MARTIN. So zimou, snehom a ľadom prišlo do školského klubu ZŠ na Mudroňovej ulici osem krásnych sibírskych saňových psov – alaskanov so svojím pánom mašérom Branislavom Spiššákom. Keď ujo Braňo - ľudský vodca svorky, vybral z auta postroje, psy vedeli, čo ich čaká. Túžba po behu nimi lomcovala, trhali sebou, netrpezlivo zavýjali a čakali na povel – vpred! Go! Mašér zapriahol vpredu Odysa s Ariannou a vzadu bola Spidy s Rudym. A potom už lietali po školskom dvore s deťmi na saniach.
Takto opísal krásny deň riaditeľ školy Jozef Krížo. A pokračoval: "Psie záprahy sú záľubou, ktorá nie je ani tak o človeku, ako o jeho spolupráci, rešpekte a harmónii so štvornohým partnerom Každý pes má vo svorke svoje miesto v závislosti od výkonu. Vzadu sú neposedné, no silné ťahúne, v strede „pracanti“ a na čele záprahu „lídri“, čo počúvajú povely ľudských šéfov. Dohliadajú na to, aby sa nik neulieval, aby celá svorka perfektne pracovala, uháňajú po rovinách, ťahajú do kopca, v zákrutách mašér vyrovnáva a riadi sane. Potom sa psy hneď nevypriahnu, ale chvíľku sa počká, kým „vychladnú“ a idú k napájadlám. Následne prichádza zaslúžený oddych, keď schúlené v klbku relaxujú v snehovej perine. Predtým ešte pohladenie, poškrabkanie a samozrejme pochvala od mašéra pre lídra i ostatných chlpáčov v záprahu," vysvetlil riaditeľ.
A toto všetko sa deti naučili najmä od Braňa. Potom sa poďakovali a vyštípané mrazom sa vrátili do tried.
