1. Pomôžte svojim deťom
Hoci aj tak vypadnú, poctivo sa treba starať už o detské mliečne zuby. Dentálna starostlivosť by mala začať už prvým prerezaným zúbkom.
Do troch rokov možno pokojne zúbky umývať aj bez pasty.
„Dieťa potom ústnu hygienu vníma ako prirodzenú súčasť života,“ hovorí Igor Moravčík, predseda Slovenskej komory zubných lekárov. Umývanie zubov môže byť pre dieťa rovnako prirodzené ako umývanie rúk pred jedlom.
Rodičia by sa tiež mali snažiť u detí vytvoriť aj vzťah k preventívnym návštevám zubára.
„Z detí, ktoré chodia na prehliadky má 60 percent zubný kaz. Do roku 2020 chce Svetová zdravotnícka organizácia znížiť podiel na 10 percent. Bez poctivejšej prevencie to nebude možné,“ hovorí predseda zubárov.
Treba si podľa neho uvedomiť, že ak sa dieťaťu v piatich rokoch pokazí zadná stolička, mala by v ústach vydržať ešte ďalších šesť rokov. Dieťa buď zbytočne žije s pokazeným zubom a riskuje problémy, alebo o zub príde.
„Aj to môže spôsobiť ďalšie problémy s čeľusťou, mliečny zub má svoj účel,“ povedal Moravčík.
2. Čistiť stačí menej, no s rozumom
Čistiť zuby desaťkrát denne môže byť škodlivé. Ak sa umývajú poctivo, netreba ich umývať po každom jedle, stačí dvakrát denne. Najdôležitejšia je večerná hygiena.
„Neplatí tu priama úmera že čím dlhšie a čím viac, tým lepšie,“ varuje Simona Dianišková, vedúca Katedry čeľustnej ortopédie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Zubné tkanivo sa môže zodrať, z príliš tvrdej kefky alebo priečneho umývania zubov zas môžu ustúpiť ďasná a odhaliť citlivé krčky zubov.
Starostlivosť o ďasná by sa nemala podceňovať. „Pacient môže mať krásne zuby, no ak má problémy s ďasnami, príde o ne,“ hovorí predseda komory zubárov Moravčík.
Paradontitída má vplyv na celý organizmus. Tento zápal sa z ďasien môže rozšíriť a spôsobiť napríklad srdcové či reumatické ochorenia.
3. Cukry, kyseliny a poleptaná sklovina
Aj v prípade, že má človek výborné hygienické návyky, problémom môže byť strava.
Ako si stravou nezničiť chrup?
- medzi jedlami piť iba čistú vodu alebo mlieko
- jesť potraviny bez cukru, spotreba by nemala denne prekročiť 60 gramov pridaného cukru
- sladené nápoje nedávať do fľaše s cumľom
- všímať si obsah kyselín v nápojoch
- nejesť a nepiť po večernom umytí zubov
- užívať lieky bez cukru vždy keď je alternatíva bez cukru, ktorá obsahuje potrebnú účinnú látku
Zubárov najviac rozčuľujú zbytočne sladené nápoje, ktoré prenikajú dokonca aj do školských jedální. „Najvhodnejšia je čistá voda. Dieťa možno bude prvý týždeň frfľať, ale zvykne si,“ tvrdí šéf komory zubárov.
Podľa neho je nepochopiteľná škoda, ak sa na Slovensku vzdávame luxusu v podobe nezávadnej pitnej vody. „A ak niekomu prekáža chlór, stačí nechať vodu z vodovodu približne polhodinu odstáť.“
Energetické a sladené nápoje leptajú sklovinu. „Neverili by ste, čo dokážu urobiť cukry, k tomu ešte v kombinácii s kyselinami,“ hovorí Moravčík.
Rizikové sú aj ovocné šťavy, ktoré mnohí ľudia často z nevedomosti pokladajú za zdraviu prospešné. Je v nich priveľa kyselín a cukrov. Ak im človek nedokáže odolať, je dobré si ich zriediť.
„Kedysi sa tiež hovorilo, že namiesto čistenia zubov si môžeme dať jablko. Ak sa látky, ktoré sú v jablku voľne rozložia v ústach, zubom uškodia,“ vysvetľuje šéf komory zubárov.
Po jedle a sladených nápojov je dobré vypláchnuť si ústa. Ideálne je tiež pred čistením zúb počkať dvadsať minút, aby sa prostredie úst po sladených nápojov neutralizovalo slinami.
4. Krása nie je všetko
Dentálna hygiena nie je to isté ako návšteva zubára. Základnou úlohou dentálneho hygienika je pacienta poučiť, motivovať, aby sa staral o svoje zuby, a poradiť mu, ako sa má stravovať. Toto všetko je dôležité pri prevencii.
Okrem toho hygienik odstraňuje zubný kameň, vykonáva profesionálne čistenie zubov alebo lokálnu fluoridáciu.
„Dentálna hygiena je výborná vec, no má byť len doplnkom k návšteve zubára, nie naopak. Čo z toho, že sú zuby biele, ak nie sú zdravé?“ hovorí šéf komory zubárov.
5. Zuby zverte iba profesionálom
Dentálny hygienik by mal pracovať pod dohľadom zubného lekára alebo ho aspoň o zásahoch a ich priebehu detailne informovať.
„Treba si uvedomiť, že nejde o estetický ale invazívny zákrok. V 99 percentách prípadov dochádza ku krvácaniu,“ vysvetľuje Moravčík. Ak hygienik nepozná zdravotný stav pacienta, nemusí vedieť nasadiť správnu liečbu.
Dentálny hygienik má totiž odlišné vzdelanie ako zubár a pri vážnejších komplikáciách si nemusí vedieť poradiť.
Zubár totiž musí absolvovať šesťročné denné štúdium, avšak hygienik buď absolvoval externé nadstavbové dvojročné štúdium (ktoré možno získať ako zdravotná sestra s minimálne päťročnou praxou v zubnej ambulancii), alebo vyštudoval prvý stupeň odboru dentálna hygiena a štúdium ukončil s titulom bakalár.
Môže sa dokonca stať, že zásahy na skrášľovacích klinikách vykonáva človek, ktorému vzdelanie chýba úplne. Komora zubných lekárov preto odporúča overiť si kvalifikáciu hygienika ešte pred zákrokom.
