Prirodzenej potravy má lesná zver počas zimných mesiacov oveľa menej a aby dokázala prežiť i tieto ukrutné mrazy, treba ju prikrmovať.
V týchto dňoch tak nerobia iba lesníci a poľovníci, ale tiež bežní Turčania, ktorým na prírode záleží. Jednou takou je i Veronika Šnorchlová.
„S rodinou pravidelne prikrmujeme najmä srnky. Z polí im zvážame seno a dávame veľkú soľnú kocku. Okrem toho aj veveričkám sem-tam nasypeme oriešky. Je to ale veľa roboty a najviac ráno pred odchodom do práce sa s tým všetkým ťahať, ale pre ťažký zvierací osud to vždy rada spravím,“ s nadšením priznala Veronika.
Diviak našiel potravu.ARCHÍV OPK MARTIN (zdroj: ARCHÍV OPK MARTIN)Nízkym teplotám sa prispôsobia
Ako hovorí Zuzana Badová, vedúca Obvodnej poľovníckej komory (OPK) Martin, zimné mesiace spájajú poľovníkov a voľne žijúcu zver o čosi pevnejšie ako je tomu v iných obdobiach roka. Ich starostlivosť o zvieratá je síce celoročná, ale v zime väčšinu času venujú poľovníci prikrmovaniu.
Vždy 1. novembra začína tzv. obdobie núdze, ktoré trvá 120 dní.
„Vtedy začína mať zver nedostatok potravy a je nevyhnutné ju prikrmovať a zásobovať živinami. Zver si už počas jesene vytvára dostatočné zásoby, aby prežila zimu, preto ju poľovníci v priebehu zimy nekŕmia, ale prikrmujú,“ vysvetľuje Zuzana Badová.
Ako ďalej dopĺňa, zvieratá v zime znižujú svoju aktivitu, vydávajú menej energie. Preto je ich organizmus prispôsobený prijímať potravu s nižšími energetickými hodnotami, napríklad seno.
„Voľne žijúca zver je prirodzene prispôsobená aj na veľmi nízke teploty, jej zimná srsť je oveľa hrubšia ako letná. Zver inštinktívne vie, kde sa má počas mrazov zdržiavať, hľadá si lokality so závetrím a čas odpočinku trávia v húštinách. Zároveň znižujú svoj energetický výdaj a minimalizujú pohyb,“ opisuje Z. Badová aktuálne správanie zvierat.
Z hory schádzajú nižšie
Podľa jej slov však prikrmovanie nie je len otázkou zimy, ale začína sa už v lete. Vtedy poľovníci chystajú zásoby objemového krmiva v podobe sena alebo letniny, no a v jesennom období zas dužinaté krmivo, ako je siláž alebo repa. Takto pripravené krmivo sa musí správne uskladniť až do začiatku zimy, aby sa neznehodnotilo. Okrem toho ešte zver dostáva celoročne soľ, ktorá je obohatená o stopové prvky a pomáha zlepšovať jej kondíciu. Množstvo krmiva, ktoré poľovníci pravidelne privážajú do jednotlivých revírov, závisí od počtu zvierat, ktoré tam žijú. Vždy ide teda o rozličné objemy. Podľa zákona musí byť na každých pätnásť kusov raticovej zveri zriadené jedno krmidlo na jadrové a objemové kŕmenie. A na každých 70 hektárov plochy jedno solisko.
„V súčasnom extrémne mrazivom počasí trpia samozrejme aj zvieratá. Vytvárajú si väčšie stáda, schádzajú z horských oblastí nižšie a združujú sa v blízkosti ľudských obydlí častejšie ako po iné mesiace. To je signál pre poľovníkov, že zver treba prikŕmiť vo väčšej miere,“ ozrejmuje ďalej vedúca OPK Martin.
Zo svojich skúseností tiež dodáva, že príliš hlboký sneh uberá zveri na kondícií. Nemôže sa pohybovať tak rýchlo, ako je zvyknutá a stáva sa preto ľahšou korisťou pre predátorov, ako sú vlk, rys a medveď.
„Je úplne prirodzené, že na jar nachádzame množstvo uhynutých zvierat. Sú to najmä slabšie jedince raticovej zveri, vtáctva a drobných hlodavcov. Tie sa potom stávajú potravou pre rôznych predátorov alebo pre líšky,“ uzatvára Badová.
Zaujímavý pohľad sa už dlhšie naskytuje obyvateľom Valče. Priamo k miestnym bytovkám si v nočných hodinách zvyklo chodiť veľké stádo srniek.
„Môže ich byť asi vyše osemdesiat a vídavať ich tak okolo jednej ráno. Láka ich sem zrejme priľahlé pole, odkiaľ si vyhrabávajú potravu a aj Valčania im pri plotoch svojich záhrad nechávajú zrno či kukuricu,“ opísal Jaromír Meriač z Valče.
