malými kdesi na lesnom chodníku by som skutočne nechcela,“ priblížila nezabudnuteľnú skúsenosť mladá Petra. Toto stretnutie poriadne zaskočilo aj jej kamaráta Jaroslava.
„Chodím po horách na turistiku pravidelne a vždy čakám, kedy naživo uvidím medveďa, lebo doposiaľ sa mi to ešte nestalo. Ale že zbadám rovno štyroch a priamo uprostred zimy, to by som ozaj neveril,“ čudovala sa Martinčan.
Podľa odborníkov je pohyb medveďov po lese aj uprostred tuhej zimy úplne v poriadku. „Medveď je nepravidelný zimný spáč a vôbec neplatí, že zaspí na jeseň a zobudí sa na jar. Prebudia sa aj počas zimy, potúlajú sa, ak majú potravu, nažerú sa a znova sa uložia do brloha,“ ozrejmuje Peter Vantara riaditeľ správy Národného Parku Veľká Fatra (NP VF). Ako ďalej hovorí, medvede zvyknú zaľahnúť na zimný odpočinok koncom novembra, spia do konca februára alebo začiatku marca, aj to v závislosti od množstva snehovej pokrývky.

Ich aktivita je teraz nízka
Ďalšou zaujímavosťou je, že medvedica zvykne počas zimy rodiť mladé. Deje sa tak práve niekedy v januári januára.
„Vo Veľkej Fatre môže byť tak hrubým odhadom okolo päťdesiat medveďov, ktorí brložia pod hrebeňmi vo vyšších polohách. Ak sa aj práve cez zimu pohybujú po lesoch, nie sú útočnejšie alebo viac aktívne. Skôr sú plaché. Výnimkou je, ak by sa človek dostal medzi medvedicu a jej mladé,“ vystríha Peter Vantara.
Juraj Žiak, špecialista na environmentálnu výchovu z NP VF, dodáva, že pohyb medveďov v horách počas zimy je úplne normálny obzvlášť v tomto roku.
„Rok 2016 bol vo Veľkej Fatre výnimočný na úrodu bukvíc, preto ho voláme takzvaným bukvicovým rokom. Plody bukvíc sú bohatým energetickým zdrojom potravy a obsahujú veľa tukov. Medvede sa nimi chodia počas zimy kŕmiť a vyhrabávajú ich spod snehu,“ vysvetľuje a dopĺňa, že toto sa väčšinou týka mladých jedincov.
Bukvice ovplyvnia tiež hniezdenie sov
Staré medvede sa nenechajú pomýliť, radšej brložia a keď už aj vyjdú von, nepohybujú sa ďaleko od svojho úkrytu. Ľudským obydliam sa vtedy zďaleka vyhýnajú. Stretnutia s medveďmi sú počas tohto obdobia preto vzácnejšie.
„Bukvice začínajú opadávať už v septembri, ich sezóna vrcholí v novembri, no najzrelšie sú práve v decembri a teraz. A medvede tak vedia, že budú mať dostatok potravy aj cez zimu a nemusia ju prespať,“ opisuje odborník na environmentálnu výchovu.
Macovia teda nehibernujú bez prerušenia. Občas vyjdú z brloha, aby sa najedli, napili a opäť zaľahnú. Počas tuhej zimy ale dokážu prespať niekoľko mesiacov.
Bukvicový rok tiež sľubuje podľa Žiaka v ďalšej sezóne aj následné zvýšenie počtu drobných zemných cicavcov, čo sa priaznivo prejaví na hniezdení sov. Takéto kulminácie sa opakujú zhruba každé 4 roky.