Článok pokračuje pod video reklamou
MALÁ FATRA. Lov vlkov sa v tejto sezóne skončil. Chránenú šelmu možno loviť dva a pol mesiaca v roku medzi 1. novembrom a 15. januárom. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pred každou loveckou sezónou určí, koľkých jedincov môžu poľovníci uloviť.
Pre túto sezónu bola kvóta stanovená na 70 jedincov na celom území Slovenska. V porovnaní s minulou je to pokles o dvadsať. Aj napriek tomu sa majiteľom poľovníckych lístkov nepodarilo kvótu naplniť. Na prelome rokov 2016 a 2017 ulovili 48 vlkov. Podľa ochranárov je to dôkaz, že populácia tohto zvieraťa je u nás značne preriedená.
Ulovený pri hranici parku
Pre Žilinský kraj určili úrady kvótu 18 kusov. Podľa aktuálnych údajov rezortu poľnohospodárstva v kraji ulovili štrnástich vlkov. Michal Kalaš z Fatranského spolku upozorňuje, že jeden z chránených živočíchov bol deň pred Silvestrom ulovený v tesnej blízkosti hraníc Územia európskeho významu Malá Fatra pri Turanoch. Vnútri hraníc územia je lov na vlka dravého celoročné zakázaný. Ak však vlk opustí hranice územia, môžu na neho poľovníci vystreliť.
V prípade tohto jedinca išlo asi o 770 metrov, ktoré ho delili od chránenej zóny.
„Vidieť, že takéto opatrenie sa míňa účinku, keďže došlo k uloveniu jedinca z Územia európskeho významu Malá Fatra. K podobným situáciám bude dochádzať vždy, pokiaľ lov nebude vylúčený z poľovných revírov, do ktorých čo i len čiastočne územia európskeho významu zasahujú,“ uvádza sa v stanovisku Fatranského spolku.
Plaché zviera
Keď vlani ochranári v zime rátali počas monitoringu veľké šelmy, z pobytových znakov usúdili, že v horách Malej Fatry žijú dve vlčie svorky. V jednej svorke sú tri dospelé jedince a päť mláďat. Druhá, pôvodne trojčlenná svorka, sa pravdepodobne po love v závere roka zúžila na dvoch vlkov. Riaditeľ správy NP Malá Fatra Michal Kalaš tvrdí, že dvaja jedinci sa už za svorku ani považovať nedajú.
Početnosť vlka dravého je na severnom Slovensku veľmi malá. Stretnúť toto zviera pri prechádzke lesom alebo turistike je takmer nemožné. Zoológ Kalaš tvrdí, že vlk nie je pre človeka nebezpečný a s výnimkou besného alebo chorého jedinca na neho s veľkou pravdepodobnosťou nemožno naraziť. Stretnutie s týmto predátorom v lesoch Malej Fatry bolo zážitkom aj pre skúseného horala. „Vlka som mal šťastie vidieť dvakrát v živote. Podotýkam, že v týchto horách sa pohybujem dňom a nocou viac ako dve desaťročia“, priznáva profesionálny ochranár M. Kalaš.
Vlk dravý je v oblasti Národného parku Malá Fatra považovaný za mimoriadne vzácny druh. O jeho raritnom výskyte veľa napovedia údaje z monitoringu veľkých šeliem, ktorý ochrancovia prírody robia prostredníctvom fotopascí.
„Vlk je plaché zviera. Na fotopasciach sme mali okolo 20 až 30 záznamov, ale to len preto, že jedna z fotopascí je nainštalovaná v prostredí, kde vlci vychovávali mláďatá,“ upozorňuje Kalaš.
Lov na výnimku
Podľa informácií Fatranského spolku, v minulom roku zaútočil vlk na hospodárske zvieratá v oblasti Národného parku Malá Fatra sedemkrát. Usmrtil, či zranil pri tom celkovo 20 oviec. „Väčšina z nich nebola proti útokom účinne zabezpečená, napriek tomu za tieto škody štát vyplatil náhradu.“
Vlci sú spoločenské zvieratá. Žijú vo svorke, čo im umožňuje dokonalejšiu techniku lovu ako samotárskym zvieratám. Vo svorke panuje silná hierarchia rodičovského páru, ktorý jediný sa môže rozmnožovať. Lov vlka však negatívne pôsobí na túto hierarchiu, keďže svorky vlkov sú častokrát preriedené zásahom človeka.
Napriek tomu, že Bernský dohovor uvádza vlka na zozname prísne chránených živočíchov, Slovensko si vybojovalo výnimku a v období od 1. novembra do 15. januára môžu poľovníci vlka legálne loviť.
